IN MEMORIAM

27. mart 2020
Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel náš popredný rozhlasový a televízny hlásateľ a novinár Ján Struhár (10. januára 1934 – 27. marec2020).

Nie každému sa počas jeho profesionálneho pôsobenia podarí získať všeobecnú úctu tak vlastných kolegov, ako i najširšej verejnosti. A ešte menej je tých, ktorí si tú úctu zachovajú aj roky po tom, ako ukončia svoje profesionálne pôsobenie. K takýmto vzácnym ľudom patrí Ján Struhár, nebude to znieť ani nadnesene ani prehnane, ak povieme, že bol a zostal hlásateľskou legendou vojvodinských Slovákov. Svojim nenapodobniteľným timbrom, vzornou dikciou, kultivovanosťou a príjemným prejavom sa roky prihováral rozhlasovým poslucháčom a televíznym divákom. A bez ohľadu, či to bolo obligátne Dobrý deň, vážení poslucháči/diváci, alebo čítal aktuálne spravodajstvo, komentár k dokumentárnemu filmu, prípadne moderoval programy, každý jeho prejav okamžite zaujal svojou dôstojnosťou, zrozumiteľnosťou, sugestívnosťou a dôveryhodnosťou.

Ján Struhár sa narodil 10. januára 1934 v Erdevíku, kde skončil základnú školu, gymnázium v Báčskom Petrovci a štúdium práva absolvoval na Vyššej správnej škole v Novom Sade. K rozhlasovému mikrofónu sa prvýkrát dostal v roku 1958 po úspešnom absolvovaní previerky hlasových a výrazových kvalít, ktoré sa v tom čas ešte záväzne praktikovali, a do trvalého pracovného pomeru v Novosadskom rozhlase vstúpil v roku 1963, kde najprv pôsobil ako hlásateľ a od roku 1970 aj ako novinár. Ján Struhár nepatrí k tým, ktorí sa uspokoja s vrodenými danosťami. Na svojom profesionálnom zdokonaľovaní tvrdo pracoval. Na samých začiatkoch svojej hlásateľskej kariéry si na magnetofónový pás nahrával správy bratislavského rozhlasu a potom tie texty sám čítal a nahrával a následne ich porovnával s prednesom bratislavského hlásateľa. V roku 1969 dostal príležitosť zdokonaľovať sa aj priamo v Slovenskom rozhlase v Bratislave, kde sa jeho príspevky najprv vopred nahrávali, avšak onedlho začal čítať správy aj naživo. Bol to vzácny prejav dôvery a uznanie jeho odborných kvalít zo strany bratislavských kolegov.

V roku 1975 sa začalo s prípravou televízneho vysielania v slovenskom jazyku a vtedy vznikla spoločná redakcia pre rozhlasové a televízne vysielanie, v rámci ktorej pôsobil aj Ján Struhár ako redaktor vysielania. V roku 1981 bola formovaná samostatná slovenská redakcia TV Nový Sad, v ktorej Struhár pracoval ako novinár a venoval sa prevažne vnútropolitickej scéne. Postupne sa však uňho začali čoraz viac prejavovať záujem o dokumentárnu tvorbu a jeho snaha zaznamenávať a zachovávať dokumenty a svedectvá kultúrnej minulosti vojvodinských Slovákov. Tak v roku 1999 pri príležitosti 80. výročia vzniku Slovenských národných slávností pripravil vzácny dokumentárny film SNS 1919 – 1953, v ktorom okrem iného využil aj filmový materiál Emila Klobušického, nášho filmového priekopníka a vedúceho filmovej sekcie Ľudovýchovného a národopisného odboru Matice slovenskej v Juhoslávii. Vo filme využil aj úryvky z „Filmskih novosti” z Belehradu, vyhlášky priamych účastníkov prvých obnovených povojnových slávností a iný dokumentárny materiál. Tento takmer hodinový film je dodnes jedným z najkomplexnejšie spracovaných televíznych dokumentov venovaných matičnému životu vojvodinských Slovákov.

Ďalším vzácnym dokumentom z dielne Jána Struhára je film Kde je vlastne moja vlasť? zaoberajúci sa problémom rumunských občanov maďarskej národnosti, ktorí utekali do Maďarska pred revolučnými udalosťami pri zosadzovaní z moci Ceaușescovho režimu. Pri realizácii tohto dokumentu Ján Struhár spolupracoval s Jánom Fúzikom, v tom čase redaktorom televízneho štúdia v Segedíne. Z filmografie Jána Struhára treba spomenúť aj dokumentárny film Emil Klobušický – náš prvý filmár, venovaný už spomenutému pionierovi filmovej dokumentaristiky, ktorý spolu s Jánom Čajakom ml. natáčal život vojvodinských Slovákov.

Svoj dokumentaristický talent novinár Ján Struhár naplno využíval aj pri realizácii cyklu televíznych portrétov popredných predstaviteľov kultúrneho a verejného života vojvodinských Slovákov, okrem iného aj básnika Jána Labátha, biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Juraja Struhárika, dirigenta a hudobníka Juraja Feríka, Dr. Vladimíra Čániho a ďalších.

Svoju profesionálnu činnosť formálne ukončil v roku 1996, keď z funkcie hlavného a zodpovedného Slovenskej redaktora TV Nový Sad odišiel do dôchodku. To však ani zďaleka neznamenalo, že jeho pôsobenie na poli médií a kultúry vojvodinských Slovákov skončili. Jednou z aktivít, ktorej sa vtedy začal venovať bola i záchrana televízneho a filmového materiálu TV Nový Sad, ktorý po bombardovaní tejto inštitúcie v roku 1999 bol v dezolátnom stave, nespracovaný a hrozila mu úplná skaza. Preto sa Ján Struhár podujal konať. Bolo potrebné všetky zachované nahrávky vyčistiť, preniesť do vhodnejších priestorov, digitalizovať a tak ich zachraňovať pre budúce používanie.

Ján Struhár je dlhé roky aktívnym členom Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika a významným spôsobom sa podieľal na vzniku monografickej publikácie Minulosť dneška venovanej osemdesiatemu výročiu spolkovej činnosti Slovákov v Novom Sade a päťdesiatemu výročiu založenia SKUS Pavla Jozefa Šafárika. Spolu s manželkou Jarmilou, ktorá tiež vykonávala funkciu predsedníčky MOMS v Novom Sade, sa podieľal na príprave monografie k 20. výročiu novosadských matičiarov Na krídlach jubilea.

Počas svojej dlhej a plodnej kariéry Ján Struhár bol dvakrát vymenovaný do funkcie hlavného a zodpovedného redaktora TV Nový Sad – program v slovenskom jazyku. Je dvojnásobným nositeľom ceny Svetozar Marković - Toza Spolku novinárov Vojvodiny, plakety RTV Nový Sad a radu iných uznaní. Za dlhoročnú prácu v matičnom živote (ako predseda MOMS Nový Sad) dostala sa mu hodnosť čestného člena Matice slovenskej v Srbsku.

ÚKVS

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V slávnostnej sieni Miestneho spoločenstva v Selenči sa 25. júna 2019 uskutočnilo 1. zasadnutie Organizačno-správnej rady 39. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
26. Dečiji folklorni fesival „Zlata brana” je održan od 21. do 23 juna 2019. godine u Kisaču u organizaciji Ustanove za kulturu i obrazovanje Kulturni centar Kisač.
Ústav pre kultúru vyzýva zberateľov, majiteľov starých fotografií a všetkých záujemcov o slovenskú vojvodinskú kultúru, aby sa zúčastnili ďalšieho kola fotokonkurzu.
U prostoru gložanskog amfiteatra je 15. juna 2019. godine održan 49. Folklorni festival “Tancuj, tancuj...”
Počas uplynulého víkendu v Kovačici dozneli Maškove dni, organizované na počesť významného divadelného pracovníka Tomáša Hriešika Maška.
V sobotu 15. júna 2019 sa v Hložanoch uskutončí 49. Folklórny festival Tancuj, tancuj...
U Staroj Pazovi su se od 7. do 9. juna sreli mali veliki glumci na 26. Smotri slovačkog dečijeg pozorišnog stvaralaštva „3 x Ď”
Vo štvrtok 23. mája v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade sa uskutočnila premiéra divadelnej hry Vladimíra Moresa WC story v réžii Rastislava Zorňana.
U petak 31. maja u okviru 64. festivala Sterijino pozorje promovisana je prva antologija slovačke drame na srpskom jeziku Nova slovačka drama, koju je objavilo Sterijino pozorje krajem prošle godine.
Izašao novi dvobroj časopisa za literaturu i kulturu "Novi život".