Čoskoro vyjde číslo 3-4 časopisu Nový život

18. apríla 2017
V ústrety 61. literárnemu snemovaniu, ktoré sa uskutoční 22.04. v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, z tlače vyjde číslo 3-4 mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život.

Úvodníkovou esejou Bytie dolnozemských Slovákov doc. PhDr. Michal Babiak, Mr. otvára toto číslo. Týmto textom sa autor pousiloval vysporiadať sa s fenoménom Dolná zem a dolnozemský Slovák. Pokúsil sa uchopiť, čo je podstata ducha a duše tohto fenoménu. Teda, čo tvorí mytologický základ, ktorým sa títo Slováci odlišujú a na základe čoho budujú svoju autentickú identitu a autochtónu kultúru. Ako základné spoločné charakteristiky uvádza: pracovitosť a tvorbu, mýtus sťahovania sa (ľavicový a pravicový koncept), heroickosť, vzdelanie a náboženskú príslušnosť. Kultúrna identita je podľa neho vyšší stupeň zaradenia od národnej a práve túto považuje za významnú súčasť bytia každého jednotlivca, ale aj kolektívu. Hovorí, že je dôležité neustále si uvedomovať, ale aj učiť, že sme posledným ohnivkom dlhej reťaze ľudí, ktorých spájala spoločná kultúra identita, že sa žiadna kultúrna identita nemôže nasilu konzervovať a zachovávať v neprirodzenom stave, lež najviac pre ňu urobíme vtedy, keď ju budeme pestovať a rozvíjať jej prirodzené vývinové zmeny.

V rubrike Chet namiesto trojrozhovorov, na ktoré sme čitateľov už zvykli, tentokrát ako osvieženie uvádzame rozhovor našej spisovateľky Viery Benkovej so spisovateľkou zo Slovenska, prozaičku, teoretičkou umenia a vedúcou Galérie Jozefa Kolára v Banskej Štiavnici Rút Lichnerovou. V rozhovore nazvanom Literatúra ako spôsob bytia je osvietený pôvod, začiatky, tvorba, ale aj umelecké cítenie a vnímanie tejto autorky.

V rubrike Pulzovanie literatúry uvádzame štyri texty. Dva z vlaňajšej literárnej súťaže: prózu Kroky Miša Smišeka a básnický cyklus Tak-tik Kataríny Mosnákovej Bagľašovej. V poviedke so silnou autentickou emóciou Kroky, v ktorej dominuje snová atmosféra vytvorená výraznými lyrizačnými postupmi, Mišo Smišek konfrontuje bytostné vnútorné prežívanie priateľského či partnerského vzťahu s jeho úplnou absenciou v skutočnosti. Konfrontácia sa koná v prospech vnútorného a na úkor vonkajšej manifestácie. Smišek tým zdôrazňuje význam duchovna v bytí človeka a subjektívneho videnia skutočnosti. Autor využíva už osvedčené postupy zvnútornenia naratívneho diania a lyrizácie prozaického tkaniva a dosahuje tým štylisticky presné a výstižné podanie vnútorného napätia, lásky, nádeje, sklamania, prepletanie skutočného s túženým. Smišekova próza sa nás dotýka silnou naliehavosťou výpovede o potrebe toho druhého, ale tiež autorovou schopnosťou pôsobiť na naše emócie bez akejkoľvek sentimentality.

V troch básňach cyklu Tak-tik: Rande s metaforou, Olejová rieka a Ručičky bytia Katarína Mosnáková-Bagľašová prostredníctvom zväčša funkčných slovných hier prehodnocuje autorský postup a zmysel tvorby a naznačuje, že literatúru a umenie, ale aj čas a bytie, možno chápať aj odľahčene, ako hru a že nie je možné tvoriť „nasilu“, z povinnosti alebo na povel. Parafrázujúc autorku, netreba si na rande pozývať mŕtvu metaforu. Jednoduchou slovnou hrou a permutovaním citoslovca tik-tak na tak-tik vyjadrila sémantický posun z prostého plynutia času na taktizovanie a zahrávanie sa s časom, plynutím a pominuteľnosťou.

Prózou Láska je jabĺčko ilustrujeme tvorbu autorky z rozhovoru Rút Lichnerovej. Autorka v nej v štýle Neillovho Summerhillu píše o hraniciach slobody v dospievaní dievčaťa, o láske k prírode a prirodzenosti. Poviedka vyšla v rovnomenej knihe, ktorá je piatym zväzkom tranosciusovej edície Profily, mapujúcej tvorbu významných súčasných slovenských prozaikov. Tento plastický výber autorkinej tvorby zostavil Vladimír Petrík.

Úryvkom z románu Tri ženy, dvaja muži a ja - malá rodinná sága z Čičmian nazvanom Liečiteľka Katriena uvedieme druhú autorku z rozhovoru Vieru Benkovú. Rozprávkovou atmosférou tematizujúc vzťah k prírode a starnúcim ženám, ktoré nesú breme intelektuálnej nadradenosti a sociálnej vyradenosti spisovateľka Benková intriguje čitateľa zahlasujúc pútavé čítanie pre nás, keď tento román vyjde, čo sa stane už v priebehu tohto roka.

Na sklonku februára z tuzmeskej podoby bytia do literárenej mýtickej polohy odišla slovenská exilová spisovateľka Jaroslava Blažková, autorka chýrečného Nylonového mesiaca, ktorá po období represívneho socialistického realizmu otvorene prehovorila o vnútornom svete mladých. S Jaroslavou sa aj v našom mene rozlúčila Vladimíra Komorovská priliehavým nekrológom.

Dva texty tvoria rubriku Texty a kontexty. Dr. Michal Harpáň písal o Slovenských vojvodinských spisovateľoch v Slovenských pohľadoch (1881-1916). V tomto texte systematicky preskúmal, ktorí naší spisovatelia (teda tí, ktorých považujeme za slovenských vojvodinských pred prvou svetovou vojnou) písali a uverejňovali v časopise Slovenské pohľady. Boli to: Jozef Podradský, Emi Kolényi, Félix Kutlík, Michal Godra, Ján Kvačala, Jozef Maliak, Albert Martiš, Gustáv Maršall-Petrovský, Marína Ormisová, Jozef Holúbek a VHV. Text uverejnený v tomto čísle je prvou časťou. Celá štúdia bude obsahovať až štyri časti. V budúcich číslach uverejníme pokračovanie.

Pri príležitosti 90. výročia Evanjelického hlásnika Anna Margaréta Valentová napísala text o význame tohto časopisu na udržiavaní slovenskej identity Slovákov vo Vojvodine. Text nazvala Evanjelický hlásnik v živote vojvodinských Slovákov.

Rubliku Recenzie tvoria texty Čierne zafarbenie triumfu estetických hodnôt a víťazný trpký úsmev Zdenky Valentovej Belićovej o Antológii krátkej slovenskej prózy 20. storočia, Crna boja radosti, ktorú zostavil a preložil Michal Harpáň a vyšla vo vydavateľstve Agora v roku 2016 a text Dve drámy o Franzovi Kafkovi Dr. Zorana Đerića, v ktorom tento teatrológ a aktuálny úradujúci riaditeľ Srbského národného divadla písal o knihe Kafka & Kafka Milana Richtera, ktorú vydalo Slovenské vydavateľské centrum. Recenzia predbežne vyšla v srbčine v poslednom vlaňajšom čísle časopisu Scéna, ktorý vydáva Sterijino pozorje.

Aktuálne k výstave Martina Kizúra Austrálske pohľady, ktorá prebieha v Galérii Zuzky Medveďovej 13.4.2017-19.5.2017 uvádzame text o tomto autorovi a výstave z pera Vladimíra Valentíka K životnému jubileu Martina Kizúra. V rubrike Misceleneá taktiež uverejňujeme text Zuzany Čížikovej Kvalitné a kultivované práce na súťaži Zorničky, ktorom podáva správu o práci a hodnotení tejto komisie.

Z vnútornej strany obálky sa nachádza báseň Jovana Hristića Mezzogiorno (1). Číslo 3-4 je ilustrované reprodukciami prác Martina Kizúra, čím mu zároveň blahoželáme k životnému jubileu.

S myšlienkami o bytí a literatúre srdečný pozdrav do budúcho čísla.

Do čítania!

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadal vernisáž detských vianočných pohľadníc, ktoré sú výsledkom 13. medzinárodnej súťaže detských výtvarných prác menom Vianočná pohľadnica.
Výstava prác na malom formáte slovenských umelcov žijúcich vo Vojvodine a Srbsku sa po druhýkrát uskutočňuje v Galérii výtvarného umenia Pamätnej zbierky Rajka Mamuzića v Novom Sade.
Novosadská novinárska škola v rokoch 2016 a 2017 pokračuje s projektom „Kovčežić“ (Skrinka), ktorý má za cieľ prispieť k zachovávaniu kultúrnej a jazykovej identity menšín v Srbsku.
Už tradične v Adventnom období staropazovský cirkevný zbor organizuje rad podujatí, niekedy každú nedeľu inokedy každú druhú.
V rámci Oddelenia pre odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v oblasti kultúry a umenia Slovákov vo Vojvodine ÚKVS usporiadal edukačný seminár Spoločenský protokol a jeho uplatnenie v praxi.
Prvý decembrový víkend v Slovenskom kultúrnom centre Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu prebiehal v znaku fujary IV. ročník tohoto seminára pod názvom Fujara naša slovenská.
Pod názvom Kostýmový svet Marije Havran sa nesie zaujímavá výstava scenografky, kostymografky, perfekcionistky, svetovo známej rodáčky z Padiny Marije Havran.
V nedeľu 27. novembra 2016 sa v Kysáči ozývali tradičné ľudové piesne na Kysáčskom spevníku už po 23. krát.
Dvanástu Muzikologickú konferenciu zorganizovala Hudobná komisia Výboru pre kultúru NRSNM a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v sobotu 26. novembra 2016 v miestnostiach ústavu.
Výstavná miestnosť Ústavu pre kultúru vojvodiských Slovákov vo štvrtok 24. novembra 2016 zastrešila umelecké fotografie tridsiatich štyroch autorov z Vojvodiny.