Folklórny festival - Skvosty ľudovej kultúry v Banke

6. avgust 2010
V prvý augustový víkend sa v malebnom prostredí pri Banskom jazere uskutočnil 44. Novohradský folklórny festival a 14. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku.

História festivalu sa začala roku 1966 v obci Novohrad, odkiaľ sa o dva roky presťahoval do Banky. Roku 1996 Župné turistické a osvetové stredisko v Šalgótarjáne zlúčilo menšie folklórne podujatia v župe do jednej akcie. Dobré vzťahy so susedným slovenským Novohradom umožnili, že v roku 2000 festival prekročil hranice medzi MR a SR a koná sa i v slovenských mestách a obciach.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dnes podujatie v MR zastrešuje Župná knižnica a Osvetový ústav Bálinta Balassiho v Šalgótarjáne a v SR Novohradské osvetové stredisko v Lučenci. V programových blokoch sa pravidelne prezentujú súbory z krajín V4, ale aj z ďalších štátov Európy a z iných kontinentov. Festival sa každoročne začína slávnostným otvorením pod hradom Šomoška na slovensko-maďarskej hranici. K tradičným programom patria otvárací a záverečný galaprogram v Lučenci a Banke (Bánk), pásmo programov U susedov v mestách a obciach SR a MR a Novohradské národnostné stretnutie. Súčasťou sú aj sprievodné podujatia: výstavy, gastronomický jarmok, jarmok ľudových remesiel, tvorivé dielne, program detských súborov a hudieb. Názov ojedinelého projektu, v ktorom sa prezentuje ľudové kultúrne dedičstvo súčasne na obidvoch stranách hraníc, sa tohto roku zmenil na Novohradský folklórny festival a pôvodných päť dní podujatia sa zredukovalo na tri dni.

Slováci z celého Maďarska a milovníci folklóru sa už tradične stretávajú na záverečnom galaprograme. Nebolo tomu inak ani v tomto roku. V nedeľu 1. augusta, sa od evanjelického kostola pohol krojovaný sprievod k javisku nad Banským jazerom. Účastníci novohradského a celoštátneho slovenského festivalu si predtým vypočuli tzv. folklórnu bohoslužbu, ktorou si tradične pripomenuli významné osobnosti slovenskej národnosti v MR. Tohoročná bohoslužba bola venovaná pamiatke folkloristu a osvetára Štefana Lamiho z Pišpeku. Členovia kultúrnych telies, ktoré reprezentovali národnosti z Novohradskej župy a Slovákov z Maďarska, zaplnili nielen hľadisko a priestor pred javiskom, ale aj uličku, ktorá vedie z hlavnej cesty k jazeru. Všade bolo vidieť malé deti, mládež a dospelých v prekrásnych krojoch, ktorí sa pripravovali na vystúpenie.

Po spoločnom zaspievaní hymnickej piesne Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia... nasledovalo otvorenie festivalu. Prítomných v mene organizátorov - Zväzu Slovákov v Maďarsku, Župnej knižnice a Osvetového ústavu Bálinta Balassiho v Šalgótarjáne, obecnej a Slovenskej samosprávy v Banke - privítali starosta obce Banka Ondrej Ivanič, predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová a hlavná organizátorka podujatia, predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková.

- Som úprimne rada, že dnes môžem byť osobne medzi vami, milovníkmi folklóru, na tradičných oslavách Slovákov z celého Maďarska, - začala svoj prejav Vilma Prívarová. - Zišli sme sa tu, na tomto mieste, aby sme po roku opäť upevnili priateľstvá, ktoré na festivale vznikli a naďalej prekvitajú. Aby sme si tancom, spevom, slovom, či hudbou pripomenuli tradície našich starých mám a otcov a zanechali odkaz ďalším generáciám, ktoré prídu po nás. Nesmieme zabúdať, že sú to práve naše deti, ktoré našu kultúru a jazyk budú odovzdávať svojim deťom, z pokolenia na pokolenie. Kultúrne dedičstvo našich otcov a mám je vzácny dar, ktorý si treba chrániť a šíriť ho. Veľmi sa teším, že sa spoločne stretávame v takom hojnom počte, - dokončila svoj prívet Vilma Prívarová a poďakovala organizátorom za usporiadanie tohto jedinečného podujatia. Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková prekrásnou kyticou poďakovala Vilme Prívarovej za dlhoročnú morálnu a finančnú podporu Slovákov v Maďarsku.

Tohoročný program festivalu Slovákov v Maďarsku bol zameraný na tému Z pokolenia na pokolenie. Tradične sa začal vystúpením speváckych zborov a tanečných súborov z Novohradskej župy. Pozoruhodné boli choreografie, v ktorých spoločne vystúpili štyri generácie, od škôlkárov až po dôchodcov. Na javisku sa striedali speváci a tanečníci z hosťujúcej Banky, Agárdu, Veňarcu a Pišpeku. Na javisku nad Banským jazerom sa predstavili sólisti Žofia a Veronika Komjáthiové z Veňarcu a Martin Hubaček z Čívu, výherkyne tretej kategórie Slovenských spievaniek z Níže Zita Pappová a Fružina Savlíková, spevácke zbory, folklórne skupiny a tanečné súbory z Veňarcu, Ečeru, Novohradu, Budapešti, Tatabáne-Bánhidy, Tardošu, Síleša, Šápova a Mlynkov. Nemeckú národnosť reprezentoval spevácky zbor z Berkenye. Našu materskú krajinu zastupoval Folklórny súbor Detva, ktorý za svoje temperamentné tance a ľubozvučné melódie z Podpoľania zožal v kruhu divákov obrovský potlesk. Po spoločnom závere slovenského programu si niektorí účastníci a väčšina obecenstva pozreli veľkolepý galaprogram Novohradského folklórneho festivalu. V Banke sa predstavili hudobníci a tanečníci z Maďarska, zo Slovenska, Talianska, Grécka, Írska, Paraguaja a Gruzínska.

Andrea Szabová Mataiszová

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Ústav pre kultúru vyzýva zberateľov, majiteľov starých fotografií a všetkých záujemcov o slovenskú vojvodinskú kultúru, aby sa zúčastnili ďalšieho kola fotokonkurzu.
26. Detský folklórny festival Zlatá brána v Kysáči
U prostoru gložanskog amfiteatra je 15. juna 2019. godine održan 49. Folklorni festival “Tancuj, tancuj...”
Počas uplynulého víkendu v Kovačici dozneli Maškove dni, organizované na počesť významného divadelného pracovníka Tomáša Hriešika Maška.
V sobotu 15. júna 2019 sa v Hložanoch uskutončí 49. Folklórny festival Tancuj, tancuj...
U Staroj Pazovi su se od 7. do 9. juna sreli mali veliki glumci na 26. Smotri slovačkog dečijeg pozorišnog stvaralaštva „3 x Ď”
Vo štvrtok 23. mája v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade sa uskutočnila premiéra divadelnej hry Vladimíra Moresa WC story v réžii Rastislava Zorňana.
U petak 31. maja u okviru 64. festivala Sterijino pozorje promovisana je prva antologija slovačke drame na srpskom jeziku Nova slovačka drama, koju je objavilo Sterijino pozorje krajem prošle godine.
Izašao novi dvobroj časopisa za literaturu i kulturu "Novi život".
V rámci podujatia Dni slovenskej kultúry sa 23. mája uskutočnila vernisáž grafík a obrazov Autobiografike / Autobiografiky akademického maliara a grafika Pavla Čániho v belehradskej Galérii 73.