Uvod u Etnološku konferenciju - "Folklorna diskusija"

5. septembar 2018
U lepom i prijatnom ambijentu na salašu "Katai" u Malom Iđošu je u subotu 1. septembra 2018. god. održan uvodni deo Etnološke konferencije sa podnazivom "Folklorna diskusija".

Toto podujatie sa konalo v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS). Prítomní boli všetci účastníci choreografického seminára, ktorý tam práve prebiehal v organizácii NRSNM, ako aj ostatní predstavitelia folklórnych ochotníckych spolkov. Debatu viedol etnológ Marijan Pavlov. 

Už niekoľko rokov dozadu existuje snaha a záujem ľudí, ktorí sa venujú folklórnej činnosti, aby sa navzájom stretli a podelili sa o svoje skúsenosti, poznatky a otvorene sa porozprávali o problémoch a prekážkach v súčasnej ochotníckej tvorbe. V minulosti sa vedúci folklórnych súborov stretávali v rámci porady organizačno-správnej rady Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj…, v rámci ktorého sa predstavitelia spolkov stretávali a navzájom si vymieňali názory. V súčanosti takéto stretnutie neexistuje a aj z toho dôvodu vzniklo akési vákuum, a žiadalo si to vznik, či organizovanie udalosti podobného typu. Na podnet viacerých vedúcich súborov, ako aj odborníkov či porotcov folklórnych festivalov, M. Pavlov prevzal iniciatívu a začal sa zaoberať touto záležitosťou.

Návrh na založenie stálej Etnologickej konferencie bol podporený a schválený riaditeľkou ÚKVS Annou Chrťanovou-Leskovac. Po prieskume mienky odborníkov a analýze súčasnej situácie sa rozhodlo, aby sa v tomto roku urobilo začiatočné, úvodné stretnutie, na ktorom budú prítomní zatiaľ iba domáci (zo Srbska) záujemcovia, či prednášatelia. Cieľom bolo vytvoriť reálny obraz o súčasnom stave tzv. folklórneho hnutia vo Vojvodine, respektíve v Srbsku, a aby sa na základe otvorenej debaty diskutovalo na vopred stanovené témy, ale hlavne na témy zadané priamo na stretnutí. 

V úvode podujatia sa hovorilo o metodológii a typoch výskumu ľudového tanca, piesní a ľudového odevu. Dôraz sa kládol na mladých choreografov, ktorým je potrebné predložiť teoretické vedomosti na budúcu prácu s folklórnymi prvkami. Počas prednášky bolo dovolené, dokonca žiadané prerušovanie s komentovaním a otázkami všetkých zúčastnených. Takýmto konštruktívnym spôsobom sa okrem plánovaného dejového sledu, zároveň priebežne aj odpovedalo na otázky a riešili prípadné nedorozumenia.

Pri debate v oblasti tanca sa venovala pozornosť na miesta a inštitúcie, ktoré predstavujú hlavné zdroje informácií pri výskume. Takými sú: Múzeum Vojvodinských Slovákov, Múzeum Vojvodiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Archív Vojvodiny, Etnologické múzeum, Slovenská akadémia vied, Knižnica Matice srbskej a podobné inštitúcie. Počas celej debaty sa kládol dôraz na vývoj tanečného scénického folklóru, ktorý je u nás pozastavený v 80. rokoch minulého storočia. Sledujúc srbské a slovenské, a aj európske trendy, aktuálna je snaha návratu k pôvodnému tancu s minimálnou štylizáciou. Toto si predovšetkým vyžaduje dôkladnú prípravu, výskum a spracovanie pôvodného materiálu, následné osvojenie a nacvičenie si materiálu a až potom prezentáciu a zdokonaľovanie. 

Znovuobjavenie textov z 50. rokov 20. storočia o našich pôvodných tancoch (Milica Ilijin: Slovenské ľudové tance vo Vojvodine, 1953), dalo priestor a poznatky na ujasnenie jednotlivých tancov. Najmä pri čardášoch je opísaný veľký počet variácií, priestor pre cifrovanie a individuálny tanečný prejav, ktorý sa u nás doteraz nepoužíval. Debatovalo sa aj o prezentovaní doposiaľ „zakázaných” tancoch, ako sú napríklad valčík, slow-fox, tango, step, či srbské kolo… Tieto tance sa aktívne tancujú u nás vyše 50 rokov a všetci sa zhodli, že jednoznačne predstavujú časť našej kultúry a tradície. Týmto bol aj daný súhlas na ich používanie a zaradenie do našich tradičných a pôvodných tancov.

V rozhovore o oblasti ľudového odevu, pozornosť bola zameraná hlavne na časový nesúlad v mužskom a ženskom kroji, ktoré sa u väčšiny súborov prezentuje. Ženské kroje sú príliš krátke a datujú z obdobia po druhej svetovej vojny. K tomuto variantu by mužský odev mal byť civílny (štofové nohavice, topánky alebo papuče, sako, civílna košeľa, prípadne biela z vyšívaným predkom a kalap, či baretka). Zaužívané mužské kroje, ktoré súbory používajú na scéne sú nekompletné a patria do obdobia z konca 19. storočia, najneskôr do konca prvej svetovej vojny. V tomto variante by mali byť zaradené aj doplnky, ktoré v tom období aj patrili k odevu, napríklad pri letnom odeve – štvor, alebo šesť polové gate, biela košeľa, červená, alebo čierna šatka okolo krku, pršniak (vesta) so špeciánymi gombíkmi – guligášami a čierna, prípadne tmavofialová mužská zástera (keteňa). Odporúčame, aby si ľudia poradili s dobovými fotografiami, alebo poradili sa s odborníkmi. 

Pri téme výskumu ľudových piesní boli znovu zdôraznené miesta, ktoré predstavujú zdroj našich pôvodných, tradičných piesní. Konkrétne príklady boli rôzne ukážky z Databáze ÚKVS, kde sa nachádza edícia slovenských ľudových piesní z Vojvodiny. Tento bohatý fond ústavu poskytla Jarmila Cinkotská, bývalá redaktorka rádia Nový Sad. Sú to zdigitalizované nahrávky z rôznych vojvodinských prostredí, prevažne pôvodné lokálne ľudové piesne a rozhovory s rôznymi osobnosťami a interpretmi. Je tam približne 400 piesní a 60 rozhovorov o priadkach, zvykoch, hudbe a pod. Piesne sú pomere z Báčky, Banátu a Sriemu. Pri niektorých nahrávkach boli uvedené i mená interpretov, niekde iba iniciály a niektorí speváci zostali anonymní. Tak sa spoločne snažili spoznať niekoho známeho, ako boli napríklad zo Starej Pazovy Marka Lakatošová, Lenhart, Šagová, Juraj Ondrík, Zuzana Slančíková, Zuzana Varecová, z Brehov Pavel Lazár, z Pivnice Bélová a Beden, z Kovačice Ďuriš a Ďarmotský, z Hložian Báďonská a Dobrocká, z Petrovca Drieňovská, Fabianová, Ušiaková a Dudášová. Jeden z našich hudobných odborníkov, ktorý bol tiež prítomný, Ondrej Maglovský poznamenal, že ide o významú a pozoruhodnú zbierku, ktorú treba jednoznačne využívať.

Tiež sa hovorilo o vplyve migrácií a odchode našich ľudí do zahraničia. Tu sa na konkrétnych príkladoch poukázalo na možnosť tvorenia choreografií s menším počtom tanečných párov a v rôznej vekovej kategórii. Ťažká a vždy aktuálna téma vývoju tanečného a hudobného folklóru, zmena štýlu tancovania a hrania, návrat k pôvodným formám… Ďalej rozhovory viedli aj k prezentácii vojvodinských súborov v zahraničí, účasti na Krajanskej nedeli v Detve, plánovaniu a tvorbe choreografií podľa vopred zadaných tém…

Svoju pozornosť si vyžiadal aj Folklórny festival Tancuj, tancuj… Tu sa všetci jednoznačne zhodli, že kvalita zvuku je v poslednych rokoch katastrofálna a že je nutné to vyriešiť. Dlhodobý problém je hodnotenie súborov, pričom návrhy sú v smere zjednotenia vyhodnotenia so Srbskom a Európou, čiže podľa bodov a pásiem. Toto si ale vyžaduje osobitnú komisiu a analýzu. Spevácke skupiny, respektíve jednohlasný spev, ako náš typický, bol tiež spochybnený a vyjadrená je potreba zmeny koncepcie a organizácie festivalu, kvôli zvýšeniu kvality a atraktivity programu. 

Väčšina zúčastnených ohodnotila úvod do etnologickej konferencie a Folklórnu debatu ako vec, ktorá tu chýbala a predstavuje dobrý priesek a základ na udanie ďalšieho smeru v našom folklórnom svete. Zaznela aj informácia, že na rok 2019 je na pláne organizovanie 1. ročníka Etnologickej konferencie.

Prítomní sa rozlúčili s odkazom: Používajme naše pôvodné prvky, aby sme, kdekoľvek budeme, nestratili svoju identitu.

Marijan Pavlov

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Divadlo VHV Petrovec uvádza premiéru Kafkovho Procesu v sobotu 17. augusta 2019 na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci.
Pri príležitosti konania SNS bola v stredu 7. augusta 2019 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava akademického grafika a maliara Pavla Čániho.
V Archíve Vojvodiny 7. augusta slávnostne otvorili dokumentárnu výstavu venovanú stému výročiu organizovania prvých SNS, založenia gymnázia Jána Kollára a tlačiarne v B. Petrovci.
V nedeľu 4. augusta sa v predsieni Slovenského vojv. divadla uskutočnila vernisáž autorských fotografií a promócia fotomonografie Fókus na Báčsky Petrovec mladého petrovského umelca Igora Bovdiša.
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka Vas poziva na svečano otvaranje izložbe slika “Portreti” akademskog grafičara i slikara Pavela Čanjija koje će se održati 07.08.2019. u 19.00h u galeriji ZKVS.
Včera v ranných hodinách v belehradskej nemocnici vo veku 67 rokov zomrel Jaroslav Litavský – DIDI.
Na spoločnom koncerte pomenovanom Rodáci rodákom sa 17.augusta obecenstvu v Starej Pazove predstavili folklórny súbor Liptár z Austrálie, FS Klasy a SKUS hrdinu Janka Čmelíka.
Objavljen je dvobroj 5 - 6 / 2019 Novog života!
V dôsledku ťažkého ochorenia, dnes 4. júla 2019 vo veku 70 rokov nás navždy opustil náš popredný výtvarný umelec Pavel Pop.
Podporujúc výtvarné umenie aj súčasných slovenských umelcov, Ústav poskytol priestory na prezentáciu prác mladej umelkyne Emílie Valentíkovej.