Literárne posedenie so spisovateľom Zlatkom Benkom

4. decembra 2017
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v piatok 1. decembra 2017 konal literárny večierok so spisovateľom Zlatkom Benkom z Lalite.

Ústav si v rámci svojej pravidelnej činnosti posvietil aj na prezentáciu života a tvorby slovenského vojvodinského básnika, spisovateľa a publicistu Zlatka Benku. V prvý decembrový deň si milovíci literárneo umenia v stánku kultúry vojvodinských Slovákov po dlhom zátiší pripomenuli na plodné tvorivé obdobie tohto spisovateľa a na ohlasy, ktoré za sebou necháva.

Zlatko Benka patrí medzi mladšie generácie prozaikov, ktorí nadväzujú na modernizačnú tendenciu v slovenskej vojvodinskej literatúre. Použitie modernistických naratívnych modelov a ich inovovanie postmoderných postulátov a stratégií sa prejavilo aj v magickorealistických prózach Zlatka Benku v zbierke Ryžové plátno (1988). 

Zlatko Benka je autorom diel publikovaných v slovenčine, ale aj v srbčine. Po slovensky vydal nasledovných šesť zbierok básní: Vodný prach (1977), Dvojsečný nôž (1981), Oceán (1984), Íl (2001) Sen na stole (2006) a Keď po hrdinstve (2008) a Najvyšší čas (2011). V básnickej tvorbe s prvkami romantizmu, rozvetvenej obraznosti so symbolmi vody zachytáva vnútorné rozpoloženia človeka, jeho živelnosť, duševné poryvy a zápasy. Tiež je autorom troch románov: Striebro piesočného lesa (Turčiansky Svätý Mikuláš 1996), Anjelský pád (1996) a Deväť prsteňov (2004). V slovenšine vydal dve drámy, a to 24. Oriónov život (1993) a Strieborný les (2003).

Vydal i zbierky básní v srbskom jazyku - Demon ali gde (1973), Oklopnik (1986), román Boginja na prestolu (1996) a bibliofílie Priče (1992), Plavi sprud (2002). 

Večierku sa zúčastnila aj profesorka slovenského jazyka na základnej škole v Laliti Anna Hrnčiarová, ktorá sa zmienila o spolupráci so spisovateľom, ako aj o svojich zážitkoch so žiakmi, ktorí Zlatkovu tvorbu na hodinách pravidelne spracúvajú. Podotkla tiež, že Zlatkova tvorba v dedine dlho nebola správne pochopená, ale že jej osobne bol vždy vzorom a inšpiráciou. Zazneli aj dve recenzie na tvorbu Zlatka Benku, ktoré prečítala Aneta Lomenová. Večierok moderovala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac. 

Peter Mišák, slovenský učiteľ, redaktor, zostavovateľ, literárny kritik a básnik v roku 1995 napísal recenziu na dielo Keď po hrdinstve Zlatka Benku, v ktorej medzi iným hovorí: „Osobitne padne do oka básnikova metaforická zručnosť, invenčnosť a originalita, pod ktorú sa nepochybne podpisuje aj jeho nezaťaženosť súčasným slovenských literárnym jazykovým štandardom. V kontexte Benkovho básnického jazyka tak ani tradičné lyrické rekvizity, akými sú: luna, inovať, striebro, strieborný, list, svetlo, nebo atď. nevyznievajú klišéovito, ale prirodzene kolorujú napohľad civilnú výpoveď. V tomto a ešte v mnohom inom je uložená autorská zrelosť básnika Zlatka Benku.“ Mišák už vtedy odporúčal rukopis zbierky Keď po hrdinstve vydať, lebo tým by, podľa jeho slov, súčasná slovenská poézia iba získala.

Víťazoslav Hronec v recenzii, ktorú uverejnil v Novom živote (2005, 1-4, str. 9) Benku porovnáva so svetovými spisovateľmi a filozofmi a už tým dosvedčuje vyspelosť Benkovej tvorby. Medzi iným zdôrazňuje, že Benka bol a zostal posledným našim modernistom.

Básnik počas literárneho posedenia, ktoré sa nieslo v príjemnom ovzduší, predniesol aj niekoľko vlastných básní. Na večierku zároveň otvorili výstavu Benkových koláží, o ktorých sa zmienil akademický maliar Pavel Čáni. Zdôraznil, že Benkove koláže vyznievajú novou estetikou, pestrým koloritom a sú prevažne výsledkom súčasných masmédií. Na záver riaditeľka ÚKVS spisovateľovi odovzdala darček a pozvala ho na pokračovanie v skvelej spolupráci aj v roku 2018.

Aneta Lomenová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V sobotu 20. marca v miestnostiach padinského Domu kultúry bolo premierne zahrané divadelné predstavenie Ženba, Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, ktorým sa označil začiatok divadelnej sezóny.
V Nadlaku, kultúrnom stredisku rumunských Slovákov, sa 19. a 20. marca 2010 uskutočnili dve podujatia, ktoré svojím významom presiahli miestny rámec.
Miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) po vlaňajšom úspechu druhýkrát usporiadala v polovici marca v Nadlaku Medzinárodnú výstavu kraslíc a jarných ozdôb.
V Slovenskom inštitúte v Budapešti sa 18. marca konala vernisáž výstavy s názvom Oheň a dym.
Hneď tri mestá sa môžu tento rok pýšiť titulom Európske hlavné mesto kultúry. Ide o turecký Istanbul, nemecký Essen a maďarský Pécs.
Békešská Čaba a Trenčín úzko spolupracujú v rôznych oblastiach kultúrneho a spoločenského života a v rámci tej spolupráce sa navzájom inšpirujú aj študenti a profesori dvoch stredných umeleckých škôl.
O kultúrno-spoločenskom časopise, presnejšie štvrťročníku Naše snahy Plus, ktorý vychádza v rumunskom Nadlaku informujú slovenské Ľudové noviny v Maďarsku.
V pondelok 15. marca 2010 v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uskutočnil literárny večierok pod názvom Zima s knihou.
V nedeľu 14. marca 2010 sa v rumunskom Nadlaku stretli partnerské organizácie podujatia Na jarmoku, ktoré bude v roku 2010 prebiehať v Rumunsku.
Ubehlo už 10 rokov od dňa, keď sa na obrazovkách TV Pančevo premietalo prvé vysielanie Dobrý deň po slovensky a po maďarsky. Dve redakcie si na tieto začiatky spomenuli 11. marca 2010.