Rodný môj kraj

28. avgust 2018
Vo výstavnej sieni Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec v piatok 24. augusta 2018 slávnostne otvorili druhú samostatnú výstavu kysáčskej maliarky Zuzany Ferkovej.

Početných hostí privítala predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Mária Struhárová a prečítala autorkin životopis. Zuzana Ferková sa narodila 20. mája 1956 v Kysáči. Vyučila sa za krajčírku, je známou tortárkou a bola prvou maliarkou v Kysáči, ktorá začala ešte roku 1975 maľovať na taniere, krčahy, kolovraty a na všetko čo sa dalo omaľovať. Robila to 25 rokov. Neskoršie začala maľovať olejomaľby. 

O výstave sa stručne zmienil akademický maliar Michal Ďurovka, ktorý nakoniec výstavu i otvoril. Povedal, že Ferková podobne ako insitní maliari v Kovačici a Padine na svojich obrazoch úprimným spôsobom podáva zábery z dedinského sedliackeho života. Znázorňuje salaše, práce na poli, ľudí v krojoch, dedinský život, aký jej zostal v spomienkach z detstva, idylicky ho stvárňujúc príťažlivými farbami. Niektoré Ferkovej obrazy zmenšujú priestor a pôsobia povrchne napriek tomu, že autorka sa snažila zachytiť hĺbku priestoru a perspektívy. 

Inšpirovaná spomienkami na rodný kraj v minulosti, pestrým koloritom maľuje žatvu, rozhovory na ulici v nedeľu popoludní, bohato zdobené interiéry so sedliackou pecou, handrovkou a omaľovanými stenami. Úprimným maliarskym štýlom pripomínajúcim omaľované taniere stvárnila matku s bábätkom, priadku s kolovratom, sánkovačku, stiebanie papriky, ale i starodávny dom prikrytý trstinou a nechýbajú ani svojrázne zobrazenia biblických motívov, krajiniek a kvetinových zátiší. Zuzana Ferková sa rovnako sympaticky vynachádza v maľovaní, ako kvetinových zátiší, vlčích makov, krajiniek s jeleňmi, tak i koní, ale aj iných domácich zvierat, ktoré patria do salašov a dedinských dvorov. Svojrázne zachováva architektúru dediny v minulosti a ľudový kroj. S veľkým zanietením to všetko stvárňuje na plátne, aby sprítomnila život v minulosti terajším generáciám. 

Členka Výtvarného krúžku Michala Geržu Mária Sláviková sprítomnila autorkinu osobnosť a vzťah k maľovaniu a spolupráci vo výtvarnom krúžku.

Vernisáž hudbou a spevom skrášlili harmonikár Ondrej Maglovský a sólistka Zuzana Kukučková.

text: Michal Ďurovka, foto: Jaroslava Ferková

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
U sredu 20. marta 2019. godine u Državnoj naučnoj biblioteci u Banskoj Bistrici je održana prezentacija “Slovčkog svetskog kalendara”
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako jeden zo spoluorganizátorov vyzýva kreatívnych, inovatívnych a skúsených záujemcov, aby navrhli tohtoročnú koncepciu celomenšinových festivalov.
Od četvrtka do subote tri dečije predstave i opštinska smotra recitatora.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov spolu s ďalšími organizátormi festivalu vyzývajú folklórne súbory, spevácke skupiny a orchestre, aby sa zúčastnili 49. Folkórneho festivalu Tancuj, tancuj...
U sredu 13 marta 2019. godine je Kancelarija za Slovake u dijaspori u saradnji sa Galerijom „Artem“ organizovala svečano otvaranje slika akademskog grafičara i slikara Pavela Popa iz Novog Sada.
U okviru 12. godišta manifestacije Antićevi dani u četvrtak 14. marta u Kulturnom centru Novog Sada priredili su veče Antić i savremenici posvećen antologiji Rovina spieva = Raspevana ravnica.
Kulturni centar Novog Sada orgnizuje od 13. do 15. marta 2019. godine 12. Antićeve dane posvećene sećanju na istaknutog vojvođanskog i srpskog pesnika Miroslava Antića.
U četvrtak 7. marta je u okviru Međunarodnog sajma knjiga u Novom Sadu održana zajednička prezentacija izdavačke delatnosti četiri zavoda za kulturu.
Tradicionalni deo Međunarodnog sajma knjiga u Novom Sadu je i izložba „Art expo” u okviru koje su ove godine izlagali i predstavnici savremene likovne umetnosti vojvođanskih Slovaka.
Izdavačka kuća TRIO Publishing i Arhitektonski fkultet STU u Bratislavi su objavili knjigu posvećenu nestoru slovačke arhitekture Mihalu Milanu Harmincu.