230 godina od dolazka Slovaka u Aradac

5. jul 2016
Prošlog vikenda svoj jubilej je proslavilo najstarije slovačko selo u srpskom Banatu.

Neďaleko rieky Tisa, pri meste Zreňanin, leží dedinka Aradáč. Je to najstaršia slovenská osada vo vojvodinskom Banáte v Srbsku. Rozprestiera sa pri diaľnici Vršac – Nový Sad, na 20°18′ východnej zemepisnej dĺžky a na 45°23′ severnej zemepisnej šírky, v nadmorskej výške 83 m n. m.

 

Najstaršie písomné doklady hovoria o dedine s názvom Aradi, Arad, a to v pápežskej knihe z rokov 1332 – 1337. Pred príchodom Slovákov bola na tomto mieste srbská osada, ktorá sa už na začiatku 18. storočia uvádza ako Arratacz. Osada neskôr patrila k elemírskemu panstvu Izáka Kiša, na ktoré sa roku 1786 prisťahovali Slováci a neďaleko srbskej osady si založili dnešný Aradáč. Pri uzavieraní zmluvy mali na zreteli aj zabezpečenie farára a učiteľa. Prvým farárom v novozaloženej dedine bol Pavel Kováč (pôsobil v rokoch 1787 – 1798) a funkciu prvého učiteľa zastával Adam Straka. Základný kameň evanjelického kostola položili Aradáčania v roku 1796, ale ho ukončili a vysvätili až roku 1826. Po druhej svetovej vojne z dvoch samostatných osád s vlastnou obecnou, školskou a cirkevnou správou, teda zo Slovenského a Srbského Aradáča, vznikla jedna dedina, ktorú pomenovali Aradáč.

Aradáč je rodiskom prvej poetky dolnozemských Slovákov – Jarmily Járošiovej, kultúrneho a národného dejateľa Leopolda Branislava Abafiho a prvého Slováka akademika Srbskej akadémie vied – Dr. Jána Kmeťa.

Obyvateľstvo tejto dediny je národnostne zmiešané. Okrem Slovákov žijú tu Srbi, Maďari, Rómovia, Macedónci a pred druhou svetovou vojnou tu žili aj Nemci. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2012 Aradáč má 3335 obyvateľov, z čoho je 1561 Srbov a 1164 Slovákov. Slováci sú najviac evanjelického vierovyznania. Zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom a dobytkárstvom, ale pracujú aj v rôznych podnikoch. Deti majú možnosť výučby v slovenskom jazyku na Základnej škole Bratstvo. Vo voľných chvíľach Aradáčania sa stretávajú a ochotnícku činnosť vykonávajú v Kultúrnom centre Aradáč, Miestom odbore Matice slovenskej, v spolku Harmónia, Ruža, v združení klobasárov, klube vinárov a vinohradníkov a pod.

 

Dnes je Aradáč rozpoznateľný podľa množstva bocianov, ktoré sa do dediny vracajú každú jar a dávajú jej svojské čaro. V kontexte vojvodinských Slovákov, Aradáčania dodnes vyslovujú najmäkšie ť, pestujú dobré vína, stavajú si kachličkové zeleno-žlté domy a pýšia sa svojou raritou – Aradáčskymi meškárkami, teda ženským ľudovým orchestrom, ktorý hrá na heligónkach.

Aradáčske meškárky, podobne ako ani iné uvedené kolektívy a organizácie nechýbali ani pri oslave 230 rokov príchodu Slovákov do Aradáča, ktoré sa konali 1. – 3. júla 2016. Program sa začal v piatok celovečerným koncertom členov Kultúrneho centra Aradáč pod názvom Hruda. Koncert stvárnilo okolo 80 ochotníkov z Aradáča. Scenár podpisuje Ivica Grujić Litavský pokým réžiu mala na starosti Marína Malová.

 

V sobotu za krásneho počasia prebiehali ďalšie podujatia, ústredným však bol 9. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli v organizácii MOMS Aradáč. Na Festival tohto roku prišli súbory zo Selenče, Kysáča, Nového Sadu, Boľoviec, Kovačice, Bieleho Blata, srbské súbory z Nakova a Zreňanina a hostia zo Slovenska, z Priechodu a Dolnej Strehovej. Vystúpili aj domáci ochotníci z Kultúrneho centra Aradáč. Festival sprevádzal rad sprievodných podujatí, výstava obrazov insitnej maliarky Rozálie Markovej, výstava umeleckej tvorby Michala Hasíka a výstava ľudového odevu, ktorú pripravili spolky žien z Hložian, Vojlovice, Starej Pazovy a domáceho Spolku žien Ruža. Nechýbal ani jarmok gastronómie a remeselníckych výrobkov.

 

Svojráznym darčekom k jubileu bola kniha Tradičný ľudový odev v Aradáči autorov Miriam Gažovej a Ivana Bagľaša, ktorá bola uvedená do života. Prezentáciu sprevádzala živá ukážka slávnostných, pracovných, mužských, ženských a detských krojov, ako i obliekanie a čepčenie mladých žien. Zaujímavé bolo, že všetci účastníci programu, dokonca aj autori a moderátori boli v kroji, ako aj pán farár Vladimír Lovás, ktorý srdečnými slovami a trblietavými limbačkami uviedol knihu do života. Spoločne tak dali početným prítomným na vedomie, že kroj má svoje zaslúžené miesto aj v súčasnosti.

V nedeľu 3. júla sa v evanjelickom kostole konali slávnostné služby Božie a výstava sakrálnych historických predmetov.

 

Text: Katarína Mosnáková-Bagľašová, foto: Andrej Meleg

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Na Međunarodni dan maternjeg jezika 21. februara, u Staroj Pazovi održano je književno veče 5+3+2=1 a cela nedelja biće u znaku izložbe "Biblia na putevima".
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (Srbsko), Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (Maďarsko) a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (Rumunsko) (zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca)
Po treći put u Slovačkoj izlaže naš regionalni akademski slikar Mihal Đurovka.
Staropazovská Základná škola hrdinu Janka Čmelíka a rovnomenný spolok v sobotu 10. februára 2018 premiérne predviedli divadelnú hru Zmätok v knihe.
Februárová výstava v galérii Strediska pre kultúru v Starej Pazove bola venovaná tvorbe akademického maliara Rastislava Škulca.
Slovenské divadlo VHV v Starej Pazove 2. februára 2018 zaznamenalo 115. výročie od prvého predstavenia a už deň neskoršie detské tanečné súbory SKUS hrdinu Janka Čmelíka usporiadali výročný koncert.
Už krátko po jeho smrti začala rásť jánošíkovská legenda, legenda o odvážnom zbojníkovi, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“.
V stredu 17. januára 2018 v klubovni Tribúna mladých Kultúrneho centra v Novom Sade otvorili výstavu fotografií Môj slovenský príbeh autora Petra Dešića.
Vernisáž samostatnej výstavy grafík a malieb, pomenovaná Druhá strana bytia, akademického grafika a maliara Pavla Čániho sa uskutočnila v Bratislave 10. januára v Staromestskej galérii Zichy.
Po čísle 8, ktoré vyšlo v roku 2015, čitateľov oslovil nový Čaroslov.