Nadštandardný obsah v štandardnej forme

8. septembra 2017
Vyšlo nové číslo časopisu Nový život.

Úvodom poprosím čitateľa o prepáčenie za pretencióznosť v názve textu, v ktorom Vám predstavím dvojčíslo 7-8/2017, a v ktorom zároveň vychádzajúc zo svojej skromnej redaktorskej skúsenosti mienim, že viaceré zaradené príspevky spĺňajú vyslovené tvrdenie.

V rámci rubriky Antológia srbskej postmodernej poézie vo výbere Víťazoslava Hronca z vnútornej strane obálky prečítate dve básne Borislava Radovića – Bralo a Nedávna pamäť.

V rubrike Rozkoš z textu v úvodníkovej eseji popredná súčasná slovenská spisovateľka Viera Švenková pod názvom Plameň poznania nám pripomenie, že ľudstvo čoskoro oslávi výnimočný sviatok - 2400 rokov od narodenia najväčšieho polyhistora všetkých čias, Aristotela, veľkého mysliteľa, ktorý bol vychovávateľom Alexandra Veľkého a ktorého po panovníkovej smrti postihol typický osud intelektuála, tak že ho obvinili z bezbožnosti a poslali do vyhnanstva, kde zakrátko zomrel. Švenková touto poznámkou nielen že definovala postavenie spisovateľov a intelektuálov v dnešnej spoločnosti, ale  zároveň v závere textu zdôrazňuje, že je aj naďalej úlohou literatúry pálenie plameňa poznania a hľadanie pravdy.

V rubrike Chet uvádzame rozhovor dvoch Vier – slovenská vojvodinská spisovateľka Viera Benková sa rozprávala so spisovateľkou Vierou Švenkovou. Rozhovor sme nazvali Sondovanie v rozvírenom mori života láka...

Rubrikou Pulzovanie literatúry dominuje tentokrát dráma a rámcujú ju dva básnické cykly. V cykle Volanie duchov Stevan Lenhart minimalistickou poéziou v náznakoch zachytáva čistú a nefalšovanú emóciu chvíle a atmosféru mrazivých okamihov. Autor vytvára rezké básnické obrazy najminimálnejšími výrazovými prostriedkami, ktorými vyjadruje neskrášlenú podstatu bytia, jeho zbytočnosť, pominuteľnosť a absurdnosť. V kontexte našej poézie predstavujú Lenhartové verše nezvyčajnú estetiku škaredosti, ošklivosti a mrzutosti. V týchto veršoch výrazové prostriedky korešpondujú s obsahom. Na zobrazenie chladu, prázdna a zbytočnosti, lenhartovskej primárnej atmosféry a postoja vyjadreného v básňach, autor funkčne využíva málo slov. Lenhart je zároveň ironický, napríklad vo veršoch: „Tentokrát / bude inak / Celkom / inak.“ Je totiž zrejmé, že inak nikdy nebude, že je to nad naše sily, dokonca je absurdné želať si to...

Rodáčka z Báčského Petrovca, riaditeľka Divadelného ústavu a festivalu Nová dráma / New drama v Bratislave Vladislava Feketeová je zároveň úspešná dramatička. V tomto čísle uverejňujeme jej drámu Krátke spojenia, ktorá získala početné ocenenia. Bola ocenená na dramatickej súťaži Alfreda Radoka cenou za najlepší divadelný text, cenou nadačného fondu grófky Kolowrat-Krakovskej, inscenačnou cenou (premiérne sa hra uviedla v Juhočeskom divadle v Českých Budějoviciach, neskôr na AGRFT v Ľubľane) a cenou českého rozhlasu 3 – Vltava (2009). Hra je dosiaľ preložená do francúzskeho, anglického, slovinského, českého a srbského jazyka. Dúfame, že v blízkej budúcnosti publikujeme ďalšie hry tejto úspešnej a oceňovanej slovenskej vojvodinskej spisovateľky.

Básnickým cyklom Drží ma nevýdrž Petra Žebeljana v preklade básnika Martina Prebudilu uzatvárame rubriku Pulzovanie literatúry.

Začiatkom augusta z časnosti odišiel kultúrny dejateľ, redaktor a spisovateľ Samuel Dubovský. V rubrike In memoriam sa s ním rozlúčime priliehavým nekrológom z pera Jaroslava Čiepa.

V rubrike Texty a kontexty po tretíkrát pokračujeme vo vydávaní seriálu textov Dr. Michala Harpáňa Slovenskí vojvodinskí spisovstelia v Slovenských pohľadoch. V tomto texte je zahrnuté obdobie 1945-1989. Na prvý pohľad sa zdá neuveriteľné, že po dvoch recenziách uverejnených v roku 1948, prvý príspevok z pera vojvodinských Slovákov na stránkach Slovenských pohľadov sa zjavil až roku 1964. Má to však viaceré dôvody hlavne spoločensko-politickej proveniencie, ale aj iné, o nich profesor Harpáň píše vo svojom texte a tým svoj pohľad neupriamuje len na stránky analyzovaného časopisu Slovenské pohľady, ale aj na širšie súvislosti a ozrejmuje príčiny, ale aj dôsledky prítomnosti alebo absencie vojvodinskej literatúry ako invariantu v celoslovenskej literatúry v kultúrnom kontexte.

Na tohtoročnom literárnom snemovaní sme oslávili životné jubileá Pavla Grňu (80) a Márie Kotvášovej-Jonášovej (60). O spoločenskej próze pre deti u týchto dvoch spisovateľoch písala Dr. Zuzana Čížiková. O Kotvášovej–Jonášovej tiež písal aj Dr. Zoroslav Spevák v texte Silný hlas utajeného sveta dievčat.

Spisovateľka Zlata Matláková písala o antológii prózy pre deti slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska Jednozubý úsmev zostavovateľského tandému Etely Farkašovej a Viery Benkovej v texte Vstup do tajomného detského sveta. Antológiu vydalo vlani Vydavateľstvo Matice slovenskej v Srbsku a je to štvrtý spoločný výber približujúci umelecké texty slovenských autoriek na Dolnej zemy a v materskej krajine.

Číslo 7-8 je ilustrované prácami Rado Vana Ladomerského v ústrety vernisáže jeho samostatnej výstavy na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, ktoré bude 6. septembra. O Výtvarnom nomádizme Radovana Ladomerského písal Vladimír Valentík.

Úprimne dúfame, že pestrosť textov zabezpečí pútavé čítanie a uspokojí pestovaný čitateľský vkus našich čitateľov, ale dúfame tiež, že publikovaním hodnotných a prínosných diel, prispeievame k trvaniu a rozvíjaniu kontextu slovenskej vojvodinskej literatúry. Aspoň sa o to všemožne snažíme.

S prianím príjemného čítania po novú príležitosť a nové číslo srdečne pozdravujem,

 

Šéfredaktorka Nového života

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Asociácia slovenských spolkov žien organizovala v Kulpíne dvojdňovú dielňu na prípravu starodávnych ženských a mužských svadobných ozdôb.
37. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč sa bude konať 15. októbra 2017 v sieni Domu kultúry v Selenči.
V padinskom Undergraund sa predstavili literáti František Malík, Tomáš Varga a Agda Bavi Pain, ako aj skladateľka Katarína Máliková so svojim ansamblom.
V auguste t.r. Vydavateľstvo Prometej a SVC vydali knihu pre deti Bajka o Andesenu i Dunavskoj vili autora Ľubomíra Feldeka a prekladateľa Martina Prebudilu.
V dňoch 18. – 20. augusta 2017 v etno komplexi Kátai v Malom Iđoši prebiehal kurz pre choreografov a umeleckých vedúcich folklórnych súborov.
ÚKVS vyzýva odbornú verejnosť, aby sa aktívne zúčastnila Muzikologickej konferencie na tému Slovenskí hudobní skladatelia pôsobiaci vo Vojvodine.
Prezentácia členov Klubu nezávislých spisovateľov zo Slovenskej republiky a ich tvorby v zahraniči sa uskutočnila v Novom Sade, Kulpíne a Báčskom Petrovci.
V dňoch 4 – 6. augusta v Rožnove pod Radhoštěm sa konal XIX. Medzinárodný festival slovenského folklóru v Českej republike – Jánošíkov dukát.
Na 42. Podroháčskych folklórnych slávnostiach v dňoch 4. až 6. augusta 2017 vystúpil staropazovský Folklórny súbor Klasy pôsobiaci pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka.
Detská svadba z roku 1945 v Kysáči majiteľky Zuzany Ďurovkovej sa stala víťaznou fotografiou VII. kola fotosúbehu ÚKVS.