Vyšlo prvé dvojčíslo 69. ročníka časopisu Nový život

8. marca 2017
V ústrety 23. Salónu kníh, ktorý sa koná na Novosadskom veľtrhu od 6. do 12. marca 2017, z tlače vyšlo prvé tohtoročné dvojčíslo mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život.

Vstupnou básňou Vojaci Božidara Timotijevića v rámci antologického výberu modernej a postmodernej srbskej poézie vо výbere Víťazoslava Hronca otvárame 69. ročník.

V rubrike Rozkoš z textu Mária Myjavcová prehodnocovala svoje vedecké a spoločenské pôsobenie v texte Melanchólia z písania a písanie z melanchólie. Zvolila si ako motto verše básnika Jána Labátha a vedome týmto podčiarkla, že patrí do najstaršej generácie naších literárnych a kultúrnych dejateľov. Tiesnivé myšlienky o zmysle životného údelu, vyjadrené v citovanej básnickej výpovedi Jána Labátha, sa dajú vztiahnuť aj na každú intelektuálnu prácu vytrvale konanú v prospech širšej kultúrnej verejnosti. V texte písala o osobných pocitoch a potláčaní melanchólie prítomnej v ustavičnom hľadaní zmyslu takého špecifického životného zápasu, akým je tvorivé písanie ako osobná sebarealizácia.

V rubrike Chet pokračujeme v už zabehaných trialógoch na tému identity tentokrát medzi slovenským spisovateľom Máriusom Kopcsayom a srbským, resp. bosnianskym spisovateľom Muharemom Bazduljom v rozhovore nazvanom Literatúra a umenia nás vychovávajú k empatii. Dvaja prozaici sa v živom rozhovore dotkli kulturologických, spoločenských, literárnych tém a zdôraznili, že je poslanie spisovateľa a umelca nenahraditeľné, keď ide o šírenie úzkych brán vnútorných identít. Vďaka literatúre a umeniu sa môžeme aspoň nakrátko vymaniť z vlastného „ja“ a môžeme znovu byť dieťatom, môžeme byť ženou, černochom, Židom, môžeme byť to, čo nie sme, aby sme znovu pochopili to najhlbšie a najpodstatnejšie v nás samých, to čo nás spája so všetkým živým. Rozhovor moderovala a prekadala Zdenka Valentová-Belićová.

V Pulzovaní literatúry sa predstavila víťazka minuloročnej literárnej súťaže Nového života Annamária Boldocká-Grbićová poviedkou Bezbrehosť. Víťazná próza je metaforou jej životných a spisovateľských predsavzatí. Boldocká-Grbićová sa v nej autoreferenčne zaoberá zmyslom písania a tvorby a zároveň do nej šikovne „zabalila“ aj kľúč na rozlúštenie, čítanie, vnímanie a ľudské (spolu)cítenie. Autorka sa pohráva s čitateľom a dvere, ktoré hrdinka na konci poviedky predsa len neotvorí svojmu potenciálnemu milencovi, môžeme vnímať aj ako symbolické dvere, ktoré by autorka chcela, ale sa neodváži otvoriť svojmu čitateľovi, ale o ktoré sa túžobne opiera, pokým ho necháva tušiť, že za nimi ho čaká skutočná literárna rozkoš. Boldocká-Grbićová je šikovná spisovateľka: drží svojho čitateľa v napätí a zvedavosti na ďalšie literárne stretnutie. Citujúc autorkine slová: „Dvere nás skrývajú, ale aj odhaľujú.“ A nám odhalili „novú“ a doposiaľ utajovanú spisovateľku.

V pokračovaní rubriky predstavia sa vlastnou tvorbou aj dvaja spolubesedujúci z rozhovoru - Márius Kopscay provokujúcou poviedkou Fotografka a Muharem Bazdulj poviedkou Cez most malý žltý domček v preklade Edity Povolnej-Kmeťkovej zo zbierky Kacírstvo nominalmu. Muharem Bazulj sa dostal do najužšieho kola tohtoročnej NIN-ovej ceny s románom Bábka z marcipánu.

Úryvok z dizertačnej práce Ivana Bagľaša Osobnosť, základné psychické potreby a motivácia ako prediktory well-beingu v pracovnom a akademickom prostredí tvorí náplň rubriky Texty a kontexty. Táto štúdia je zaujímavá aj z tohto aspektu, že vo svojich výskumoch Bagľaš sa venoval otázkam súvislosti medzi osobnostnými vlastnosťami a konceptmi teórie self-determinácie, resp. uspokojena základných psychických potrieb v akademickom a pracovnom prostredí a to v dvoch krajinách - na Slovensku a v Srbsku.

V rámci rubriky 60. literárne snemovanie uverejňujeme dva texty venované nášmu minuloročnému jubilantovi a poprednému pedagógovi, redaktorovi a spisovateľovi pre deti a dospelých Zoroslavovi Spevákovi Jesenskému. Dr. Adam Svetlík písal o jeho prozaickej tvorbe pre dospelých a Dr. Zuzana Čížiková napísala hravú apoteózu Šezdesiatiny Zoraslava Speváka-Jesenského venovanú tvorbe pre deti tohto spisovateľa.

V rubrike Recenzie uverejňujeme posudok z pera Etely Farkašovej knihy Päť ročných období spisovateľky Viery Benkovej, ktorá vyšla v Slovenskom vydavateľskom centre v roku 2016.

Môžete prečítať aj Správu komisie na hodnotenie príspevkov literárnej súťaže Nového života 2016 pod názvom Nakúkanie pod latku slovenskej vojvodinskej literatúry, ktorú podpísala predsedníčka komisie Zdenka Valentová-Belićová a na záver výtvarný kritik Sava Stepanov v texte Zakoreňovanie Koreňov dal krátky komentár ku výstave prác malého formátu umelcov Slovákov v Srbsku Korene 2, ktorá bola uskutočnená v Pamätnej zbierky Rajka Mamuzića na sklonku minulého roka.

Dvojčíslo 1-2 je ilustrované prácami z tejto výstavy, takže sú tým pádom zaradené reprodukcie: Anny Andrejićovej (na obálke), Emílie Valentíkovej, Daniely Triaškovej, Ľubky Ergovej, Miroslava Pavelku, Márie Gaškovej, Svetlany Miháľovej, Michala Ďurovku, Aleny Klátikovej, Katice Pavelkovej-Vukajlovićovej a Michala Madackého.

Prajeme Vám pôžitok z čítania!

 

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Členovia SKOS Šafárik, MOMS Dobanovce a Aktív žien z Dobanoviec už tradične podporujú podujatie Deň európskeho kultúrneho dedičstva (Dan evropske baštine).
Slováci v Rumunsku prehliadku CEZ NADLAK JE... pokladajú za svoj najznámejší festival. Už dlhé roky je však veľmi dobre známy aj za hranicami Rumunska a to najmä pre jeho vysokú úroveň.
NRSNM, ÚKVS, Obec Stará Pazova a SKUS h. Janka Čmelíka vyzývajú slovenské ochotnícke divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 48. Divadelný vavrín 2017.
Vernisáž umeleckých a úžitnových fotografií autora Michala Madackého pod názvom Fotoretrospektíva konalo sa v sobotu 16. septembra 2017 v Galérii SND v Kysáči.
Prednedávnom s v Padine uskutočnila prednáška Dr. Jána Babiaka z Kulpína o dejinách tejto slovenskej banátskej osady.
Uplynulú nedeľu v 14. nedeľu po Svätej Trojici si v Hlbokom pripomenuli 200. výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana.
Na pôde Univerzitnej knižnice v Bratislave boli v rámci medzinárodnej vedeckej konferencie predstavené krajanské noviny, časopisy a ročenky.
Mária Terézia (nem. Maria Theresia, 13. máj 1717, Viedeň – 29. november 1780, Viedeň) bola uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740.
Mária Terézia bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov 18. storočia a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu.
V galérii Strediska pre kultúru v Starej Pazove 13. septembra 2017 otvorili výstavu diel malého formátu slovenských umelcov v Srbsku - Korene 3.