Život ako umenie

7. oktobar 2020
V Starej Pazove si 5. októbra zaspomínali na nedožité 90. narodeniny významnej umelkyne Miry Brtkovej.
Mira Brtka

 

Staropazovská a svetová akademická maliarka Mira Brtková, ktorá patrí medzi priekopníkov abstraktného prejavu v slovenskom výtvarnom umení, by 5. októbra oslávila 90. narodeniny. Práve v deň jej narodenia sa v Starej Pazove uskutočnilo niekoľko podujatí. Popoludní na jej dome v Starej Pazove, v ktorom žiaľ už nikto nežije, brány boli otvorené. Pred domom sa stretli ctitelia tejto akademickej maliarky, sochárky. režisérky, módnej návrhárky, jej Pazovčania, ale aj významný cezpoľní hostia. Stretli sa tam, aby jej vzdali úctu a odhalili pamätnú tabuľu.

Za jej nezištnú prácu na niekoľkých poliach ale aj za prácu jej manžela Dragana Kresoju a syna Miloša Stefana v oblasti filmu sa poďakoval Jozef Klátik, akademický maliar a docent, ktorý poznamenal, že nezabudneme na týchto ľudí a že si budeme chrániť ich diela, aby si nielen Pazovčania, ale aj iní pamätali na nich. Klátik spolu s Miroslavom Benkom, diplomovaným režisérom a docentom odhalili pamätnú tabuľu. Umeleckú notu, akú si Mira Brtková zaslúžila, pridali vlastnými básňami venovanými tejto umelkyni, Martin Prebudila - Biele ako farba po slovenský a Branka Klátiková Lament pre artesu po srbsky.

O živote tejto kozmopolitickej osobnosti hovoril výtvarný kritik Savo Stepanov, ktorý medzi iným pripomenul, že Mira Brtková je umelkyňa, ktorá mala veľmi zaujímavú biografiu, lebo najprv roku 1955 zakončila v Belehrade Akadémiu pre divadelné a filmové umenie – odbor réžia a potom v Ríme roku 1963 zakončila výtvarnú akadémiu Di Belle Arti – odbor maliarstvo, hoci pred tým nikdy nemaľovala. Keď sa koncom sedemdesiatych rokoch vrátila z Ríma do Starej Pazovy a keď sa zjavila na tunajšej výtvarnej scéne, hneď bola zaradená do eminentných juhoslovanských umelcov. On spomenul aj jej manžela Dragana Kresoju, filmového režiséra a 24-ročného syna Miloša Stefana Kresoju, absolventa filmovej kamery, ktorý nešťastne zahynuli pri nakrúcaní filmu roku 1996 v Belehrade. Tento nešťastný osud hlboko poznačil osobný život Miry Brtkovej a táto rodinná tragédia prerušila jej tvorbu. Po čase zozbierala sily a po roku 2000 začala pracovať s ešte väčšou energiou.

 

Roku 2012 založila nadáciu Brtka - Kresoja s výstavným priestore v Petrovaradíne, ktorá po jej smrti roku 2014 takmer zanikla, ale ju v auguste tohto roku v Belehrade obnovili pod názvom nadácia Miry Brtkovej. V mene tejto nadácie sa prihovoril Miroslav Rodić, historik umenia a riaditeľ Nacionálnej galérie, ktorý sľúbil, že sa čoskoro jej dom stane centrom kultúrnych dianí a mostom, ktorý spája slovenský a srbský národ. Po odhalení pamätnej tabule prítomní si mohli obzrieť dom Miry Brtkovej, ktorý je už teraz takmer múzeom, lebo sú tam vzácne historické predmety ako napríklad lavička z roku 1824, skrine a takzvané lády z roku 1884. Tiež si obzreli aj nádvorie, kde sú niekoľkometrové železné sochy a ateliér na konci dvora.

Potom jej priatelia a priaznivci navštívili hrobku Miry Brtkovej, kde kyticu kvetov položila mladá akademická umelkyňa Alena Klátiková, ktorá v posledných rokoch mala česť s ňou aj spolupracovať v rámci projektu Strediska pre film a fotografiu, ktoré Brtková založila. Báseň venovanú pani Brtkovej tentoraz po slovensky prečítala Branka Klátiková a potom sa prihovorila aj Brtkovej spolupracovníčka Vesna Latinovićová, riaditeľka Galérie Bell Art z Nového Sadu.

Vo večerných hodinách v staropazovskej galérii otvorili výstavu jej obrazov pod názvom Reflexie II. Prítomných najprv pozdravil Marjan Karavla, akademický maliar a potom o živote a diele umelkyne hovoril Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru, ktorý s pýchou poznamenal, že od roku 2018 táto galéria nesie jej meno. Výtvarný kritik Savo Stepanov sa v galérii zmienil o obrazoch, ktoré sú po prvý krát vystavené. Umelkyňa ich považovala za prechodné obdobie vo svojom maliarstve, poznamenal a dodal, že túto výstavu považuje za vzácnu, lebo poukazuje na mechanizmus rozmýšľania a pôsobenia umelca, ktorý verí v to, čo robí. Vystavené obrazy sa líšia od tých, ktoré vznikali v Ríme a predstavujú krok od modernizmu k postmodernizmu.

Ona všetko, čoho sa dotkla, menila na umelecké dielo, povedal Stepanov a dodal, že najväčším odkazom jej celkového umeleckého diela je to, že nám ponúka svoj svet s príznačnou podstatou existencie v umeleckom diele, ktoré ponúka estetickú a etickú hodnotu.

V mene nadácie Miry Brtkovej prihovorili sa Jozef Klátik a Miroslav Rodić, ktorý hovoril o plánoch, ktorými si zakreslili dostať Miru Brtkovú na piedestál, ktorý jej ako významnej umelkyni aj patrí.

Mira Brtková za sebou zanechala významné umelecké diela, ale aj niekoľko nedokončených projektov. Z jedného z posledných rozhovorov s touto umelkyňou spomínam si na nedokončený dokumentárny film o natieračoch v Pazove, ktorí maľovali aj obrazy, či na cestu do Indie a nakrúcanie dokumentárneho filmu, ale aj mnohé iné, o ktorých sme sa ani nedozvedeli, lebo ju cesta na sklonku roka 2014 zaviedla do večnosti. Zostáva nám veriť, ako to z nedávno založenej nadácie Mira Brtková sľubujú, že sa aj o týchto projektoch aspoň z časti dozvieme. Bola by na to hrdá, lebo aj sama často hovorila, že vo svojom prostredí treba niečo dobré zanechať. A ak sú to ruže, budú voňať široko-ďaleko aj mimo Pazovy.

Výstava Reflexie II Miry Brtkovej bude otvorená do konca októbra a do konca roka výstavy obrazov budú nainštalované aj v Novom Sade a Belehrade.



Text a fotografie: Anna Simonovićová

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Nová premiéra Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci.
Keď by sme chceli predstaviť činnosť komorného zboru Zvony, tak by sme ju určite predstavili za pomoci repertoára, ktorý tento náš vojvodinský slovenský spevácky komorný zbor interpretoval.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola v stredu 12. augusta 2020 otvorená spoločná výstava šietich mladých slovenských vojvodinských výtvarníčok pod názvom 90 plus.
Objavljen je novi naslov u ediciji „Bibliografije“ Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka.
Dňa 15. júla 2020 sa v Jánošíku, na detskom ihrisku kostolnej záhrady, uskutočnil 3. detský letný tábor.
V Krajskom múzeu v Rume, v utorok 7. júla 2020 otvorili spoločnú výstavu profesora Jovana I. Rakidžića a jeho troch bývalých študentov z Akadémie umení v Novom Sade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 10. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú staré fotografie znázorňujúce hudobný život vojvodinských Slovákov.
Iz štampe je izašao prvi dvobroj u 2020. sa dosta interesantnih tekstova od autora koji do sada nisu objavljivani u našem časopisu i sa kojima se naša čitalačka javnost prvi put susreće.
Dňa 31. marca 2020 vo veku nedožitých 59. rokov zomrela Anna Bagľašová, naša kultúrna dejateľka z Aradáča.
Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel náš popredný rozhlasový a televízny hlásateľ a novinár Ján Struhár (10. januára 1934 – 27. marec2020).