Tohto roku si pripomíname 300. výročie od narodenia rakúsko-uhorskej vládkyne Márie Terézie

15. septembra 2017
Mária Terézia bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov 18. storočia a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku, Obec Nový Bečej, Banátske kultúrne centrum Nové Miloševo, Miestne spoločenstvo Nové Miloševo a Zdrženie pre zachovávanie tradície Nový Bečej si pripomenú 300 rokov od narodenia uhorskej kráľovnej Márie Terézie usporiadaním slávnosti, dňa 16. spetembra 2017 v Novom Bečeji a Novom Miloševe.

Slávnosti sa zúčastní aj veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková. Medzi iným Repčeková otvorí výstavu malieb na počesť Márie Terézie autora Miroslava Vetríka z Bratislavy. O výstave maľovaných podnožiek na motívy zo života Márie Terézie bude hovoriť Pavel Bapka z Kovačice.

 

Kto bola Mária Terézia a aký má význam pre slovenský národ

Mária Terézia (13. máj 1717, Viedeň – 29. november 1780, Viedeň) bola uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. Jej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. V roku 1736 sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Často je označovaná ako „Matka dvoch cisárov“. Jej manžel sa 13. septembra 1745 stal rímskonemeckým cisárom.

Socha Márie Terézie v Bratislave

Mária Terézia bola najstaršia dcéra Karola VI. Habsburského a jeho manželky Alžbety Kristíny Brunšvickej. Pokrstená bola ako Mária Terézia Walburga Amália Kristína. Po smrti svojho staršieho brata Leopolda, ktorý zomrel ako sedemmesačný ešte pred jej narodením, bola podľa pragmatickej sankcie z roku 1713 považovaná za dedičku habsburských krajín. V roku 1730 zomrela aj jej najmladšia sestra, šesťročná Mária Amália.

Máriu Teréziu od detstva vychovávali a vzdelávali jezuiti, najmä čo sa týkalo náboženských oblastí. Okrem toho sa jej dostalo vynikajúceho vzdelania v oblasti histórie, latinčiny, francúzštiny a nemčiny. Venovala sa aj maľovaniu, tancu a hudbe.

Mária Terézia sa pričinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Konflikt s Pruským kráľovstvom viedol až k sedemročnej vojne, ktorá prebiehala v rokoch 1756 až 1763 a skončila neúspechom habsburskej monarchie. Tento konflikt neskôr vyústil k vojne o bavorské dedičstvo. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko. Oficiálne sa stala cisárovnou až po smrti svojho manžela, Františka I. Lotrinského, rímskonemeckého cisára, v roku 1765 a titul zdieľala so svojím synom, Jozefom. Mária Terézia kritizovala mnohé z reforiem a činností syna Jozefa, ale súhlasila s rozdelením Poľska v roku 1772. Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Z jej detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár a Leopold II. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, ale aj po španielsky a latinsky.

Bratislava nabrala na spoločenskom význame aj vďaka zásahom panovníčky Márie Terézie, ktorá tu strávila istý čas. Vďaka jej častým návštevám sa v Bratislave budovali nové domy, paláce Pálffyovcov a ďalšie sídla šľachticov v Starom Meste. Na predmestí sa budovali aj domy remeselníkov a vinohradníkov. Neregulovaná výstavba, ktorá prebiehala v minulých rokoch, bola zastavená a výstavba nových objektov bola riadená stavebnou kanceláriou Uhorskej komory, ktorá mala na starosti prípravu a realizáciu stavebných projektov. Mestské opevnenie veľmi brzdilo rozvoj mesta, a tak vydala Mária Terézia v roku 1775 nariadenie hradby zbúrať.

Mária Terézia sa zamerala aj na Bratislavský hrad, ktorý nechala kompletne zrekonštruovať. Založila tu dokonca kráľovskú gardu. V hradnom areáli nechala vybudovať ďalšie budovy aj veľkú barokovú záhradu francúzskeho typu. Celkovo sa zvýraznila obytná funkcia hradu. V roku 1766 dala pristavať k východnému krídlu rokokový palác Tereziánum pre miestodržiteľa, ktorým bol takmer celý život Albert Sasko-Tešínsky, manžel obľúbenej dcéry Márie Terézie Márie Kristíny.

Mária Terézia Bratislavu často a rada navštevovala. V roku 1766 navštívila aj záhradu Grasalkovičovho paláca, kde sa konala svadobná hostina jej najobľúbenejšej dcéry Márie Kristíny, ktorá sa vydávala za Alberta Saského. Palác rodiny Grasalkovičovcov navštívila aj o niekoľko rokov neskôr, v roku 1775.

Na jej príkaz zriadil v roku 1750 Ján Michal Landerer v Bratislave najväčší tlačiarenský podnik v Uhorsku, ktorý vydával Bratislavské noviny. Podnik pracoval nepretržite až do roku 1854.

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadal výstavu obrazov Priestor Jozefa Klátika pri príležitosti sedemdesiatych narodenín umelca. Výstava bude otvorená do 21. marca 2019.
Vo štvrtok 21. februára 2019 o 18.00 h sa v ÚKVS uskutoční vernisáž umeleckých diel Priestor akademického maliara Jozefa Klátika, ktorú ústav organizuje pri príležitosti umelcovej sedemdesiatky.
Najlepší jednotlivci a ochotnícke súbory, ktoré podľa rozhodnutia Zväzu ochotníkov obce vlani dosiahli pozoruhodné výsledky na celoštátnych súťažiach, boli 16. februára odmenení Plaketou Svetlo.
Po krátkej a ťažkej chorobe zomrela Vesna Chrťanová, insitná maliarka z Kovačice. Pohreb maliarky sa uskutoční vo štvrtok 14. februára na kovačickom cintoríne.
V sobotu 9. februára 2019 sa v Pivnici uskutočnil seminár zborového spevu Nová Pieseň. Na záver seminára bola prezentovaná publikácia Juraja Súdiho, ktorú vydal ÚKVS.
Predstavením Diabol v raji manželskom v Starej Pazove 2. februára Slovenské divadlo VHV zaznamenalo 116. výročie divadelného života v tomto prostredí.
Prípravy na 25. ročník festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov sú plnom prúde. Jubilejná DIDA bude prebiehať v ustálenom marcovo-aprílovom termíne, tentoraz od 29. marca do 7. apríla.
Ústav pre kulturu vojvodinských Slovákov si v piatok 18. januára 2019 slávnostným programom pripomenul desiate výročie pôsobenia.
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo navštívil v piatok 18. januára nášho popredného výtvarného umelca Pavla Popa v jeho ateliéri a odovzdal mu Pamätnú medailu ÚSŽZ.
V piatok, 18. januára, odštartovalo tradičné zimné literárne podujatie Zima s knihou večierkom v Selenči.