Aká je budúcnosť aradáčskeho festivalu?

20. júla 2017
Od 14 - 16. júla v Aradáči prebiehal 10. ročník festivalu zvykov a obyčají.

Jubileum bolo najvhodnejšou príležitosťou urobiť sumár predchádzajúcich ročníkov, ale aj položiť otázku aká je jeho budúcnosť. 10. ročník festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli bol mediálne dobre odsledovaný. Pochválili sa vystupujúci, organizátori, pospomínali vzácni hostia, komentovalo sa aj počasie a sprievodné podujatia. Sumár je nasledovný: vystúpili Padinčania, Boľovčania, Kysáčania, Bieloblatčania, Kovačičania a domáci Aradáčania. Zreňaninský FS Pionir zatancoval staromestské tance a FS Djerdjef tance z južného Srbska. Zo Slovenska sa tohto roku predstavili členky súboru Fintičanky z Fintice a FS Očovan z Očovej, ktorý v piatok usporiadal spolu s domácim FS Mladosť celovečerný koncert. Novinkou boli moderátorské páry – Adela Obšustová a žiaci ZŠ Bratstvo, ktorí si pod vedením učiteľky Jarky Števkovej trefne a pútavo pripomenuli minulé ročníky tohto podujatia a zároveň zahlasovali vystupujúcich. Sprievodné podujatia boli Tanečný dom, na ktorom sa učili tance z Podpoľania a tri výstavy: v Miestnom spoločenstve boli vystavené ručné práce a staré exponáty spolkov žien z Dobanoviec, Kovačice a Aradáča a v kostole bola nainštalovaná výstava venovaná k 500. výročiu reformácie. V Základnej škole otvorili výstavu panelov znázorňujúcich tradičné slovenské hudobné nástroje, ktorá vďaka Slovenskému vydavateľskému centru a Slovenskému kultúrnemu klubu do Aradáča pricestovala z Banskej Bystrice, z tamojšej Štátnej a vedeckej knižnice.

Jubilujúci ročník si ale vyžaduje pozrieť sa aj z druhej strany mince. Už aj kvôli tomu, aby sme si toto podujatie nie len udržali aspoň v takej podobe, aké bolo v prvých ročníkoch organizovania, ale aj zveľadili. Klobúk dolu pred všetkými ochotníkmi, ktorí roky vynakladajú úsilie, aby festival zorganizovali, ale treba povedať nahlas, že to ružové nemajú.

Jubilujúci ročník paradoxne mal doposiaľ asi najmenej zúčastnených slovenských vojvodinských prostredí (a tak tohto, ako aj minulé roky, nie všetky súbory rešpektovali zámer tohto podujatia a nepredstavili sa scénicky spracovanou obyčajou či zvykom). Z roka na rok sa vynakladajú nemalé prostriedky na javisko a ozvučenie, ktoré vo väčšine prípadov (aspoň keď ide o zvuk) nesplnia očakávané požiadavky. Toalety, ktoré nespĺňajú základné hygienické podmienky by mali byť počas festivalu zavreté a nie sprístupnené na používanie. Pripomenieme iba to, že sa pri nich predávajú suveníry a koláče, čo je určite neprípustné pre jedno takéto podujatie. Sieň určená na prezliekanie zahraničného súboru bola nepoužiteľná, lebo pravdepodobne od vlani nebola poupratovaná, preto sa súbor prezliekal vonku. Organizátori problém vidia v nedostatku financií, ale aj v nedorozumení s domácim Miestnym spoločenstvom, na čiom pozemku sa festival koná. Spomínajú si na časy, kedy sa festival konal na nádvorí školy (kde je teraz vybudovaná telocvičňa) a hovoria, že vtedy tieto problémy nemali.

Východisko vidia v Slovenskom dome, ktorý v roku 2014 kúpila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a finančne adaptáciu Domu podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre správu a národnostné menšiny, Mesto Zreňanin a Gazprom naft Nový Sad. Tento dom je vo fáze rekonštrukcie a bude slúžiť Miestnemu odboru matice slovenskej, Spolku žien Ruža a Kultúrnemu centru Aradáč, v rámci ktorého pôsobí folklórny súbor, spevácko-hudobná sekcia, Divadelná skupina Branislava Vierga a Aradácke meškárky. Na tento spôsob aradáčski ochotníci konečne dostanú strechu nad hlavou a možno sa im aj ukáže príležitosť na využitie nádvoria tohto objektu a vystavanie menšieho amfiteátra. V tom prípade by presťahovali Festival na túto lokalitu a podľa mienky organizátorov, vyhlo by sa aj každoročnému finančnému problému, ale aj podmienky na samotnú organizáciu festivalu by boli omnoho adekvátnejšie.

„Z roka na rok, je nás čoraz menej. Aj účastníkov, aj divákov, ale aj členov organizácie. Radšej menšie a kvalitnejšie podujatie, ako túžiť po veľkých počinoch, ktoré nakoniec stroskotajú pri nesplnených základných podmienkach“, mieni Erka Viliačiková, predsedníčka Organizačného výboru 10. ročníka Festivalu.

Otvorenie Slovenského domu sa očakáva už v tomto roku a možno je práve v ňom svetlejšia budúcnosť Festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli. Ako pri otvorení Festivalu povedala Suzana Kokavská, predsedníčka MOMS Aradáč, „nie len preto, aby toto podujatie bolo na kultúrnej mape Vojvodiny, ale aj kvôli zachovaniu slovenských obyčají a tradícii v Aradáči a vo Vojvodine“.

Text: Katarína Mosnáková-Bagľašová, foto: Vladimír Hudec

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V roku 2017 sa v Bratislave konali početné podujatia venované prezentácii života a kultúry zahraničných Slovákov. Prispelo k tomu aj Krajanské a komunitné centrum Kalab.
Bitef, Bitef polyfónia a festival ExploreZ usporiadali dvadsaťštyri hodinový program pod názvom CHLIEB A PIESNE.
V sobotu 30. septembra 2017 na nádvorí MS v Kovačici členovia Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru predviedli kultúrno-umelecký program menom Dedina kovaná v čase.
V piatok 29. septembra 2017 pri príležitosti Svetového dňa prekladateľov v Knižnici Radoja Domanovića v meste Velika Plana usporiadali večierok venovaný súčasnej slovenskej próze.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2017 pokračoval s podporou vyrobenia umeleckých portrétov významných osobností. Najnovšie portrét Jána Kmeťa zhotovil akademický maliar Pavel Pop.
Vo štvrtok 28. septembra 2017 sa uskutočnila premiéra divadelného predstavenia Nový Protheus v podaní Kolektíva kreatívnych amatérov.
Produkciu predstavenia má na starosti česká spoločnosť NEXT PICTURE, ktorá si ako partnera projektu vybrala DIVADLO VHV PETROVEC zo Srbska.
V sobotu 23. septembra 2017 sa vo Vrbase uskutočnila Pokrajinská prehliadka ochotníckych súborov. Dve zlaté a dve strieborné plakety do Kovačice priniesli ochotníci kovačického Domu kultúry.
V Ústave pre kultúru vojvodiských Slovákov usporiadali večierok, ktorý venovali spisovateľovi a učiteľovi na dôchodku Pavlovi Grňovi na počesť jeho 80. narodenín.
Členovia SKOS Šafárik, MOMS Dobanovce a Aktív žien z Dobanoviec už tradične podporujú podujatie Deň európskeho kultúrneho dedičstva (Dan evropske baštine).