Vyšlo číslo 5-6 časopisu Nový život

18. júla 2017
Esejou Viacruký básnik Dr. Maríny Šimákovej Spevákovej v rubrike Rozkoš z textu otvárame číslo 5-6.

Univerzitná profesorka Šimáková sa v úvodníku venovala esejam Víťazoslava Hronca, ktoré v tvorbe tohto spisovateľa dominujú od konca deväťdesiatych rokov 20. storočia. Ako hovorí, „V tvarovaní literárneho sveta Hronec priam alchymicky zlučoval všetko, z čoho sa formoval jeho poznávací svet. Prejavil sa ako typický človek epochy postmoderny: tvoriť preňho znamenalo kombinovať množstvo textov, vlastných a cudzích, vedeckých, filozofických, existujúcich aj tých len tušených. Poznávaciu vrstvu Hroncových textov charakterizuje vyhranená skepsa, dosahujúca miestami až pochybnosť samu. Zdanlivá kontroverznosť sa prejavuje v potrebe novej viery, ktorá vierou ani nie je.“.

V rubrike Chet nám naša spisovateľka Viera Benková predstaví prekladateľa, dlhoročného redaktora vydavateľstva Mladé letá vo výslužbe a všestrannú umeleckú osobnosť Petra Čačku v texte nazvanom Bez knihy a hudby si neviem predstaviť život.

U rubrike Pulzovanie literatúry uvádzame autorov patriacich až do štyroch literárnych kontextov: slovenského, slovenského vojvodinského, chorvátskeho a lužickosrbského. V snahe podporiť tvorbu mladých nádejných spisovateľov uvádzame básický cyklus Jany Domoniovej Prach, ktorý bol na našej literárnej súťaži odmenený druhou cenou. S kompozične ucelenou a čistou konceptuálnou poéziou v cykle troch básní Prach: Zimné buriny, Rituál a PC, vstupuje do slovenského vojvodinského kontextu, zdá sa, nová autorská osobnosť, Jana Domoniová. Depoetizovanou a desentimentalizovanou poéziou, písanou voľným veršom, zbavenou trpkosti, irónie a pátosu, bez záťaže „veľkých“ myšlienok a hlbokomyseľných metafor či expresívnych, ostrých a drsných postojov k bytiu a spoločnosti, Domoniová poeticky presne zachytáva podstatu každodenných jednoduchých úkonov. Hoci niektoré jej postupy nadväzujú na poéziu nasledovateliek tzv. textovej generácie, najmä Nóry Ružičkovej, treba skonštatovať, že Domoniová si zároveň už vo svojom mladom veku postupne vytvára svojský, originálny, teda aj rozpoznateľný rukopis.

Mária Vršková, aktuálna redaktorka časopisu Zornička, je predstavená poviedkou Prvý výlet, ktorou sa zúčastnila vlaňajšej literárnej súťaže. Básne zoskupené pod spoločný názov Fľaky chorvátskeho spisovateľa Mirka Božića vybral a preložil Miroslav Demák. K rozhovoru z rubrike Chet ilustratívne uvádzame z prekladateľskej tvorby Petra Čačku. Ide o lužickosrbskú spisovateľku Dorotheu Šołćinu a poviedku V daždi. Z našej pôvodnej literatúry uverejňujeme básnický cyklus Panónske haiku poetky Viery Benkovej.

Nedávno nás opustila poetka slovenského pôvodu Svetlana Gajinovová Nogoová (10.2.1960 - 19.5.2017) z Báčskeho Petrovca. Nekrológom sa od nej lúči Katarína Pucovská. V rámci rubriky In memoriam uvádzame aj báseň zosnulej poetky Ani len ticho... Básnický jazyk Svetlany Gajinovovej Nogoovej sa vyznačuje archaickosťou, poetickou, ozvláštnenou lexikou, čo asi bol aj jeden z hlavných dôvodou absencie prekladov jej básní do slovenčiny. Pri príprave tohto čísla vznikli až štyri odlišné preklady rôznych prekladateľov tej istej básni, ktoré odzrkadľujú odlišné chápanie postupu umeleckého prekladu a svedčia o komplexnosti tvorby Svetlany Gajinovovej-Nogoovej. Tentokrát sme sa rozhodli uverejniť preklad Víťazoslava Hronca, ale dúfame, že v budúcnosti bude príležitosť uverejniť všetky tieto odlišné preklady vedľa seba.

V rubrike Texty a kontexty uverejňujeme druhú časť štúdie Dr. Michala Harpáňa Slovenskí vojvodinskí spisovatelia v slovenských pohľadoch, v ktorej píše publikovaní týchto autorov v Slovenských pohľadoch v období 1922-1945. Pre toto odbobie sú príznačné závažné spoločensko-politické zmeny. Po roku 1918, teda po skončení prvej svetovej vojny, dolnozemská vetva slovenského národa sa ocitla mimo materskej krajiny, v novovzniknutých štátoch – v Kráľovské Srbov, Chorvatov a Slovincov (neskoršie v Juhoslovaskom kráľovstve), v Maďarsku a v Rumunsku. Styky so Slovenskom sa neprerušili celkom, ale štátne hranice predsa urobili svoje. Preto dolnozemskí Slovaci cítili výraznejšiu potrebu za vlastnými kultúrnymi organizáciami.

Od čísla 5-6 začíname uverejňovať príspevky zo 61. literárneho snemovania. Ako prvý uvádzame štúdiu Dr. Nebojšu Kuzmanovića Zmaj a Slováci, v ktorej píše o vzťahu tohto eminentného srbského spisovateľa pre deti a redaktora ku slovenskému národu. Vzťah k Slovákom si Zmaj vybudoval už v detstve vo svojej rodine, školil sa na Slovensku a až do smrti si zachovával bratský vzťah k Slovákom. Totiž, jeho druhá manželka (žili v nemanželskom zväzku) bola Slovenka Mária Kostićová.
Táto téma bola súčasťou dizertačnej práce autora nazvanej Srbsko-slovenské kultúrne a literárne styky v období romantizmu. Príspevok odznel na snemovaní po srbsky a do časopisu ho do slovenčiny preložila Zdenka Valentová-Belićová.

Ako druhý príspevok uvádzame text Zdenky Valentovej Belićovej nazvaný Podnety na imagologický výskum srbsko-slovenských literárnych stykov. Obraz srbského národa v slovenskej literature sa podstatne zmenil a príčinu tejto zmeny treba hľadať v mimoliterárnej skutočnosti. Tento obraz srbského národa v slovenskej literatúre bol doteraz skúmaný len sporadicky a to spravidla v rámci výskumu srbsko-slovenských literárnych a kultúrnych stykov uskutočňovaných inou metológiou, ale nebol skúmaný imagologickým prístupom. Komparatistická imagológia ako disciplína porovnávacej literárnej vedy prostredníctvom obrazu cudzieho (heteroimage) a vlastného (autoimages) definuje, aké je vnímanie seba a iného a ako je to vyjadrené v literatúre, teda prostredníctvom ktorých stereotypov, toposov, klišé a pod. v literárnych textoch predstavitelia jednej literatúry zobrazujú tých druhých.

O Selektívnej bibliografii Miroslava Benku v texte Ďalšie dielo bibliografky Boženky Bažíkovej písala Daniela Lomenová. a Dr. Etela Farkašová o knihe Tradícia a indentita Michala Babiaka v texte Výzva na odvahu meniť dobu.

Na literárnom snemovaní sme udelili Cenu Nového života za rok 2016 Annamárii Boldockej Grbićovej. Zdôvodnenie rozhodnutia komisie napísal jej predseda Michal Ďuga.

O hre a inscenácii dramatičky Jany Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné písala Anna Žikićová v texte Nový život Misiek strieborných. Naší diváci mali príležistoť odsledovať toto predstavenie v rámci osláv 150 rokov slovenského divadla vo Vojvodine.

Číslo je ilustrované grafikami z kolektívnej výstavy Grafika v Petrovci, ktorá je inštalovaná v Galérii Zuzky Medveďovej od 20. mája do 31. júla a vrámci ktorej sú uvedené diela Pavla Čániho, Michala Kiráľa, Daniely Triaškovej, Anny Andrejićovej a Emílie Valentíkovej. Text o výstave a ilustrátoroch pripravil Vladimír Valentík.

 

Prajeme Vám prijemné letné čítanie.

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
19. festival slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí bude prebiehať v sobotu 16. decembra 2017 v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici.
Vyhodnotenie 7. kola literárnej súťaže Čo dokáže pekné slovo v organizácii Literárno-vydavateľskej komisie Výboru pre kultúru NRSNM, laureátom prinieslo skvelé odmeny.
Od 7. do 10. decembra 2017 v Starej Pazove prebiehal 24. Memoriál Juraja Ondríka a priniesol dve divadelné predstavenia a dva koncerty.
V Slovenskom národnom múzeu v Bratislave otvorili výstavu Za horami, za dolami - Tri storočia Slovákov vo Vojvodine.
Posledná tohtoročná výstava v galérii Strediska pre kultúru v Starej Pazove bola venovaná staropazovským akademickým výtvarným umelcom.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v piatok 1. decembra 2017 konal literárny večierok so spisovateľom Zlatkom Benkom z Lalite.
13. muzikologická konferencia prebiehala v sobotu 25. novembra 2017 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov.
V kovačickej škole predstavili najnovšiu knihu Slovenského vydavateľského centra Otec rytier, mama dračica z pera Márie Kotvášovej-Jonášovej.
Tohtoročný 18. Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem odznel v nedeľu 19. novembra 2017 v staropazovskej divadelnej sále.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadali I. Edukačný seminár na podporu rozvoja vokálneho umenia vojvodinskej mládeže v žánri populárnej hudby.