Vyšlo prvé dvojčíslo 69. ročníka časopisu Nový život

8. marca 2017
V ústrety 23. Salónu kníh, ktorý sa koná na Novosadskom veľtrhu od 6. do 12. marca 2017, z tlače vyšlo prvé tohtoročné dvojčíslo mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život.

Vstupnou básňou Vojaci Božidara Timotijevića v rámci antologického výberu modernej a postmodernej srbskej poézie vо výbere Víťazoslava Hronca otvárame 69. ročník.

V rubrike Rozkoš z textu Mária Myjavcová prehodnocovala svoje vedecké a spoločenské pôsobenie v texte Melanchólia z písania a písanie z melanchólie. Zvolila si ako motto verše básnika Jána Labátha a vedome týmto podčiarkla, že patrí do najstaršej generácie naších literárnych a kultúrnych dejateľov. Tiesnivé myšlienky o zmysle životného údelu, vyjadrené v citovanej básnickej výpovedi Jána Labátha, sa dajú vztiahnuť aj na každú intelektuálnu prácu vytrvale konanú v prospech širšej kultúrnej verejnosti. V texte písala o osobných pocitoch a potláčaní melanchólie prítomnej v ustavičnom hľadaní zmyslu takého špecifického životného zápasu, akým je tvorivé písanie ako osobná sebarealizácia.

V rubrike Chet pokračujeme v už zabehaných trialógoch na tému identity tentokrát medzi slovenským spisovateľom Máriusom Kopcsayom a srbským, resp. bosnianskym spisovateľom Muharemom Bazduljom v rozhovore nazvanom Literatúra a umenia nás vychovávajú k empatii. Dvaja prozaici sa v živom rozhovore dotkli kulturologických, spoločenských, literárnych tém a zdôraznili, že je poslanie spisovateľa a umelca nenahraditeľné, keď ide o šírenie úzkych brán vnútorných identít. Vďaka literatúre a umeniu sa môžeme aspoň nakrátko vymaniť z vlastného „ja“ a môžeme znovu byť dieťatom, môžeme byť ženou, černochom, Židom, môžeme byť to, čo nie sme, aby sme znovu pochopili to najhlbšie a najpodstatnejšie v nás samých, to čo nás spája so všetkým živým. Rozhovor moderovala a prekadala Zdenka Valentová-Belićová.

V Pulzovaní literatúry sa predstavila víťazka minuloročnej literárnej súťaže Nového života Annamária Boldocká-Grbićová poviedkou Bezbrehosť. Víťazná próza je metaforou jej životných a spisovateľských predsavzatí. Boldocká-Grbićová sa v nej autoreferenčne zaoberá zmyslom písania a tvorby a zároveň do nej šikovne „zabalila“ aj kľúč na rozlúštenie, čítanie, vnímanie a ľudské (spolu)cítenie. Autorka sa pohráva s čitateľom a dvere, ktoré hrdinka na konci poviedky predsa len neotvorí svojmu potenciálnemu milencovi, môžeme vnímať aj ako symbolické dvere, ktoré by autorka chcela, ale sa neodváži otvoriť svojmu čitateľovi, ale o ktoré sa túžobne opiera, pokým ho necháva tušiť, že za nimi ho čaká skutočná literárna rozkoš. Boldocká-Grbićová je šikovná spisovateľka: drží svojho čitateľa v napätí a zvedavosti na ďalšie literárne stretnutie. Citujúc autorkine slová: „Dvere nás skrývajú, ale aj odhaľujú.“ A nám odhalili „novú“ a doposiaľ utajovanú spisovateľku.

V pokračovaní rubriky predstavia sa vlastnou tvorbou aj dvaja spolubesedujúci z rozhovoru - Márius Kopscay provokujúcou poviedkou Fotografka a Muharem Bazdulj poviedkou Cez most malý žltý domček v preklade Edity Povolnej-Kmeťkovej zo zbierky Kacírstvo nominalmu. Muharem Bazulj sa dostal do najužšieho kola tohtoročnej NIN-ovej ceny s románom Bábka z marcipánu.

Úryvok z dizertačnej práce Ivana Bagľaša Osobnosť, základné psychické potreby a motivácia ako prediktory well-beingu v pracovnom a akademickom prostredí tvorí náplň rubriky Texty a kontexty. Táto štúdia je zaujímavá aj z tohto aspektu, že vo svojich výskumoch Bagľaš sa venoval otázkam súvislosti medzi osobnostnými vlastnosťami a konceptmi teórie self-determinácie, resp. uspokojena základných psychických potrieb v akademickom a pracovnom prostredí a to v dvoch krajinách - na Slovensku a v Srbsku.

V rámci rubriky 60. literárne snemovanie uverejňujeme dva texty venované nášmu minuloročnému jubilantovi a poprednému pedagógovi, redaktorovi a spisovateľovi pre deti a dospelých Zoroslavovi Spevákovi Jesenskému. Dr. Adam Svetlík písal o jeho prozaickej tvorbe pre dospelých a Dr. Zuzana Čížiková napísala hravú apoteózu Šezdesiatiny Zoraslava Speváka-Jesenského venovanú tvorbe pre deti tohto spisovateľa.

V rubrike Recenzie uverejňujeme posudok z pera Etely Farkašovej knihy Päť ročných období spisovateľky Viery Benkovej, ktorá vyšla v Slovenskom vydavateľskom centre v roku 2016.

Môžete prečítať aj Správu komisie na hodnotenie príspevkov literárnej súťaže Nového života 2016 pod názvom Nakúkanie pod latku slovenskej vojvodinskej literatúry, ktorú podpísala predsedníčka komisie Zdenka Valentová-Belićová a na záver výtvarný kritik Sava Stepanov v texte Zakoreňovanie Koreňov dal krátky komentár ku výstave prác malého formátu umelcov Slovákov v Srbsku Korene 2, ktorá bola uskutočnená v Pamätnej zbierky Rajka Mamuzića na sklonku minulého roka.

Dvojčíslo 1-2 je ilustrované prácami z tejto výstavy, takže sú tým pádom zaradené reprodukcie: Anny Andrejićovej (na obálke), Emílie Valentíkovej, Daniely Triaškovej, Ľubky Ergovej, Miroslava Pavelku, Márie Gaškovej, Svetlany Miháľovej, Michala Ďurovku, Aleny Klátikovej, Katice Pavelkovej-Vukajlovićovej a Michala Madackého.

Prajeme Vám pôžitok z čítania!

 

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Vstupnou básňou Desať prosieb k Trojrukej bohorodičke chilandarskej Ljubomira Simovića, ktorú prebásnil František Lipka do slovenčiny otvárame číslo 9-10/2017.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si v rámci svojej programovej činnosti tentokrát posvietil na profil spisovateľky Márie Kotvášovej-Jonášovej pri príležitosti jej blížiacich sa 60. narodenín.
25. medzinárodný knižný veľtrh BIBLIOTÉKA 2017 sa konal v bratislavskej Inchebe od 9. do 12. novembra 2017.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v sobotu 11. novembra 2017 uskutočila prvá časť I. Seminára na podporu rozvoja vokálneho umenia mladých interpretov slovenskej populárnej hudby.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadal vernisáž umeleckej tvorby insitného maliara Jána Bačúra z Padiny pri príležitosti osláv autorových 80. narodenín.
V druhej časti tohtoročnej prehliadky Divadelný vavrín vystúpili divadelníci z Padiny, Kysáča, Starej Pazovy a Kovačice. Najlepší na prehliadke však boli Aradáčania a Kovačičania.
V Galérii Slovenského národného domu v Kysáči v piatok 3. novembra 2017 otvorili 19. samostatnú výstavu akademického maliara Michala Ďurovku pod názvom Portréty.
Október v Kovačici sa aj v tomto roku niesol v znamení osláv a spravidla je naplnený rôznorodými kultúrnymi, zábavnými, gastronomickými a športovými obsahmi.
V Nadlaku v dňoch 13. – 14. októbra 2017 bolo slávnostné odovzdávanie Ceny Samuela Tešedíka a VIII. seminár slovenských dolnozemských učiteľov za prítomnosti početných hostí z domova a zahraničia.