230 godina od dolazka Slovaka u Aradac

5. jul 2016
Prošlog vikenda svoj jubilej je proslavilo najstarije slovačko selo u srpskom Banatu.

Neďaleko rieky Tisa, pri meste Zreňanin, leží dedinka Aradáč. Je to najstaršia slovenská osada vo vojvodinskom Banáte v Srbsku. Rozprestiera sa pri diaľnici Vršac – Nový Sad, na 20°18′ východnej zemepisnej dĺžky a na 45°23′ severnej zemepisnej šírky, v nadmorskej výške 83 m n. m.

 

Najstaršie písomné doklady hovoria o dedine s názvom Aradi, Arad, a to v pápežskej knihe z rokov 1332 – 1337. Pred príchodom Slovákov bola na tomto mieste srbská osada, ktorá sa už na začiatku 18. storočia uvádza ako Arratacz. Osada neskôr patrila k elemírskemu panstvu Izáka Kiša, na ktoré sa roku 1786 prisťahovali Slováci a neďaleko srbskej osady si založili dnešný Aradáč. Pri uzavieraní zmluvy mali na zreteli aj zabezpečenie farára a učiteľa. Prvým farárom v novozaloženej dedine bol Pavel Kováč (pôsobil v rokoch 1787 – 1798) a funkciu prvého učiteľa zastával Adam Straka. Základný kameň evanjelického kostola položili Aradáčania v roku 1796, ale ho ukončili a vysvätili až roku 1826. Po druhej svetovej vojne z dvoch samostatných osád s vlastnou obecnou, školskou a cirkevnou správou, teda zo Slovenského a Srbského Aradáča, vznikla jedna dedina, ktorú pomenovali Aradáč.

Aradáč je rodiskom prvej poetky dolnozemských Slovákov – Jarmily Járošiovej, kultúrneho a národného dejateľa Leopolda Branislava Abafiho a prvého Slováka akademika Srbskej akadémie vied – Dr. Jána Kmeťa.

Obyvateľstvo tejto dediny je národnostne zmiešané. Okrem Slovákov žijú tu Srbi, Maďari, Rómovia, Macedónci a pred druhou svetovou vojnou tu žili aj Nemci. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2012 Aradáč má 3335 obyvateľov, z čoho je 1561 Srbov a 1164 Slovákov. Slováci sú najviac evanjelického vierovyznania. Zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom a dobytkárstvom, ale pracujú aj v rôznych podnikoch. Deti majú možnosť výučby v slovenskom jazyku na Základnej škole Bratstvo. Vo voľných chvíľach Aradáčania sa stretávajú a ochotnícku činnosť vykonávajú v Kultúrnom centre Aradáč, Miestom odbore Matice slovenskej, v spolku Harmónia, Ruža, v združení klobasárov, klube vinárov a vinohradníkov a pod.

 

Dnes je Aradáč rozpoznateľný podľa množstva bocianov, ktoré sa do dediny vracajú každú jar a dávajú jej svojské čaro. V kontexte vojvodinských Slovákov, Aradáčania dodnes vyslovujú najmäkšie ť, pestujú dobré vína, stavajú si kachličkové zeleno-žlté domy a pýšia sa svojou raritou – Aradáčskymi meškárkami, teda ženským ľudovým orchestrom, ktorý hrá na heligónkach.

Aradáčske meškárky, podobne ako ani iné uvedené kolektívy a organizácie nechýbali ani pri oslave 230 rokov príchodu Slovákov do Aradáča, ktoré sa konali 1. – 3. júla 2016. Program sa začal v piatok celovečerným koncertom členov Kultúrneho centra Aradáč pod názvom Hruda. Koncert stvárnilo okolo 80 ochotníkov z Aradáča. Scenár podpisuje Ivica Grujić Litavský pokým réžiu mala na starosti Marína Malová.

 

V sobotu za krásneho počasia prebiehali ďalšie podujatia, ústredným však bol 9. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli v organizácii MOMS Aradáč. Na Festival tohto roku prišli súbory zo Selenče, Kysáča, Nového Sadu, Boľoviec, Kovačice, Bieleho Blata, srbské súbory z Nakova a Zreňanina a hostia zo Slovenska, z Priechodu a Dolnej Strehovej. Vystúpili aj domáci ochotníci z Kultúrneho centra Aradáč. Festival sprevádzal rad sprievodných podujatí, výstava obrazov insitnej maliarky Rozálie Markovej, výstava umeleckej tvorby Michala Hasíka a výstava ľudového odevu, ktorú pripravili spolky žien z Hložian, Vojlovice, Starej Pazovy a domáceho Spolku žien Ruža. Nechýbal ani jarmok gastronómie a remeselníckych výrobkov.

 

Svojráznym darčekom k jubileu bola kniha Tradičný ľudový odev v Aradáči autorov Miriam Gažovej a Ivana Bagľaša, ktorá bola uvedená do života. Prezentáciu sprevádzala živá ukážka slávnostných, pracovných, mužských, ženských a detských krojov, ako i obliekanie a čepčenie mladých žien. Zaujímavé bolo, že všetci účastníci programu, dokonca aj autori a moderátori boli v kroji, ako aj pán farár Vladimír Lovás, ktorý srdečnými slovami a trblietavými limbačkami uviedol knihu do života. Spoločne tak dali početným prítomným na vedomie, že kroj má svoje zaslúžené miesto aj v súčasnosti.

V nedeľu 3. júla sa v evanjelickom kostole konali slávnostné služby Božie a výstava sakrálnych historických predmetov.

 

Text: Katarína Mosnáková-Bagľašová, foto: Andrej Meleg

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
J.E. Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku, otvorila výstavu Ceny detskej poroty Bienále ilustrácií Bratislava 1994 - 2015 v Banátskom kultúrnom centre v Novom Miloševe.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva spolky žien, remeselníkov, kuchárov tradičných jedál, ochotnícke spolky a združenia a iných záujemcov, aby sa prihlásili na IX. dolnozemský jarmok.
U susret 61. književnom savetovanju, koje će se održati 22.04. u svečanoj sali Gimnazije „Jan Kolar“ u Bačkom Petrovcu, izaći će broj 3-4 mesečnika za književnost i kulturu „Novi život“.
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka Vam želi radosne i mirne Uskršnje praznike!
Hľadáme šikovných a kreatívnych dizajnérov a záujemcu o koordinátora 24. prehliadky detskej divadelnej tvorby 3xĎ!
U Staroj Pazovi ni ove godine nisu izostale tradicije koje su se primenjivale pre Uskrsa.
Veľkú medailu sv. Gorazda si prebrala aj vedúca Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty UNS prof. Dr. Jarmila Hodoličová za celoživotný prínos k rozvoju slovenského národného školstva v Srbsku.
23. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA 2017 prebiehal v termíne od 23. marca do 2. apríla 2017 v Pivnici.
ÚKVS vyzýva dizajnérov a koordinátorov, aby zaslali návrhy dizajnového riešenia a koncepcie celomenšinových festivalov v roku 2017.
Po piatich úspešných prezentáciách v rôznych mestách Srbska, výstava ,,Anna Franková – dejiny pre súčasnosť'' otvorená je i pre návštevníkov v Pivnici.