230 rokov príchodu Slovákov do Aradáča

5. júla 2016
Uplynulý víkend jubilovala najstaršia slovenská dedina v srbskom Banáte.

Neďaleko rieky Tisa, pri meste Zreňanin, leží dedinka Aradáč. Je to najstaršia slovenská osada vo vojvodinskom Banáte v Srbsku. Rozprestiera sa pri diaľnici Vršac – Nový Sad, na 20°18′ východnej zemepisnej dĺžky a na 45°23′ severnej zemepisnej šírky, v nadmorskej výške 83 m n. m.

 

Najstaršie písomné doklady hovoria o dedine s názvom Aradi, Arad, a to v pápežskej knihe z rokov 1332 – 1337. Pred príchodom Slovákov bola na tomto mieste srbská osada, ktorá sa už na začiatku 18. storočia uvádza ako Arratacz. Osada neskôr patrila k elemírskemu panstvu Izáka Kiša, na ktoré sa roku 1786 prisťahovali Slováci a neďaleko srbskej osady si založili dnešný Aradáč. Pri uzavieraní zmluvy mali na zreteli aj zabezpečenie farára a učiteľa. Prvým farárom v novozaloženej dedine bol Pavel Kováč (pôsobil v rokoch 1787 – 1798) a funkciu prvého učiteľa zastával Adam Straka. Základný kameň evanjelického kostola položili Aradáčania v roku 1796, ale ho ukončili a vysvätili až roku 1826. Po druhej svetovej vojne z dvoch samostatných osád s vlastnou obecnou, školskou a cirkevnou správou, teda zo Slovenského a Srbského Aradáča, vznikla jedna dedina, ktorú pomenovali Aradáč.

Aradáč je rodiskom prvej poetky dolnozemských Slovákov – Jarmily Járošiovej, kultúrneho a národného dejateľa Leopolda Branislava Abafiho a prvého Slováka akademika Srbskej akadémie vied – Dr. Jána Kmeťa.

Obyvateľstvo tejto dediny je národnostne zmiešané. Okrem Slovákov žijú tu Srbi, Maďari, Rómovia, Macedónci a pred druhou svetovou vojnou tu žili aj Nemci. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2012 Aradáč má 3335 obyvateľov, z čoho je 1561 Srbov a 1164 Slovákov. Slováci sú najviac evanjelického vierovyznania. Zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom a dobytkárstvom, ale pracujú aj v rôznych podnikoch. Deti majú možnosť výučby v slovenskom jazyku na Základnej škole Bratstvo. Vo voľných chvíľach Aradáčania sa stretávajú a ochotnícku činnosť vykonávajú v Kultúrnom centre Aradáč, Miestom odbore Matice slovenskej, v spolku Harmónia, Ruža, v združení klobasárov, klube vinárov a vinohradníkov a pod.

 

Dnes je Aradáč rozpoznateľný podľa množstva bocianov, ktoré sa do dediny vracajú každú jar a dávajú jej svojské čaro. V kontexte vojvodinských Slovákov, Aradáčania dodnes vyslovujú najmäkšie ť, pestujú dobré vína, stavajú si kachličkové zeleno-žlté domy a pýšia sa svojou raritou – Aradáčskymi meškárkami, teda ženským ľudovým orchestrom, ktorý hrá na heligónkach.

Aradáčske meškárky, podobne ako ani iné uvedené kolektívy a organizácie nechýbali ani pri oslave 230 rokov príchodu Slovákov do Aradáča, ktoré sa konali 1. – 3. júla 2016. Program sa začal v piatok celovečerným koncertom členov Kultúrneho centra Aradáč pod názvom Hruda. Koncert stvárnilo okolo 80 ochotníkov z Aradáča. Scenár podpisuje Ivica Grujić Litavský pokým réžiu mala na starosti Marína Malová.

 

V sobotu za krásneho počasia prebiehali ďalšie podujatia, ústredným však bol 9. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli v organizácii MOMS Aradáč. Na Festival tohto roku prišli súbory zo Selenče, Kysáča, Nového Sadu, Boľoviec, Kovačice, Bieleho Blata, srbské súbory z Nakova a Zreňanina a hostia zo Slovenska, z Priechodu a Dolnej Strehovej. Vystúpili aj domáci ochotníci z Kultúrneho centra Aradáč. Festival sprevádzal rad sprievodných podujatí, výstava obrazov insitnej maliarky Rozálie Markovej, výstava umeleckej tvorby Michala Hasíka a výstava ľudového odevu, ktorú pripravili spolky žien z Hložian, Vojlovice, Starej Pazovy a domáceho Spolku žien Ruža. Nechýbal ani jarmok gastronómie a remeselníckych výrobkov.

 

Svojráznym darčekom k jubileu bola kniha Tradičný ľudový odev v Aradáči autorov Miriam Gažovej a Ivana Bagľaša, ktorá bola uvedená do života. Prezentáciu sprevádzala živá ukážka slávnostných, pracovných, mužských, ženských a detských krojov, ako i obliekanie a čepčenie mladých žien. Zaujímavé bolo, že všetci účastníci programu, dokonca aj autori a moderátori boli v kroji, ako aj pán farár Vladimír Lovás, ktorý srdečnými slovami a trblietavými limbačkami uviedol knihu do života. Spoločne tak dali početným prítomným na vedomie, že kroj má svoje zaslúžené miesto aj v súčasnosti.

V nedeľu 3. júla sa v evanjelickom kostole konali slávnostné služby Božie a výstava sakrálnych historických predmetov.

 

Text: Katarína Mosnáková-Bagľašová, foto: Andrej Meleg

Komentáre

Ako ste prišli k tomu, že v Aradáči žije 1164 Slovákov a 1561 Srbov (spolu teda 2725) ? A ďalších okolo 700 obyvateľov sú akej národnosti? Prosím uveďte to na správnu mieru, lebo chyby raz uverejnené sa potom ťažko dajú opraviť.

Dobrý deň.
Údaj, ktorý uvádzam v správe nám pre najnovšie vydanie knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry poslal Štatistický ústav Republiky Srbsko po najnovšom sčítaní obyvateľstva. Ako vyššie uvádzam "Obyvateľstvo tejto dediny je národnostne zmiešané. Okrem Slovákov žijú tu Srbi, Maďari, Rómovia, Macedónci ", kde možno vyčítať, akej národnosti je ďalších 610 obyvateľov Aradáča.

Pekný deň,

Katarína Mosnáková-Bagľašová

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Mária Terézia (nem. Maria Theresia, 13. máj 1717, Viedeň – 29. november 1780, Viedeň) bola uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740.
Mária Terézia bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov 18. storočia a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu.
V galérii Strediska pre kultúru v Starej Pazove 13. septembra 2017 otvorili výstavu diel malého formátu slovenských umelcov v Srbsku - Korene 3.
Slovenskí insitní maliari zo Starej Pazovy, Kovačice a Padiny na 27. výtvarnom tábore Cosmic Art – Ljubiša Marić vo Vojke.
Slovenskí insitní maliari zo Starej Pazovy, Kovačice a Padiny na 27. výtvarnom tábore Cosmic Art – Ljubiša Marić vo Vojke.
Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského so sídlom v Bratislave, rovnako ako aj zástancovia slovenskej evanjelickej cirkvi si v tomto roku pripomínajú 500 rokov reformácie.
To je ten divný Harlekýn, ten zamyslený, zahĺbený….
Asociácia slovenských spolkov žien v sobotu 9. septembra absolvovala ešte jednu úspešnú akciu - edukačný výlet v Srieme, ktorý bol naplánovaný na výročnom zhromaždení v Starej Pazove.
Slovenské vydavateľské centrum – významná kultúrna a národnostná inštitúcia vojvodinských Slovákov úspešne pracuje už jednu dekádu.
Vyšlo nové číslo časopisu Nový život.