Književno veče posvećeno 70. rođendanu Miroslava Demaka

24. oktobar 2018
U utorak 23. oktobra 2018. god. u Zavodu za kulturu vojvođanskih Slovaka održano je veče sa piscima iz Slovačke.

Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka je ovaj događaj organizovao pre svega povodom jubileja - 70. rođendana našeg pesnika, prozaiste, dramskog pisca, prevodioca, novinara i izdavača Miroslava Demaka, rodom iz Stare Pazove. Iako već dugi niz godina živi u Slovačkoj nikad se nije odrekao svog rodnog mesta i čitav život radi u okviru kulturno-književnog konteksta na relaciji Bratislava - Stara Pazova. U skorije vreme najviše pažnje posvetio je prevodilačkom radu i izdavačkoj delatnosti.  

Miroslav Demak rođen je 2. novembra 1948. godine u Staroj Pazovi. Nakon završetka gimnazije u Staroj Pazovi (1967) upisao je Fakultet političkih nauka Univerziteta u Beogradu odakle je prešao na Filozofski fakultet UK u Bratislavi, gde je diplomirao 1972. godine. Radio je kao novinar za nedeljnik "Hlas ľudu", bio je urednik časopisa "Nový život" i časopisa za decu "Pionieri" (kasnije "Zornička"), urednik knjižnih izdanja u izdavačkoj kući "Obzor" u Novom Sadu, od 1993. god. živi u Bratislavi i bavi se izdavačkom delatnošću.  

Napisao je zbirke pesama pod nazivom Z otvorenej dlane (1974) i  Zverokruh (1977), zbirke pripovedaka Švédske domky (1980) i Kráľom bude ten, ktorý sa vráti (2001). U sadržaju njegovog pesničkog, proznog i dramskog stvaralaštva za decu prevashodno preovlađuju bajkoviti motivi  (O troch umelcoch, 1977; Trojhlavý drak Štefan, 1979; Tchorí chór, 1985; Traja umelci a drak Samuel, 1986; Husle, 1993 a i.). Sastavio je antologiju regionalne slovačke književnosti za decu Je to? (1997), izdao je izabrana dela iz slovačke vojvođanske poezije za decu pod naslovom: Ľahko lietať, keď máš krídla (1986) i Kúpim bonbón ako vráta (1994), koautor je antologije Herbarium pannoniensis (2000), bavi se prevođenjem sa srpskog, slovenačkog, makedonskog, rusinskog i nemačkog jezika. 

Sve prisutne goste u Zavodu pozdravila je direktorka Ana Hrćan-Leskovac i uvela je uvaženog gosta večeri rečima koje je jednom davno Demak rekao o sebi: "Tragač za širokim kadrom, često veoma zaneseni tragač za novim putevima, ali najčešće nedovoljno istrajan. Ističe se izrazitom empatijom prema ljudima." Program književne večeri vodio je Martin Prebuđila, koji je u svom izlaganju predstavio život i delo Miroslava Demaka i prisetio se svog prvog susreta i početka saradnje sa njim. 

U programu večeri svoje stvaralaštvo publici su predstavili i članovi Kluba nezavisnih pisaca iz Bratislave: Juraj Kuniak, Igor Hohel i Zvonko Taneski, koji iza sebe imaju pozamašan spisak naučnih i književnih radova. Ovi pisci su svoja dela promovisali i na 63. Međunarodnom sajmu knjiga u Beogradu.

Direktorka Ana Hrćan-Leskovac čestitala je slavljeniku i poželela mu još mnogo kreativnog rada, a svim gostima poklonila je knjižna izdanja ZKVS. Tom pirlikom Vladimir Valećik, direktor Slovačkog izdavačkog centra u Bačkom Petrovcu, uručio je Miroslavu Demaku autorske primerke proze za decu pod naslovom "Láskovičky".

 

Aneta Lomenová, prevod: Nataša Simonović

 

 

Charakteristika Demákovej tvorby

Miroslav Demák je básnik, prozaik, spisovateľ pre deti, zostavovateľ antológií, prekladateľ. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia nastúpilo viacero básnikov, ktorí prispeli k typologickej diferenciácii vojvodinskej zložky slovenskej dolnozemskej poézie. Po Demákovi onedlho sa zjavili Michal Ďuga, Zlatko Benka, Miroslav Dudok a v tom istom období svojrázne básnické texty písal aj výtvarník Jozef Klátik. Spoločný nástup a veková príbuznosť proste nabádali k úvahám o básnickej generácii (Víťazoslav Hronec ju nazval „generácia o vlastnom tieni“). Ale aj napriek určitým spoločným črtám v ich poetike existuje medzi nimi značný typologický rozptyl. Demák ako prvý z nich uverejnil básnickú zbierku Z otvorenej dlane, ktorá bola značným osviežením vtedajšej slovenskej vojvodinskej poézie. Rozsahom neveľká básnická zbierka, kompozične členená na päť básnických cyklov (Nad ránom, Básne svadobné a iné, Z otvorenej dlane, Aerodynamická vrtuľa, Rukou prelomený zverokruh) sa do mozaiky slovenskej dolnozemskej poézie zapojila básňami intímnych a emocionilnych výpovedí, v noetickom súlade s titulom zbierky – Z otvorenej dlane. Ale aj takto vyslovené emocionálne básnické výpovede treba vnímať v širšom pocitovom kontexte mladej generácie z konca šesťdesiatych a zo začiatku sedemdesiatych rokov, ktorá extrémnou senzuálnosťou bojovala proti pokrytectvu. Nemení to nič na skutočnosti, že pokrytectvo triumfovalo a mladej generácii, zbavenej ilúzií, zostal smútok. Ten bol aj noetickou základňou cyklu Rukou prelomený zverokruh, v ktorom bolo osem básní a ktorý Demák dotvoril na dvanásť a uverejnil pod názvom Zverokruh (spolu s básnickým cyklom Víťazoslava Hronca Medzi dvoma ohňami). Tieto básne sú textotvorne už komplikovanejšie, s postmodernými citátmi postáv zo Shakespearových tragédií. Pre Zverokruh je výrazne príznačna depersonalizácia básnickej výpovede a intertextualné nadväzovanie, hoci nie vždy jasnými významovými konotáciami. Do básnického súboru Prestavba Elsinoru sú okrem básnickej zbierky Z otvorenej dlane a básnického cyklu Zverokruh zaradené aj staršie básne, cyklus experimentálnych básní Elektrotechnické žiarenie a teória antén (1969), básnický cyklus To však len z vetra (1971-1972) typologicky príbuzný s básňami zo zbierky Z otvorenej dlane a noeticky ešte viac s poviedkami zo zbierky Švedske domky, aj novšie básne cyklus krátkych sebavýpovedných básní 2, 3, 4, 5, 6, 7, 1 (1983) a cyklus štyroch básní Atrament, krv rétoriky (1983), v ktorých siahol po určitých mytologických súvislostiach.

Takmer parelelne s poéziou začal písať aj poviedky zaradené do knihy Švédske domky. Prvú poviedku, Trebárs už slnko nikdy nezasvieti, uverejnil v roku 1970 a za ňou nasledovalo ešte osem poviedok zaradených do knihy Švédske domky. Sú to poviedky typologicky jednoliate a vychádzajú z kompaktného naratívneho programu. No tento naratívny program Švédskych domkov nie je len poetologickou záležitosťou: tesne súvisí s emocionálnou založenosťou a skúsenostným komplexom mladého autora z konca šesťdesiatych rokov. Autorská emocionálnosť a skúsenosť nebola nebola však len individuálna – stotožňovala sa s vedomím prebudeného kolektívu, ktorý sa s pevným predsavzatím pokúsil nastoliť nové hodnoty. Iste teda Demákove poviedky znázorňujú autorove študentské príhody a skúsenosti, no ich noetické zázemie je širšie: zapájajú sa do dobového cítenia. Najprv spontánne, postupne však čoraz cieľavedomejšie, až napokon v poviedke Zo Švédskych domkov do Mlynskej doliny sa streteme s postavou Mareka tridsiatnika, ktorý si spomína na udalosti pred desiatimi rokmi. Pred nami sa jedna za druhou striedajú rozprávačské kvalifikácie tohto tridsiatnika, ktorý sa melancholicky díva na svoju starú fotografiu pred študentským internátom. Aj bez údaju, že na fotografii „nad hlavu vystiera zaťatú päsť“ bolo jasné, že je rozprávačská kvalifikácia tejto postavy vyrazne znakového chatakteru. Nasleduje potom celý rad znakov, ktoré určujú Mareka terajšieho a bývalého; medzi nimi aj známa pieseň „liverpoolských chrobákov“ Yesterday, za ktorú odhaduje, že „mohla vzniknúť iba po začiatku jeho štúdií, lebo sa na fakultu zapísal dva semestre pred rokom, ktorý dodnes považoval za jeden z najvýznamnejších nielen v tomto, dvadsiatom storočí“. Uzlovým znakom Švédskych domkov je rok 1968. Nikde nie je síce naratívne explikovaný, no celkovému rozprávaniu určuje poznávaciu náplň. Jedine táto poviedka, v ktorej sú zjavné alúzie na ten „neuveriteľný rok“, môže byť kľúčom pre typológiu Demákovej študenskej prózy: do nej sa dostala črta retrospektívneho rozprávania. To príkre kontrastovanie tridsiatnika s dvadsiatnikom sa natoľko nerealizuje v rovine naratívneho, nakoľko hodnotového diania. Ak je jedným zo základných poznávacích znamienok študentského hnutia ʼ68 revolta a protest proti petrifikovaným normám a zákonom, v Demákovej próze sa to zreteľne a svojráznym spôsobom prejavuje.

Z obdobia Švédskych domkov je poviedka na tému „neprebudeného“ Jano, trochu neskoršie poviedka o talianskom zajatcovi z druhej svetovej vojny na území Juhoslávie Emilio a ešte neskoršie poviedka s „historicko-mytologickou“ tematikou Kráľom bude ten, ktorý sa vráti – pod týmto názvom publikoval v knihu, do ktorej je zaradených okrem týchto troch poviedok ešte sedem titulov z prvej knihy. Sporadicky uvejrejňuje aj nové poviedky ako Jedna smrť v Belehrade, 2014 či Bibulus zo Smirny (Etický paradox) 2015, v ktorých možno identifikovať prvky postmoderného rozprávania.

V próze pre deti vychádza z typológie ľudových rozprávok (O troch umelcoch, Trojhlavý drak Štefan), ale svoje rozprávanie svojráznym až vtipným spôsobom transponuje do sveta súčasného dieťaťa. Jednotlivé naratívne celky z prvej knihy próz pre deti neskoršie aj samostatne vydával, vychádzali s peknými ilustráciami a boli preložené aj do viacerých jazykov. Dômyselnosť a vtipnosť sa prejavuje aj v jeho jedinej básnickej zbierke pre deti, čo hneď nasvedčuje aj slovná hra v titule knihy – Tchorí chór.

Michal Harpáň

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V sobotu 15. júna 2019 sa v Hložanoch uskutončí 49. Folklórny festival Tancuj, tancuj...
U Staroj Pazovi su se od 7. do 9. juna sreli mali veliki glumci na 26. Smotri slovačkog dečijeg pozorišnog stvaralaštva „3 x Ď”
Vo štvrtok 23. mája v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade sa uskutočnila premiéra divadelnej hry Vladimíra Moresa WC story v réžii Rastislava Zorňana.
U petak 31. maja u okviru 64. festivala Sterijino pozorje promovisana je prva antologija slovačke drame na srpskom jeziku Nova slovačka drama, koju je objavilo Sterijino pozorje krajem prošle godine.
Izašao novi dvobroj časopisa za literaturu i kulturu "Novi život".
Ústav pre kultúru vyzýva zberateľov, majiteľov starých fotografií a všetkých záujemcov o slovenskú vojvodinskú kultúru, aby sa zúčastnili ďalšieho kola fotokonkurzu.
V rámci podujatia Dni slovenskej kultúry sa 23. mája uskutočnila vernisáž grafík a obrazov Autobiografike / Autobiografiky akademického maliara a grafika Pavla Čániho v belehradskej Galérii 73.
Udelením cien a vyhlásením troch najlepších predstavení, ktoré sa zúčastnia republikovej prehliadky v Kule, 25. mája sa v Starej Pazove skončil 56. Festival ochotníckych divadiel Vojvodiny.
Gostovanje pesnika i akademika Matije Bećkovića u Biblioteci "Dositej Obradović" u Staroj Pazovi 21. maja izazvalo veliko interesovanje za njegovo stvaralaštvo.
Jana Ruman iz Stare Pazove osvojila je četvrto mesto na republičkoj smotri recitatora.