Literárne snemovanie ako most spolupráce a srbsko-slovenskej vzájomnosti

26. apríla 2017
V sobotu 22. apríla 2017 sa v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára konalo 61. Literárne snemovanie.

Podujatie organizuje redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, Slovenské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru NRSNM.

Na začiatku snemovania sa prihovorili Zdenka Valentová-Belićová, redaktorka Nového života, Anna Medveďová, riaditeľka Gymnázia Jána Kollára, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov, Nebojša Kuzmanović, zástupca Pokrajinského tajomníka kultúry, verejného informovania a stykov s náboženskými spoločenstvami, Katarína Melegová–Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku a Vladimír Valentík, riaditeľ SVC.

 

V úvodnej slávnostnej časti bola udelená aj Cena Nového života za rok 2016 Annamárii Boldockej-Grbićovej za dva texty: Kto sa bojí červeného (Nový život č. 1/2) a „Tušta i tma“ Rozjímanie na tému geto (Nový život č. 11/12). Zdôvodnenie prečítal predseda komisie Michal Ďuga a laureátka sa príležitostne poďakovala.

 

V prvej pracovnej časti, ktorá nasledovala po prestávke, o jubilantoch Pavlovi Grňovi (80), Márii Kotvášovej-Jonášovej (60) a Kataríne Hricovej (50), hovorili Dr. Zuzana Čížiková (Spoločenská próza pre deti Pavla Grňu a Márie Kotvášovej-Jonášovej, Poetka Katarína Hricová), Dr. Zoroslav Spevák (Mária Kotvášová–Jonášová literárna kotva v literatúre vojvodinských slovákov pre mládež) a Martin Prebudila (Poetický štvorlístok Kataríny Hricovej). Príspevok tiež pripravila aj Anna Horvátová a tento príspevok bude uverejnený v Novom živote. V tejto časti sa slávnostne prihovoril aj hosť zo Slovenska, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov Jaroslav Rezník (75).

 

Druhá pracovná časť bola venovaná téme Slovensko-srbských literárnych stykov. Zúčastnili sa jej zástupca Pokrajinského tajomníka kultúry, verejného informovania a stykov s náboženskými spoločenstvami Dr. Nabojša Kuzmanović (Zmaj a Slováci), Predseda Matice srbskej Dragan Stanić (Pavel Jozef Šafarik i Georgije Magarašević), spisovateľ a publicista Miroslav Demák (Prelínanie sa individuálneho a inštitucionálneho organizovania slovensko-srbských stykov), zástupca riaditeľa Knižnice Matice srbskej Miroslav Aleksić (Janko Šafárik a srbské národné a kultúrne inštitúcie), predsedníčka Spolku kysáčskych žien Ľudmila Berédiová-Stupavská (Aktivistky ženského hnutia ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce), predseda spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik (K výsledkom a perspektívam spolupráce SSS a Združenia spisovateľov Srbska v kontexte kultúrnych a literárnych vzťahov oboch štátov), predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić (Srbsko-slovenské predsavzatia a úspechy), spisovateľ a prekladateľ Martin Prebudila (Styky Spolku slovenských spisovateľov so slovenskými spisovateľmi vo Vojvodine a obnovená spolupráca so Združením spisovateľov Srbska v rokoch 2011 – 2017), šéfredaktor časopisu Dotyky Boris Brendza (Dotyky - časopis pre mladú literatúru a umenie aj pre mladých autorov zo Srbska), riaditeľ Srbského národného divadla Dr. Zoran Đerić (Nová slovenská dráma v srbských prekladoch), Dr. Marína Šimáková -Speváková (Próza Pavla Vilikovského v preklade do srbčiny) a šéfredaktorka časopisu Nový život Zdenka Valentová-Belićová (O potrebách imagologického výskumu obrazu Srbov v slovenskej literatúre - Imagologické podnety pre súčasnú literárnu estetiku) a do diskusie sa zapojil aj Dr. Michal Harpáň.

 

Téma srbsko-slovenských literárnych a kultúrnych stykov bola prvýkrát nastolená na pôde Literárneho snemovania a na základe počtu hostí, médií, plnej sieni petrovského gymnázia, počtu príspevkov, následných ohlasov, dohodnutých spoločných projektov a aktivít, ale aj družného a plodného rozhovoru, ktorý po oficiálnej časti pokračoval do neskorých hodín, možno uzavrieť, že bola úspešná.

Text: Zdenka Valentová-Belićová, foto: Andrej Meleg

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Titulom Európske hlavné mesto kultúry sa tento rok bude pýšiť estónsky Tallinn a fínske Turku. Obe mestá tak budú mať unikátnu príležitosť prezentovať svoje atrakcie a odhaliť ducha svojej kultúry.
V Modernej galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova otvorená je reprezentatívna výstava obrazov 20. insitných umelcov z Kovačice.
Staropazovčanom z konca roku 2010 zostanú iba tie najkrajšie spomienky a to vďaka trom úspešným podujatiam: Vianočný večierok SKUS-u Janka Čmelíka, Melódia roka a Silvester so skupinou Crvena jabuka.
Redakcia časopisu FOLKLÓR vyzýva priaznivcov folklóru a umenia, novinárov, kultúrnych dejateľov aby prispievali do tohto novozaloženého časopisu a informovali o slovenskom folklóre na Dolnej zemi.
Slovenská spoločenská a kultúrna asociácia Ľ. Štúra z Melbournu vypisuje súbeh na učiteľa tanca/choreografa z Vojvodiny a súbeh na účikovanie v programoch pre slovenské hudobné skupiny z Vojvodiny.
Ľudovít Štúr zomrel 12.01.1856 v Modre - práve 20 rokov po pamätnej vychádzke štúrovcov na Devín a vydaní štúrovského almanachu Plody a 10 rokov po vydaní kodifikačných príručiek slovenského jazyka.
Najnovšia publikácia Gregora Papučka Úsmevné epitafy na (večný) odpočinok vyšla v slovenskom vydavateľstve Post Skriptum, s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti usporiadala v Dome menšín tradičný večierok s knihou pod názvom Záložka, kde predstavuje dôležité publikácie, ktoré sú tematicky blízke Slovákom v Maďarsku.
S podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ÚKVS a jeho mladý tím externých spolupracovníkov zhotovili šesť audio a video reportáží o alternatívnom umení slovenskej vojvodinskej mládeže.
V stredu 29. decembra v Báčskom Petrovci prebiehala schôdza Vydavateľskej rady Slovenského vydavateľského centra, kde sa schvaľovala výročná správa z roku 2010 a vydavateľský plán na nastávajúci rok.