Nadštandardný obsah v štandardnej forme

8. septembra 2017
Vyšlo nové číslo časopisu Nový život.

Úvodom poprosím čitateľa o prepáčenie za pretencióznosť v názve textu, v ktorom Vám predstavím dvojčíslo 7-8/2017, a v ktorom zároveň vychádzajúc zo svojej skromnej redaktorskej skúsenosti mienim, že viaceré zaradené príspevky spĺňajú vyslovené tvrdenie.

V rámci rubriky Antológia srbskej postmodernej poézie vo výbere Víťazoslava Hronca z vnútornej strane obálky prečítate dve básne Borislava Radovića – Bralo a Nedávna pamäť.

V rubrike Rozkoš z textu v úvodníkovej eseji popredná súčasná slovenská spisovateľka Viera Švenková pod názvom Plameň poznania nám pripomenie, že ľudstvo čoskoro oslávi výnimočný sviatok - 2400 rokov od narodenia najväčšieho polyhistora všetkých čias, Aristotela, veľkého mysliteľa, ktorý bol vychovávateľom Alexandra Veľkého a ktorého po panovníkovej smrti postihol typický osud intelektuála, tak že ho obvinili z bezbožnosti a poslali do vyhnanstva, kde zakrátko zomrel. Švenková touto poznámkou nielen že definovala postavenie spisovateľov a intelektuálov v dnešnej spoločnosti, ale  zároveň v závere textu zdôrazňuje, že je aj naďalej úlohou literatúry pálenie plameňa poznania a hľadanie pravdy.

V rubrike Chet uvádzame rozhovor dvoch Vier – slovenská vojvodinská spisovateľka Viera Benková sa rozprávala so spisovateľkou Vierou Švenkovou. Rozhovor sme nazvali Sondovanie v rozvírenom mori života láka...

Rubrikou Pulzovanie literatúry dominuje tentokrát dráma a rámcujú ju dva básnické cykly. V cykle Volanie duchov Stevan Lenhart minimalistickou poéziou v náznakoch zachytáva čistú a nefalšovanú emóciu chvíle a atmosféru mrazivých okamihov. Autor vytvára rezké básnické obrazy najminimálnejšími výrazovými prostriedkami, ktorými vyjadruje neskrášlenú podstatu bytia, jeho zbytočnosť, pominuteľnosť a absurdnosť. V kontexte našej poézie predstavujú Lenhartové verše nezvyčajnú estetiku škaredosti, ošklivosti a mrzutosti. V týchto veršoch výrazové prostriedky korešpondujú s obsahom. Na zobrazenie chladu, prázdna a zbytočnosti, lenhartovskej primárnej atmosféry a postoja vyjadreného v básňach, autor funkčne využíva málo slov. Lenhart je zároveň ironický, napríklad vo veršoch: „Tentokrát / bude inak / Celkom / inak.“ Je totiž zrejmé, že inak nikdy nebude, že je to nad naše sily, dokonca je absurdné želať si to...

Rodáčka z Báčského Petrovca, riaditeľka Divadelného ústavu a festivalu Nová dráma / New drama v Bratislave Vladislava Feketeová je zároveň úspešná dramatička. V tomto čísle uverejňujeme jej drámu Krátke spojenia, ktorá získala početné ocenenia. Bola ocenená na dramatickej súťaži Alfreda Radoka cenou za najlepší divadelný text, cenou nadačného fondu grófky Kolowrat-Krakovskej, inscenačnou cenou (premiérne sa hra uviedla v Juhočeskom divadle v Českých Budějoviciach, neskôr na AGRFT v Ľubľane) a cenou českého rozhlasu 3 – Vltava (2009). Hra je dosiaľ preložená do francúzskeho, anglického, slovinského, českého a srbského jazyka. Dúfame, že v blízkej budúcnosti publikujeme ďalšie hry tejto úspešnej a oceňovanej slovenskej vojvodinskej spisovateľky.

Básnickým cyklom Drží ma nevýdrž Petra Žebeljana v preklade básnika Martina Prebudilu uzatvárame rubriku Pulzovanie literatúry.

Začiatkom augusta z časnosti odišiel kultúrny dejateľ, redaktor a spisovateľ Samuel Dubovský. V rubrike In memoriam sa s ním rozlúčime priliehavým nekrológom z pera Jaroslava Čiepa.

V rubrike Texty a kontexty po tretíkrát pokračujeme vo vydávaní seriálu textov Dr. Michala Harpáňa Slovenskí vojvodinskí spisovstelia v Slovenských pohľadoch. V tomto texte je zahrnuté obdobie 1945-1989. Na prvý pohľad sa zdá neuveriteľné, že po dvoch recenziách uverejnených v roku 1948, prvý príspevok z pera vojvodinských Slovákov na stránkach Slovenských pohľadov sa zjavil až roku 1964. Má to však viaceré dôvody hlavne spoločensko-politickej proveniencie, ale aj iné, o nich profesor Harpáň píše vo svojom texte a tým svoj pohľad neupriamuje len na stránky analyzovaného časopisu Slovenské pohľady, ale aj na širšie súvislosti a ozrejmuje príčiny, ale aj dôsledky prítomnosti alebo absencie vojvodinskej literatúry ako invariantu v celoslovenskej literatúry v kultúrnom kontexte.

Na tohtoročnom literárnom snemovaní sme oslávili životné jubileá Pavla Grňu (80) a Márie Kotvášovej-Jonášovej (60). O spoločenskej próze pre deti u týchto dvoch spisovateľoch písala Dr. Zuzana Čížiková. O Kotvášovej–Jonášovej tiež písal aj Dr. Zoroslav Spevák v texte Silný hlas utajeného sveta dievčat.

Spisovateľka Zlata Matláková písala o antológii prózy pre deti slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska Jednozubý úsmev zostavovateľského tandému Etely Farkašovej a Viery Benkovej v texte Vstup do tajomného detského sveta. Antológiu vydalo vlani Vydavateľstvo Matice slovenskej v Srbsku a je to štvrtý spoločný výber približujúci umelecké texty slovenských autoriek na Dolnej zemy a v materskej krajine.

Číslo 7-8 je ilustrované prácami Rado Vana Ladomerského v ústrety vernisáže jeho samostatnej výstavy na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, ktoré bude 6. septembra. O Výtvarnom nomádizme Radovana Ladomerského písal Vladimír Valentík.

Úprimne dúfame, že pestrosť textov zabezpečí pútavé čítanie a uspokojí pestovaný čitateľský vkus našich čitateľov, ale dúfame tiež, že publikovaním hodnotných a prínosných diel, prispeievame k trvaniu a rozvíjaniu kontextu slovenskej vojvodinskej literatúry. Aspoň sa o to všemožne snažíme.

S prianím príjemného čítania po novú príležitosť a nové číslo srdečne pozdravujem,

 

Šéfredaktorka Nového života

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Asociácia slovenských spolkov žien v sobotu 9. septembra absolvovala ešte jednu úspešnú akciu - edukačný výlet v Srieme, ktorý bol naplánovaný na výročnom zhromaždení v Starej Pazove.
Slovenské vydavateľské centrum – významná kultúrna a národnostná inštitúcia vojvodinských Slovákov úspešne pracuje už jednu dekádu.
Výstava KORENE, vlastne malý formát slovenských umelcov, sa pomaly, ale isto stáva tradičnou na umeleckej scéne.
Už dlhý rad rokov Štátna vedecká knižnica (ŠVK) z Banskej Bystrice spolupracuje s krajanmi z Vojvodiny.
V roku 2017 sa konajú celoslovenské oslavy 200. výročia narodenia politika, spisovateľa, novinára, národného buditeľa a vedúcej osobnosti slovenského povstania Jozefa Miloslava Hurbana.
Vo štvrtok 31. augusta 2017 v ÚKVS sa konala prezentácia Pamätníka slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia.
V stredu 30. augusta sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov konalo školenie na tému terénny výskum.
Z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny informujú, že slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci od nového školského roka 2017 bude mať nový odbor.
V poslednú augustovú nedeľu sa v Kovačici uskutočnilo tradičné podujatie Detská svadba. Súčasťou akcie bola aj výstava žiackych kresieb pob názvom Bola raz jedna Bibiana.