Pripomíname si 200. výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana

6. septembra 2017
V roku 2017 sa konajú celoslovenské oslavy 200. výročia narodenia politika, spisovateľa, novinára, národného buditeľa a vedúcej osobnosti slovenského povstania Jozefa Miloslava Hurbana.

Rok Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý pri príležitosti 200. výročia od narodenia tohto politika, národného buditeľa a kodifikátora spisovnej slovenčiny vyhlásili v Trnavskom samosprávnom kraji, vyvrcholí v polovici septembra 2017 spomienkovým podujatím v obci Hlboké v okrese Senica. Hurban práve tu prežil viac ako štyridsať rokov svojho života a je tu aj pochovaný.

Trnavský samosprávny kraj prispel k Roku Jozefa Miloslava Hurbana konferenciou o jeho odkaze pre súčasnosť a budúcnosť, pripravil tiež Hurbanovu bustu, pamätnú tabuľu a pamätnú medailu. Pri príprave podujatí krajská samospráva spolupracuje s Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania, Arcibiskupským úradom v Trnave a ďalšími inštitúciami.

Hurban pôsobil v Hlbokom od roku 1843 až do svojej smrti v roku 1888. Po jeho smrti mu v obci postavili na hrobe z verejných zbierok pomník. V roku 1948 preniesli jeho telo do novej mohyly, navrhnutej architektom Dušanom Jurkovičom. Hlbocká fara bola svedkom viacerých historických udalostí, Hurban tu napísal aj väčšinu svojich literárnych diel aj politických dokumentov. Fara nedávno prešla rekonštrukciou. Evanjelická cirkev augsburského vyznania chce do septembra 2017 v spolupráci s obcou a ministerstvom kultúry obnoviť aj miestny kostol.

 

Zdroj: kultura.pravda.sk 

 

Portrét Jozefa Miloslava Hurbana

Jozef Miloslav Hurban (pseudonymy Slavomil F. Kořennatý, Ľudovít Pavlovič, M. z Bohuslavíc, M. Selovský) (* 19. marec 1817, Beckov – † 21. február 1888, Hlboké) bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849. Pôvodne bol stúpenec Jána Kollára, neskôr Ľudovíta Štúra.

Narodil sa v rodine evanjelického farára Pavla Hurbana a jeho manželky Anny, rodenej Vorosovej. Vzdelanie získaval najprv u otca, neskôr v rokoch 1826 – 1830 navštevoval mestskú školu v Trenčíne, potom v rokoch 1830 – 1840 evanjelické lýceum v Bratislave. Tu sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, ktorý v ňom prebudil vlastenecké cítenie. Vysvätený za kňaza bol v roku 1840. Chcel pokračovať v štúdiu v Nemecku, no z finančných dôvodov musel začať najprv pracovať, kým si štúdium mohol dovoliť. Po vysvätení pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom, od roku 1843 bol farárom v Hlbokom. V roku 1860 dokončil ďalšie vzdelávanie a získal titul PhDr., ThDr. h. c. Od roku 1866 bol po smrti Karola Kuzmányho istý čas superintendentom slovenskej evanjelickej patentálnej cirkvi. Oženil sa s Annou Jurkovičovou, s ktorou mal 4 dcéry a 5 synov (medzi nimi bol i spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský).

Do národnobuditeľskej, literárnej a kultúrno-organizačnej činnosti sa zapojil v roku 1835. Spolu s Ľudovítom Štúrom, ktorý na neho osobne vplýval, sa stal najaktívnejším členom Spoločnosti česko-slovanskej a neskôr po jej zrušení i Ústavu reči a literatúry československej. 24. apríla 1836 sa zúčastnil stretnutia štúrovskej mládeže na Devíne, kde prijal slovanské meno Miloslav. V rokoch 1837 – 1840 bol aktívnym členom tajného spolku Vzájomnosť. V roku 1837 vystúpil s tézou o kmeňovej svojbytnosti Slovákov, v roku 1839 podnikol cestu do českých zemí. Za jeho pôsobenia v Brezovej pod Bradlom a Hlbokom sa stal podjavorinský kraj centrom národnooslobodzovacieho hnutia a taktiež centrom jeho boja proti feudalizmu, útlaku zo strany Maďarov či boja za spoločenskú emancipáciu Slovákov. Tu tiež organizoval prvé ochotnícke divadelné predstavenia, čitateľské krúžky, nedeľné školy a spolky miernosti, čím veľmi úspešne šíril osvetu medzi slovenským obyvateľstvom. V tomto období bol ešte stúpencom Jána Kollára a svoje diela taktiež písal výhradne v biblickej češtine. V júli 1843 sa však na jeho fare v Hlbokom uskutočnilo jeho stretnutie so Štúrom a Hodžom, na ktorom sa na základe spoločnej dohody rozhodli prijatí stredoslovenského jazyka za základ celonárodného spisovného slovenského jazyka, ktorý mal slúžiť na zjednotenie národnobuditeľského hnutia, no taktiež ako prostriedok osvety, vzdelanosti a kultúry pre široké vrstvy národa. Vďaka tomu už v druhom vydaní almanachu Nitra v roku 1844 uviedol novú spisovnú slovenčinu, hoci Štúrova kodifikačná gramatika vyšla až o dva roky neskôr. V tom istom roku sa tiež stal zakladajúcim a najaktívnejším členom celoslovenského literárneho a kultúrneho spolku Tatrín.

Hurbanova dopisovateľská, redaktorská i publicistická tvorba mala vždy pečať aktuálnosti a spoločenskej zaangažovanosti. Na rozdiel napr. od Ľudovíta Štúra je J. M. Hurban predovšetkým publicistom a to nielen v priamej novinárskej tvorbe. Pri Hurbanovi toto aktuálne novinárske zameranie zasahuje do všetkého: do jeho prózy, poézie, ba aj do literárnohistorických a kritických štúdií i do memoárovej literatúry. V próze to vidieť predovšetkým na jeho realistických poviedkach, akými sú Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov, vo fejtóne Prechádzky po považskom svete a pod. Výraznú publicistickú formu majú hlavne jeho diela určené ľudovým vrstvám, akým je napr. jeho Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných. Ako cestopisnú reportáž napísal roku 1839 aj svoju Cestu Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách…, ktorú jeho ideový odporca Šimko nazval neoprávnene „zradou uhorskej krajiny“.

Jeho prvé diela, zväčša básnické, boli písané ešte biblickou češtinou, no i tak sa stali súčasťou formovania štúrovskej básnickej školy. Spočiatku písal najmä vlasteneckú a ľúbostnú lyriku alebo historickú epiku, pričom niektoré z jeho básní boli dokonca i zhudobnené, no najväčšie zásluhy má najmä na presadzovaní nových estetických a ideových kritérií v básnickej a literárnej tvorbe. Neskôr sa začal venovať viac próze, kde popri historických témach spracovával i námety zo súčasnosti, cestopisné črty a iné.

 

Matica slovenská pri príležitosti jubilea vydala príležitostný bulletin o živote a pôsobení Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý si môžete stiahnuť tu: HURBAN

 

Pamätná izba Jozefa Miloslava Hurbana bola verejnosti sprístupnená dňa 18. marca 1967 v Hlbokom pri príležitosti 150. výročia narodenia J.M. Hurbana. Zozbieraním materiálov a dôležitých historických dokumentov, ktoré sa nachádzali v archíve na fare, bol poverený farár Juraj Chochol. Spoločne so svojou ženou viedli, sprevádzali a robili výklad návštevníkom pamätnej izby až do svojho odchodu z Hlbokého v roku 1976. Hurbanov odkaz verne odovzdávali ďalej mladším generáciám. Popri bratovi farárovi boli tvorcami tejto expozície prof. PhDr. Milan Pišút, PhDr. Alojz Fiala, Ing. arch. Ladislav Kaffka. V tejto podobe existovala Pamätná izba pätnásť rokov. V roku 1982 bola vytvorená nová expozícia, ktorá bola obohatená o najnovšie poznatky, skúsenosti literárneho múzejníctva.

Jozef Miloslav Hurban bol otcom Svetozára Hurbana Vajanského, o ktorom vo svojom texte píše aj Prof.Dr. Jarmila Hodoličová.Tu si môžete prečítať, aké mala rodina Hurbanovcov vzťahy k vojvodinskému prostrediu.

Jarmila Hodoličová: Svetozár Hurban Vajanský a vojvodinské prostredie.

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Asociácia slovenských spolkov žien organizovala v Kulpíne dvojdňovú dielňu na prípravu starodávnych ženských a mužských svadobných ozdôb.
37. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč sa bude konať 15. októbra 2017 v sieni Domu kultúry v Selenči.
V padinskom Undergraund sa predstavili literáti František Malík, Tomáš Varga a Agda Bavi Pain, ako aj skladateľka Katarína Máliková so svojim ansamblom.
V auguste t.r. Vydavateľstvo Prometej a SVC vydali knihu pre deti Bajka o Andesenu i Dunavskoj vili autora Ľubomíra Feldeka a prekladateľa Martina Prebudilu.
V dňoch 18. – 20. augusta 2017 v etno komplexi Kátai v Malom Iđoši prebiehal kurz pre choreografov a umeleckých vedúcich folklórnych súborov.
ÚKVS vyzýva odbornú verejnosť, aby sa aktívne zúčastnila Muzikologickej konferencie na tému Slovenskí hudobní skladatelia pôsobiaci vo Vojvodine.
Prezentácia členov Klubu nezávislých spisovateľov zo Slovenskej republiky a ich tvorby v zahraniči sa uskutočnila v Novom Sade, Kulpíne a Báčskom Petrovci.
V dňoch 4 – 6. augusta v Rožnove pod Radhoštěm sa konal XIX. Medzinárodný festival slovenského folklóru v Českej republike – Jánošíkov dukát.
Na 42. Podroháčskych folklórnych slávnostiach v dňoch 4. až 6. augusta 2017 vystúpil staropazovský Folklórny súbor Klasy pôsobiaci pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka.
Detská svadba z roku 1945 v Kysáči majiteľky Zuzany Ďurovkovej sa stala víťaznou fotografiou VII. kola fotosúbehu ÚKVS.