Slovenčina moja rodná - Vansovej Lomnička 2017

3. mája 2017
Únia žien Slovenska v budove Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici organizovala v dňoch 28. a 29. apríla 2017 Festival umeleckého prednesu v poézii a próze žien – Vansovej Lomnička 2017.

Tohto roku toto celoslovenské podujatie zaznamenalo svoj 50. jubilujúci ročník. Na festivale sa už tradične zúčastňujú aj recitátorky zo Srbska. Tohto roku Asociácia spolkov žien zo Srbska poslala na túto prestížnu súťaž tri recitátorky, Annu Hrnčiarovú z Lalite, Annu Simonovićovú zo Starej Pazovy a Marženku Žiakovú z Kovačice.

V rámci tohto festivalu sa vždy konajú aj rôzne sprievodné aktivity. Tohto roku to bolo podujatie pomenované Slovenčina moja rodná – Múzy poézie a prózy, ktorú pripravila Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. V rámci neho sa predstavili autorky zo štyroch krajín, každá s osobitným spisovateľským zameraním. Ako podotýkajú organizátori, okrem skúsených autoriek a propagátoriek slovenskej kultúry v zahraničí, akými sú Katarína Mosnáková-Bagľašová zo Srbska, Milica Majeríková-Molitoris z Poľska, Dagmar-Mária Anoca z Rumunska, Katarína Hricová-Topoľská zo Srbska, bolo pre nich potešením predstaviť aj mladú začínajúcu autorku z Ukrajiny Valeriu Ruslanivnu Tokar. Všetky spisovateľky majú spoločné jedno – vo svojej tvorbe používajú slovenský jazyk, hoci pochádzajú spoza hraníc Slovenska.

Obecenstvu sa prihovorila riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice Oľga Lauková a tiež predsedníčka Únie žien Slovenska Irena Belohorská. V programe účinkovali aj maličkí tanečníci folklórneho súboru Matičiarik z Banskej Bystrice pod vedením Zuzany Drugovej. V ich podaní sme videli detské hry, vybrané z knihy Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Detstvo naších predkov. Obecenstvo piesňou upútala Leonóra Súdiová, študentka hudby na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, rodáčka zo Selenče. Autorky predstavila Veronika Uhríková, vedúca odboru prezenčných služieb Štátnej vedeckej knižnice.

V rámci 50. ročníka Vansovej Lomničky Asociácia spolkov žien zo Srbska priniesla aj malú výstavu ľudových krojov a niekoľko členiek Združenia pazovských žien si kroje aj obliekli, aby početné obecenstvo mohlo aj naživo vidieť krásu nášho starodávneho odevu. V priestoroch Štátnej vedeckej knižnice bola umiestnená i výstava kníh – autoriek zo Srbska, ktorú Banskej Bystrici venovalo Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca.

Recitátorky zo Srbska

Andrej Meleg

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Vo výstavnom priestore na podkroví Galérie insitného umenia v Kovačici otvorili výstavu malieb a grafík Martina Kizura z Austrálie.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva mladých interpretov slovenskej populárnej hudby, aby sa zapojili do edukačného seminára na podporu rozvoja vokálneho umenia.
V nedeľu 15. októbra 2017 v sieni Domu kultúry v Selenči odznel 37. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
V nedeľu 15. októbra 2017 v sieni Domu kultúry v Selenči odznel 37. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
12. október vyhlásila Medzinárodná federácia pre zborovú hudbu (IFCM) na valnom zhromaždení v roku 1990 v Helsinkách za Medzinárodný deň zborového spevu.
Komorný zbor Zvony zo Selenče a Orchestrík Základnej školy Jána Kollára zo Selenče pod vedením Juraja Súdiho st. zveľaďujú svoju bohatú činnosť. Jesennú sezónu otvorili početnými vystúpeniami.
37. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč sa bude konať 15. októbra 2017 o 20.15 h v sieni Domu kultúry v Selenči.
Slávnostný program v rámci kampane Nacionálny týždeň podpory dojčenia 2017 sa uskutočnil v utorok 3. októbra 2017 v slávnostnej sieni Ústavu pre ochranu zdravia študentov v Novom Sade.
Vo štvrtok 5. októbra 2017 v budove Hala Master novosadského veľtrhu prebiehalo podujatie GASTROPLANET, na ktorom sa posvietilo aj na slovenské špeciality.
V roku 2017 sa v Bratislave konali početné podujatia venované prezentácii života a kultúry zahraničných Slovákov. Prispelo k tomu aj Krajanské a komunitné centrum Kalab.