230 godina od dolazka Slovaka u Aradac

5. jul 2016
Prošlog vikenda svoj jubilej je proslavilo najstarije slovačko selo u srpskom Banatu.

Neďaleko rieky Tisa, pri meste Zreňanin, leží dedinka Aradáč. Je to najstaršia slovenská osada vo vojvodinskom Banáte v Srbsku. Rozprestiera sa pri diaľnici Vršac – Nový Sad, na 20°18′ východnej zemepisnej dĺžky a na 45°23′ severnej zemepisnej šírky, v nadmorskej výške 83 m n. m.

 

Najstaršie písomné doklady hovoria o dedine s názvom Aradi, Arad, a to v pápežskej knihe z rokov 1332 – 1337. Pred príchodom Slovákov bola na tomto mieste srbská osada, ktorá sa už na začiatku 18. storočia uvádza ako Arratacz. Osada neskôr patrila k elemírskemu panstvu Izáka Kiša, na ktoré sa roku 1786 prisťahovali Slováci a neďaleko srbskej osady si založili dnešný Aradáč. Pri uzavieraní zmluvy mali na zreteli aj zabezpečenie farára a učiteľa. Prvým farárom v novozaloženej dedine bol Pavel Kováč (pôsobil v rokoch 1787 – 1798) a funkciu prvého učiteľa zastával Adam Straka. Základný kameň evanjelického kostola položili Aradáčania v roku 1796, ale ho ukončili a vysvätili až roku 1826. Po druhej svetovej vojne z dvoch samostatných osád s vlastnou obecnou, školskou a cirkevnou správou, teda zo Slovenského a Srbského Aradáča, vznikla jedna dedina, ktorú pomenovali Aradáč.

Aradáč je rodiskom prvej poetky dolnozemských Slovákov – Jarmily Járošiovej, kultúrneho a národného dejateľa Leopolda Branislava Abafiho a prvého Slováka akademika Srbskej akadémie vied – Dr. Jána Kmeťa.

Obyvateľstvo tejto dediny je národnostne zmiešané. Okrem Slovákov žijú tu Srbi, Maďari, Rómovia, Macedónci a pred druhou svetovou vojnou tu žili aj Nemci. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2012 Aradáč má 3335 obyvateľov, z čoho je 1561 Srbov a 1164 Slovákov. Slováci sú najviac evanjelického vierovyznania. Zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom a dobytkárstvom, ale pracujú aj v rôznych podnikoch. Deti majú možnosť výučby v slovenskom jazyku na Základnej škole Bratstvo. Vo voľných chvíľach Aradáčania sa stretávajú a ochotnícku činnosť vykonávajú v Kultúrnom centre Aradáč, Miestom odbore Matice slovenskej, v spolku Harmónia, Ruža, v združení klobasárov, klube vinárov a vinohradníkov a pod.

 

Dnes je Aradáč rozpoznateľný podľa množstva bocianov, ktoré sa do dediny vracajú každú jar a dávajú jej svojské čaro. V kontexte vojvodinských Slovákov, Aradáčania dodnes vyslovujú najmäkšie ť, pestujú dobré vína, stavajú si kachličkové zeleno-žlté domy a pýšia sa svojou raritou – Aradáčskymi meškárkami, teda ženským ľudovým orchestrom, ktorý hrá na heligónkach.

Aradáčske meškárky, podobne ako ani iné uvedené kolektívy a organizácie nechýbali ani pri oslave 230 rokov príchodu Slovákov do Aradáča, ktoré sa konali 1. – 3. júla 2016. Program sa začal v piatok celovečerným koncertom členov Kultúrneho centra Aradáč pod názvom Hruda. Koncert stvárnilo okolo 80 ochotníkov z Aradáča. Scenár podpisuje Ivica Grujić Litavský pokým réžiu mala na starosti Marína Malová.

 

V sobotu za krásneho počasia prebiehali ďalšie podujatia, ústredným však bol 9. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli v organizácii MOMS Aradáč. Na Festival tohto roku prišli súbory zo Selenče, Kysáča, Nového Sadu, Boľoviec, Kovačice, Bieleho Blata, srbské súbory z Nakova a Zreňanina a hostia zo Slovenska, z Priechodu a Dolnej Strehovej. Vystúpili aj domáci ochotníci z Kultúrneho centra Aradáč. Festival sprevádzal rad sprievodných podujatí, výstava obrazov insitnej maliarky Rozálie Markovej, výstava umeleckej tvorby Michala Hasíka a výstava ľudového odevu, ktorú pripravili spolky žien z Hložian, Vojlovice, Starej Pazovy a domáceho Spolku žien Ruža. Nechýbal ani jarmok gastronómie a remeselníckych výrobkov.

 

Svojráznym darčekom k jubileu bola kniha Tradičný ľudový odev v Aradáči autorov Miriam Gažovej a Ivana Bagľaša, ktorá bola uvedená do života. Prezentáciu sprevádzala živá ukážka slávnostných, pracovných, mužských, ženských a detských krojov, ako i obliekanie a čepčenie mladých žien. Zaujímavé bolo, že všetci účastníci programu, dokonca aj autori a moderátori boli v kroji, ako aj pán farár Vladimír Lovás, ktorý srdečnými slovami a trblietavými limbačkami uviedol knihu do života. Spoločne tak dali početným prítomným na vedomie, že kroj má svoje zaslúžené miesto aj v súčasnosti.

V nedeľu 3. júla sa v evanjelickom kostole konali slávnostné služby Božie a výstava sakrálnych historických predmetov.

 

Text: Katarína Mosnáková-Bagľašová, foto: Andrej Meleg

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
NRSNM, ÚKVS, Obec Stará Pazova a SKUS h. Janka Čmelíka vyzývajú slovenské ochotnícke divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 48. Divadelný vavrín 2017.
Svečano otvaranje umetničkih i naivnih fotografija autora Mihala Madackog pod nazivom Fotoretrospektiva održalo se u subotu 16. septembra 2017. god.u Galeriji SND u Kisaču.
Uplynulú nedeľu v 14. nedeľu po Svätej Trojici si v Hlbokom pripomenuli 200. výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana.
Na pôde Univerzitnej knižnice v Bratislave boli v rámci medzinárodnej vedeckej konferencie predstavené i krajanské noviny, časopisy a ročenky.
Mária Terézia (nem. Maria Theresia, 13. máj 1717, Viedeň – 29. november 1780, Viedeň) bola uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740.
Mária Terézia bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov 18. storočia a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu.
V galérii Strediska pre kultúru v Starej Pazove 13. septembra 2017 otvorili výstavu diel malého formátu slovenských umelcov v Srbsku - Korene 3.
Slovenskí insitní maliari zo Starej Pazovy, Kovačice a Padiny na 27. výtvarnom tábore Cosmic Art – Ljubiša Marić vo Vojke.
Evangelički fakultet teologije Univerziteta Komenskog sa sedištem u Bratislavi kao i pristalice slovačke evangeličke crkve ove godine obeležavaju 500 godina reformacije.
To je taj čudan Harlekin, taj zamišljen, udubljen...