Mnohotvárnosť portrétov Pavla Čániho

8. avgust 2019
Pri príležitosti konania SNS bola v stredu 7. augusta 2019 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava akademického grafika a maliara Pavla Čániho.

Výstava je tematicky ladená a kultúrnej verejnosti prvýkrát prezentuje portrétnu torby tohto nášho výtvarného umelca. Vernisáže sa okrem početných milovníkov výtvarného umenia a médií zúčastnili aj jednotlivý zástupcovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. Slávnostnému charakteru otvorenia výrazným spôsobom prispelo vystúpenia hudobného dua v zložení Ervín Malina, basová gitara, a Vladimir Jakovljević, elektrická gitara. Prítomných privítala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová Leskovac a povedala niekoľko základných informácii o výstave a motívoch prečo sa ústav tentoraz rozhodol zorganizovať práve výstavu Pavla Čániho.

Kurátorom výstavy je výtvarný kritik a naslovovzatý znalec diela Pavla Čániho, Vladimír Valentík, ktorý stručne, ale výstižne zhodnotil portrétnu tvorbu Pavla Čániho a jej význam v kontexte výtvarného umenia vojvodinských Slovákov. Pracovník ÚKVS Ladislav Čáni ozrejmil aj niektoré súvislosti, ktoré túto výstavu spájajú s dvoma významnými jubileami a to so stým výročím založenia gymnázia a tlačiarne v Báčskom Petrovci a následne vyzval autora a riaditeľku ÚKVS aby symbolicky odhalili portrét Andreja Labátha, prvého správcu tlačiarne v Báčskom Petrovi, ktorý obohatil vzácnu zbierku portrétov významných osobností kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov, ktorú od roku 2011 buduje ÚKVS. Česť slávnostne otvoriť výstavu pripadla predsedovi ÚSZZ Jánovi Varšovi.

Pavel Čáni je jedným z neveľkého počtu súčasných slovenských vojvodinských výtvarných umelcov, ktorý sa sústavne venuje otázke prehodnocovania a objavovania nových estetických potenciálov portrétu, tohto remeselne a výrazovo mimoriadne náročného segmentu výtvarného umenia. A hoci pri zrode moderného výtvarného umenia vojvodinských Slovákov stáli dvaja vinikajúci portrétisti, a to Karol Miloslav Lehotský a Zuzka Medveďová, ktorí vytvorili úctyhodnú galériu portrétov, v súčasnosti, v dobe v ktorej prevažuje konceptuálne chápanie umeleckého činu, je portrét ako výtvarné a umelecké zobrazenie konkrétneho jedinca priam zriedkavým a vzácnym javom. S výnimkou početných portrétov nedávno zosnulého Pavla Popa, kresliarskych pokusoch v tejto oblasti Michala Ďurovku, prípadne zidealizovaných Madon a imaginárnych ženských portrétov Viery Fajndovićovej-Súdiovej, na dnešnej výtvarnej scéne vojvodinských Slovákov sa prakticky nestretneme s autorom, ktorý by sa portrétom vážnejšie a dlhodobejšie zaoberal. Ani v prípade Pavla Čániho nemožno povedať, že portrét je ústrednou témou jeho estetických záujmov, ale v jeho tvorbe je napriek tomu prítomný už prakticky štyri desaťročia a súčasnosti sa mu čoraz častejšie venuje. Už na začiatku svojej profesionálnej umeleckej tvorby, teda v prvej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, Pave Čáni, ktorý vyštudoval odbor grafiky, vytvára niekoľko pozoruhodných portrétov a to rôznymi grafickými technikami. Medzi nimi vynikajú najme grafické listy s portrétmi otca, brata, Michala Babinku či Martina Jonáša a charakterizuje ich snaha o výrazovú redukciu a využívanie základných výtvarných prvkov, predovšetkým čiary a jej expresívneho potenciálu. Pavel Čáni je autorom aj cyklu portrétov biskupov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku - olejomalieb realizovaných v klasickom akademickom duchu, príznačnom pre oficiálny portrét, čo si, samozrejme, vyžadoval účel vypracovaných portrétov. Napriek permanentnému záujmu autora o portrét, až táto výstava nám poskytla príležitosť získať ucelenejší obraz o komplexnosti a dôslednosti s akou sa Čáni zaoberá možnosťami znázorňovania ľudskej podobizne. Na výstave je prezentované celkovo 21 portrétov z rozličných tvorivých období autora, čo sa prejavilo aj na ich formálnom charaktere. Jednotlivé portréty charakterizuje neosurrealistické podanie, prítomné napr. na portréte otca, resp. Jaroslava Supka. Portréty autorových blízkych osôb a rodinných príslušníkov sú podané bezprostredným expresívnym, priam halsovským rukopisom, čo autorovi umožnilo vyjadriť bezprostredný emocionálny vzťah k portrétovaným osobám, ako je to pri portrétoch Zorana, Iris a otca, alebo subtílnym a dojímavým vyjadrením psychologického portrétu Maríny.

Portréty z novšieho tvorivého obdobia, ku ktorým patria portréty Samuela Boldockého, Pavla Mučajiho, Miry Brtkovej a Michala Kiráľa sú namaľované na tradičných ľudových kobercoch – handrovkách, ktoré sú prítomné na mnohých obrazoch Pavla Čániho z posledného tvorivého obdobia a ktoré jeho obrazom otvárajú priestor pre rôzne kulturologické a estetické konotácie pri tlmočení jeho diela. Podobný postup autor využil pri vytváraní portrétu matky, ktorý namaľoval/nakresli na a kuchynskej utierke aplikovanej na plochu obrazu. Súčasťou výstavy sú aj portréty Vladimíra Valentíka a Výťazoslava Hronca, ktoré v plnej miere vyjadrujú remeselnú zručnosť autora a jeho schopnosť maliarsky zachytiť nielen fyzickú podobizeň modelu, ale i hĺbku jeho ľudského osudu. Portréty Zuzky Medveďovej, Michala Babinku a Andreja Labátha autor vypracoval na požiadavku Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a sú súčasťou spomínanej zbierky portrétov významných osobností kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov. Hoci ide o oficiálne a reprezentatívne portréty vypracované na objednávku, aj na nich autor dokázal zanechať výraznú autorské pečať a neobmedziť sa iba na verné znázornenie podobizne. Napriek rozmanitosti vystavených obrazov, všetky portréty spája isté špecifikum, akási ochranná značka Pavla Čániho, a tou je neustála snaha každý jednotlivý portrét niečím ozvláštniť. Raz je to neobvyklý uhol pohľadu, kolorit, celkové ovzdušie, inokedy motív či prvok neobvyklý pre klasické portréty. A všetko to vo funkcii estetickej nadstavby portrétov a rozšírenia ich interpretačného a kvalitatívneho potenciálu, ale rovnako tak aj vo funkcii skúmania estetických a výrazových možností súčasného výtvarného umenia ako takého.

Napriek skutočnosti, že výstava prezentuje relatívne úzky segment z celkovej tvorby Pavla Čániho, dovolíme si povedať, že opäť v plnej miere potvrdila veľkým význam diela tohto maliara nielen v kontexte výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, ale i v kontexte kultúry a výtvarného umení Srbska a Slovenska.

Výstava bude otvorená do 7. septembra 2019.

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Nataša Simonović
Vidi još: 

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel náš popredný rozhlasový a televízny hlásateľ a novinár Ján Struhár (10. januára 1934 – 27. marec2020).
V Novom Sade sa od 3. do 9. marca 2020 uskutočnil tradičný Medzinárodný knižný veľtrh.
V galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove sa 2. februára uskutočnila vernisáž samostatnej výstavy Aleny Klátikovej.
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka će i ove godine predstaviti svoja najnovija knjižna izdanja na Međunarodnom sajmu knjiga u Novom Sadu.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypísal výzvu na KOORDINÁTOROV celomenšinových festivalov vojvodinských Slovákov v roku 2020.
Divadelný festival DIDA sa uskutoční od 27. 03 do 5. 04. 2020 v Pivnici.
Iz štampe je izašao dvobroj 11/12 časopisa „Novi život“.
V roku, v ktorom si pripomíname 250. výročie príchodu Slovákov do Starej Pazovy aj základná škola v Starej Pazove zaznamenáva významné jubileu a to vydaním osobitnej monografie.
SKUS hrdinu Janka Čmelíka vyhlásený za jeden z dvoch najlepších kolektívov v staropazovskej obci v roku 2019.
U Galeriji likovne umetnosti poklon zbirci Rajka Mamuzića, je u sredu 22. januara u 19 časova otvarena izložba murala velikog formata „Live Long and Prosper“ likovnog umetnika Jana Triaške.