Svetový deň prekladateľov venovaný slovenskej literatúre

2. októbra 2017
V piatok 29. septembra 2017 pri príležitosti Svetového dňa prekladateľov v Knižnici Radoja Domanovića v meste Velika Plana usporiadali večierok venovaný súčasnej slovenskej próze.

V mene hostiteľa sa prítomným prihovorila riaditeľka knižnice Aleksandra Perić.

Na večierku, na ktorom bola zmapovaná vydavateľská produkcia srbských prekladov slovenskej literatúry, hovorili Prof. dr. Michal Harpáň a Zdenka Valentová-Belićová. V súčasnosti knižne umelecké preklady slovenskej literatúry vydávajú viaceré vydavateľstvá, medzi ktorými sú: Agora, Arhipelag, Prometej, Sezam book, Službeni glasnik, združenia spisovateľov a menšie vydavateľstvá. Slovenská literatúra po srbsky vychádza aj časopisecky a na internetových portáloch. O záujme o slovenskú literatúru svedčí aj údaj, že na Korzo portále - Portále pre urbannú kultúru október vyhlásili mesiacom slovenskej literatúry, takže sa čitatelia od 6. októbra každý piatok v rámci rubriky Vikend priča zoznámia s jedným novým slovenským spisovateľom.

Dôraz literárneho večierka bol na Antológii slovenskej krátkej prózy druhej polovice 20. storočia, ktorú zostavil a preložil Michal Harpáň. Antológia vyšla v úspešnej edícii Pohľad ponad všetko (Pogled preko svega) v Agore, v ktorej doteraz vyšli podobné výbery amerických, austrálskych, argentínskych a srbských poviedok. Prvýkrát sa v rámci edície pozornosť upriamuje na veľké diela „malej“ literatúry, prvýkrát stredoeurópskej literatúre. Napokon táto kniha je zvláštna aj z tohto dôvodu, že ako jediná v edícii bude mať dve časti.

Oximorón v názve veľmi výstižne naznačuje základné intencie, ktorými sa zostavovateľ vo svojom výbere pohyboval a označuje typológiu a poetiku zaradených poviedok. Tematicko–motivické a štylisticko-formálne, ale aj poetologicky tento výber je vyrovnaný a ucelený. Aj keď v ňom zaznieva množstvo rôznofarebných mozaikových hlasov, väčšina je poznačená značnou dávkou čierneho humoru, ktorý obracia ľudské životy naruby a vyvoláva úsmev - ale spravidla trpký. To sú poviedky o úprimnom a životachtivom šťastí na tomto svete, ktoré nám vždy uniká, o spoločenských hrách a hračkách medzi partnermi, o ohrozených cestičkách života a ľuďoch stále skľúčených clivotou a úzkosťou, ale pevne veriacich, že majú právo na kúsok svojho čierneho šťastia. To sú poviedky a novely s fantastickými príbehmi a bohatou metaforickou a výrazovou výzbrojou.

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Digitálna kamera odišla do rúk Verici Tanackovićovej z Báčskeho Petrovca.
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.