230 godina od dolazka Slovaka u Aradac

5. jul 2016
Prošlog vikenda svoj jubilej je proslavilo najstarije slovačko selo u srpskom Banatu.

Neďaleko rieky Tisa, pri meste Zreňanin, leží dedinka Aradáč. Je to najstaršia slovenská osada vo vojvodinskom Banáte v Srbsku. Rozprestiera sa pri diaľnici Vršac – Nový Sad, na 20°18′ východnej zemepisnej dĺžky a na 45°23′ severnej zemepisnej šírky, v nadmorskej výške 83 m n. m.

 

Najstaršie písomné doklady hovoria o dedine s názvom Aradi, Arad, a to v pápežskej knihe z rokov 1332 – 1337. Pred príchodom Slovákov bola na tomto mieste srbská osada, ktorá sa už na začiatku 18. storočia uvádza ako Arratacz. Osada neskôr patrila k elemírskemu panstvu Izáka Kiša, na ktoré sa roku 1786 prisťahovali Slováci a neďaleko srbskej osady si založili dnešný Aradáč. Pri uzavieraní zmluvy mali na zreteli aj zabezpečenie farára a učiteľa. Prvým farárom v novozaloženej dedine bol Pavel Kováč (pôsobil v rokoch 1787 – 1798) a funkciu prvého učiteľa zastával Adam Straka. Základný kameň evanjelického kostola položili Aradáčania v roku 1796, ale ho ukončili a vysvätili až roku 1826. Po druhej svetovej vojne z dvoch samostatných osád s vlastnou obecnou, školskou a cirkevnou správou, teda zo Slovenského a Srbského Aradáča, vznikla jedna dedina, ktorú pomenovali Aradáč.

Aradáč je rodiskom prvej poetky dolnozemských Slovákov – Jarmily Járošiovej, kultúrneho a národného dejateľa Leopolda Branislava Abafiho a prvého Slováka akademika Srbskej akadémie vied – Dr. Jána Kmeťa.

Obyvateľstvo tejto dediny je národnostne zmiešané. Okrem Slovákov žijú tu Srbi, Maďari, Rómovia, Macedónci a pred druhou svetovou vojnou tu žili aj Nemci. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2012 Aradáč má 3335 obyvateľov, z čoho je 1561 Srbov a 1164 Slovákov. Slováci sú najviac evanjelického vierovyznania. Zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom a dobytkárstvom, ale pracujú aj v rôznych podnikoch. Deti majú možnosť výučby v slovenskom jazyku na Základnej škole Bratstvo. Vo voľných chvíľach Aradáčania sa stretávajú a ochotnícku činnosť vykonávajú v Kultúrnom centre Aradáč, Miestom odbore Matice slovenskej, v spolku Harmónia, Ruža, v združení klobasárov, klube vinárov a vinohradníkov a pod.

 

Dnes je Aradáč rozpoznateľný podľa množstva bocianov, ktoré sa do dediny vracajú každú jar a dávajú jej svojské čaro. V kontexte vojvodinských Slovákov, Aradáčania dodnes vyslovujú najmäkšie ť, pestujú dobré vína, stavajú si kachličkové zeleno-žlté domy a pýšia sa svojou raritou – Aradáčskymi meškárkami, teda ženským ľudovým orchestrom, ktorý hrá na heligónkach.

Aradáčske meškárky, podobne ako ani iné uvedené kolektívy a organizácie nechýbali ani pri oslave 230 rokov príchodu Slovákov do Aradáča, ktoré sa konali 1. – 3. júla 2016. Program sa začal v piatok celovečerným koncertom členov Kultúrneho centra Aradáč pod názvom Hruda. Koncert stvárnilo okolo 80 ochotníkov z Aradáča. Scenár podpisuje Ivica Grujić Litavský pokým réžiu mala na starosti Marína Malová.

 

V sobotu za krásneho počasia prebiehali ďalšie podujatia, ústredným však bol 9. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli v organizácii MOMS Aradáč. Na Festival tohto roku prišli súbory zo Selenče, Kysáča, Nového Sadu, Boľoviec, Kovačice, Bieleho Blata, srbské súbory z Nakova a Zreňanina a hostia zo Slovenska, z Priechodu a Dolnej Strehovej. Vystúpili aj domáci ochotníci z Kultúrneho centra Aradáč. Festival sprevádzal rad sprievodných podujatí, výstava obrazov insitnej maliarky Rozálie Markovej, výstava umeleckej tvorby Michala Hasíka a výstava ľudového odevu, ktorú pripravili spolky žien z Hložian, Vojlovice, Starej Pazovy a domáceho Spolku žien Ruža. Nechýbal ani jarmok gastronómie a remeselníckych výrobkov.

 

Svojráznym darčekom k jubileu bola kniha Tradičný ľudový odev v Aradáči autorov Miriam Gažovej a Ivana Bagľaša, ktorá bola uvedená do života. Prezentáciu sprevádzala živá ukážka slávnostných, pracovných, mužských, ženských a detských krojov, ako i obliekanie a čepčenie mladých žien. Zaujímavé bolo, že všetci účastníci programu, dokonca aj autori a moderátori boli v kroji, ako aj pán farár Vladimír Lovás, ktorý srdečnými slovami a trblietavými limbačkami uviedol knihu do života. Spoločne tak dali početným prítomným na vedomie, že kroj má svoje zaslúžené miesto aj v súčasnosti.

V nedeľu 3. júla sa v evanjelickom kostole konali slávnostné služby Božie a výstava sakrálnych historických predmetov.

 

Text: Katarína Mosnáková-Bagľašová, foto: Andrej Meleg

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Od 14 - 16. júla v Aradáči prebiehal 10. ročník festivalu zvykov a obyčají.
Esejom Višeruki pesnik Dr Marine Šimak-Spevak u rubrici Užitak od teksta otvaramo broj 5-6.
Uplynulý víkend sa na Slovensku konali 52. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Na svoje si prišli aj zahraniční Slováci vo viacerých kultúrnych programoch.
V Pamätný deň zahraničných Slovákov redakcia Slovenského svetového kalendára spustila webovú stránku www.slovenskykalendar.com
8. júla bola v Detve vernisáž obrazov akademického maliara Michala Ďurovku z Kysáča. Výstava je pomenovaná Lesy a roviny.
V Bratislave vzdali hold Slovákom žijúcim v zahraničí.
V dňoch 30. júna – 1. júla 2017 sa v Dulovciach na Slovensku konali 21. Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti.
Neprehliadnite výzvu na tvorbu nových skladieb v žánri populárnej hudby pre festival Zlatý kľúč v Selenči, ktorej lehota trvá do 15. júla 2017.
V sobotu, 1. júla 2017 v Lugu prebiehal už tretí ročník podujatia V lipovom chládku a v medovom sládku, ktorého základným cieľom je vytvorenie značky, vďaka ktorej sa o Lugu dozvie širšia verejnosť.
Konalo sa zasadnutie významné pre slovenskú menšinu vo Vojvodine.