13. muzikologická konferencia v Novom Sade v znamení tvorby slovenských skladateľov

28. novembra 2017
13. muzikologická konferencia prebiehala v sobotu 25. novembra 2017 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Každoročné organizované vystupovanie hudobných odborníkov z radov vojvodinských Slovákov s cieľom skúmať, dokumentovať a zveľaďovať hudobné dedičstvo a súčasné formy hudobného prejavu tunajšej slovenskej komunity sa dostalo aj do svojho 13. ročníka. Tentokrát si za ústrednú tému zvolili slovenských hudobných skladateľov, ktorí pôsobili v prostredí vojvodinských Slovákov a bližšie tak ozrejmili niektoré aspekty hudobného života.

V samom úvode však predstavili zborník prác z 12. muzikologickej konferencie, ktorá sa niesla v znamení témy Život a dielo Martina Kmeťa. Zborník prác prináša príspevky o diele Martina Kmeťa zamerané na aspekty muzikologické, skladateľské, pedagogické, estetické či vedecko-výskumné. Zároveň obsahuje vzácne prílohy ako napríklad Register ľudových piesní Slovákov vo Vojvodine v roku 2000, ktorý zostavil M. Kmeť a ktorý je vzácnym zdrojom budúcej výskumnej činnosti.

Zborník je bohatý rozsahom a obsahom, jeho editorkou je Milina Sklabinská a vydaný bol za finančnej podpory Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V mene uvedených inštitúcií, ktoré sú aj spoluorganizátormi 13. ročníka konferencie sa prítomným prihovorili riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac a predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik.

Okrem zborníka mala konferencia aj ďalšiu pridanú hodnotu. Výsledkom spolupráce medzi ÚKVS a Literárno-hudobným múzeom z Banskej Bystrice bola dokumentačná výstava Ľudové hudobné nástroje na Slovensku, ktorú predstavila vedúca múzea Mgr. Soňa Šváčová PhD. Výstavu zabezpečilo Slovenské vydavateľské centrum a Slovenský kultúrny klub, v mene ktorého sa Vladimír Valentík zmienil tak o výstave, ako aj o spoločenskom kapitále, ktorý prináša organizovanie konferencie a publikovanie zborníkov.

Konferencia je tak o odborných príspevkoch, ako aj o stretnutiach, o nadväzovaní nových kontaktov a o plánovaní nových projektov. Všetky tri oblasti sa podarilo obsiahnúť a poďme si preto bližšie na nich posvietiť.

Skladateľov vážnej hudby, respektíve náročnejších hudobných žánrov nemáme mnoho. O to viac si vážime skutočnosť, že s jedným skladateľom pochádzajúcim z radov vojvodinských Slovákov sme mali príležitosť osobne sa stretnúť aj na našej konferencii. Mirko Šouc je skladateľom, upravovateľom, klaviristom, dirigentom, džezovým sólistom na harmonike, ktorý svojimi skladbami na harmonike a všestranným hudobným pôsobením získal veľkú popularitu. Narodil sa v roku 1933 v Zemune a svoje hudobné vzdelanie nadobudol v Belehrade na oddelení prof. Milici Marjanovićovej a známeho teoretika Marka Tajčevića. V roku 1953 založil Ansámbl Mirka Šouca, s ktorým stvárnil vyše tisíc koncertov doma a v zahraničí.

O živote a diele M. Šouca hovorila jeho dcéra Vesna Šoucová, ktorá je taktiež hudobníčkou, dirigentkou a pedagogičkou na Hudobnej akadémii v Belehrade. Prítomným hovorila o rôznych hudobných dobrodružstvách tohto skladateľa a predstavila niektoré hudobné ukážky. Skutočným oživením konferencie boli vystúpenia hudobníkov z Belehradu Jeleny Jovovićovej a Milovana Paunovića, ktorí predviedli dve bluesové skladby M. Šouca. V. Šoucová zdôraznila skladateľovu veľkú lásku k deťom a avizovala vydanie zbierky piesní pre deti, ktoré zložil. 

Hudobný opus skladateľa Jána Nosála zo Selenče predstavil PaedDr. Juraj Súdi. Ján Nosál bol známym hudobným skladateľom, upravovateľom a kantorom. Je autorom hudobných skladieb Rukoväti, oratória Mária Magdaléna, ale aj mnohých ďalších prevažne zborových skladieb. J. Súdi sa v prednáške zameral na interpretáciu diel J. Nosála, ktoré v prevažnej miere interpretoval Komorný zbor Zvony zo Selenče a Komorný zbor Neven z Báču.

Keď ide o osobnosti pochádzajúce zo slovenského vojvodinského prostredia na konferencii odznel aj príspevok venovaný Jánovi Podhradskému, ktorý spracovala a predniesla Mariena Stankovićová-Kriváková. Ján Podhradský sa narodil v Hložanoch a bol autorom prvej operety vojvodinských Slovákov Pekná nová maľovaná kolíska napísanej na predlohu Vladimíra Hurbana Vladimírova. Ján Podhradský zložil aj hymnu juhoslovanských Slovákov pod názvom Ó, Bože národov, stvoriteľu náš. Súčasťou príspevku, ktorý bude zverejnený v zborníku budú aj noty uvedenej hymnickej piesne.

V prostredí vojvodinských Slovákov pôsobilo niekoľko skladateľov vážnej hudby zo Slovenska. Začiatkom 20. storočia sa v Bečkereku dokonca zoznámili dvaja hudobní skladatelia Mikuláš Schneider Trnavský a Viliam Figuš Bystrý. O pôsobení V. F. Bystrého v Padine si príspevok prečítame v budúcoročnom zborníku, jeho autorka PhDr. Mariann Bárdiová PhD. sa konferencie osobne nemohla zúčastniť. Istý čas v Novosadskom rozhlase pobudol aj hudobný skladateľ Tibor Andrašovan. V tomto roku si pripomíname sté výročie jeho narodenia a tak na konferencii zazneli dva príspevky venované jeho tvorbe.

Ten prvý predniesol Mgr. Imrich Šimig, ktorý pripravil aj dokumentačnú výstavu o živote a diele T. Andrašovana. Druhý príspevok predniesla Ľudmila Berediová-Stupavská, ktorá v čase pôsobenia T. Andrašovana v Novom Sade urobila rozhovor so skladateľom a časť nahrávky tohto rozhovoru sme mali príležitsoť na konferencii si aj vypočuť.

Dlhoročná spolupracovníčka podujatia Jarné nôty, ktoré je zamerané na prezentáciu mladých talentov interpretujúcich vážnu hudbu – Slovenka Benková-Martinková vykonala svojráznu analýzu všetkých doterajších ročníkov a predstavila skladby slovenských skladateľov, ktorých diela boli interpretované na tomto podujatí. Ako aj sama uviedla, skladby slovenských skladateľov je potrebné do našich podujatí zaraďovať vo väčšej miere a práve v tom zmysle bola mimoriadne osožná prednáška vedúcej Odboru dokumentácie a informatiky PhDr. Anny Žilkovej, ktorá prítomných informovala o databáze osobností, diel či podujatí, ktorú spravuje Hudobné centrum a o možnostiach spolupráce so slovenskými subjektami v zahraničí, ktoré pôsobia v uvedených oblastiach. A. Žilková prítomným odovzdala najnovšie čísla časopisu Hudobný život ako aj CD-čká, ktoré vydalo Hudobné centrum.

O tvorbe PaedDr. Juraja Súdiho PhD. svoje príspevky napísali Bc. Leonóra Súdiová, študentka Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Bc. Peter Pavlik, študent Prešovskej univerzity v Prešove a následne sa v krátkosti o tvorbe Martina Kmeťa zmienila Mgr.art. Milina Sklabinská PhD. Konferencie sa zúčastnila aj Mgr. Eleonóra Hunčágová, ktorá v krátkosti spropagovala zborové podujatia na Slovensku.

Účastníci konferencie kvitovali vydanie tohtoročného zborníka a dohodli sa, že texty z tohtoročnej konferencie je potrebné zaslať najneskôr do konca marca 2018. M. Sklabinská navrhla, aby sa zbierka piesní pre deti M. Šouca publikovala aj v slovenskom jazyku a M. Stankovićová-Kriváková navrhla, aby sa už v budúcom roku publikovali noty klavírnych skladieb M. Kmeťa, ktoré zatiaľ máme k dispozícii. Účastníci konferencie sa zhodli na tom, že v roku 2018, kedy zaznamenáme 110 rokov narodenia Juraja Feríka st. usporiadajú konferenciu na tému Život a dielo Juraja Feríka st. 

Tohtoročná 13. konferencia splnila svoj cieľ a účel a opakovane potvrdila, že tém v oblasti hudby vojvodinských Slovákov, ktoré je potrebné preskúmať a zdokumentovať je ešte veľmi veľa. Každým ročníkom sa však dopracúvame k novým výsledkom, hlbšiemu a dôkladnejšiemu poznaniu našich hudobných dejín a pevne veríme, že odborná práca bude mať za následok všestranné skvalitnenie oblasti hudby vojvodinských Slovákov.  

Milina Sklabinská

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V Slovenskom národnom múzeu v Bratislave otvorili výstavu Za horami, za dolami - Tri storočia Slovákov vo Vojvodine.
Posledná tohtoročná výstava v galérii Strediska pre kultúru v Starej Pazove bola venovaná staropazovským akademickým výtvarným umelcom.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v piatok 1. decembra 2017 konal literárny večierok so spisovateľom Zlatkom Benkom z Lalite.
V kovačickej škole predstavili najnovšiu knihu Slovenského vydavateľského centra Otec rytier, mama dračica z pera Márie Kotvášovej-Jonášovej.
Tohtoročný 18. Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem odznel v nedeľu 19. novembra 2017 v staropazovskej divadelnej sále.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadali I. Edukačný seminár na podporu rozvoja vokálneho umenia vojvodinskej mládeže v žánri populárnej hudby.
Vstupnou básňou Desať prosieb k Trojrukej bohorodičke chilandarskej Ljubomira Simovića, ktorú prebásnil František Lipka do slovenčiny otvárame číslo 9-10/2017.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si v rámci svojej programovej činnosti tentokrát posvietil na profil spisovateľky Márie Kotvášovej-Jonášovej pri príležitosti jej blížiacich sa 60. narodenín.
25. medzinárodný knižný veľtrh BIBLIOTÉKA 2017 sa konal v bratislavskej Inchebe od 9. do 12. novembra 2017.