Enigma MAKAN; Monografia Makan Martina Prebudilu v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov

4. april 2016
Už dávno miestnosti ÚKVS neboli také tesné ako toho 1. apríla 2016 keď, keďže ide o divadelnú knihu, použijeme termín: premiérovala divadelná monografia MAKAN, zostavovateľa Martina Prebudilu.
Riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová Leskovac

 

Hojná navštívenosť svedčila o úcte, ktorú prišli odovzdať herci, režiséri, ctitelia filmového a divadelného umenia režiséra Jána Makana, ktorý je pre väčšinu svojráznou Enigmou.

 

Ján Makan (1955) sa narodil v Báčskom Petrovci, od roku 1960 žije v Novom Sade, roku 1983 vyštudoval multimediálnu réžiu na Akadémii umení v Novom Sade (viac o ňom v rubrike Osobnosti).

Premiéra tejto knihy bola ako každá iná a predsa len iná. Iná lebo je iný aj samotný režisér, čiju neviditeľnú ruku bolo cítiť aj v predvedenom programe. Ten sa začal pesničkou, ktorú sólo a súverene predviedla Slovenka Benková-Martinková Bežala líška po roli, ktorá je svojráznym omážom (a laitmotívom) prvému divadelnému predstaveniu, ktoré Makan inscénoval: Milica Nikoličová.

Slovenka Benková Martinková

 

Po uvítaní čerstvej riaditeľke Ústavu Anny Chrťanovej Leskovcovej (ako i moderátorke večierka), prihovoril sa zostavovateľ Martin Prebudila, ktorý prítomným zdelil len kúsok ,,sadomazochistických“ trampôt aké mal pri vzniku ,,malej rozprávke medzi obálkami“, ktorá vychádza na počesť režisérovej šesťdesiatke. Zostavovateľ ju koncipoval v tom najlepšom duchu dávnovydanej knihe François Truffauta o Hitchcockovi, vo forme otázok a odpovedí. Ján Makan je ,,o všetkom tom čo sa v nej píše ale aj troška o čosi inom.“

Zostavovateľ Martin Prebudila

 

Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra (SVC), sa osobno-odborne zmienil o Makanovi, ktorého tvorbu sleduje od samotných začiatkov. Povedal aj, že Monografia Makan vychádza ako druhá v nedávno založenej Edícii SVC Tália. Prvá bola Monografia Majera, zostavovateľa týchto riadkov. Ján Struhár, náš najlepší hlásateľ do dnes, bývalý novinár a (ne)penzionovaný neúnavný archivátor a bádateľ natočeného ,,slovenského“ materiálu v RTV Vojvodiny, s oduševnením sa vyslovil, že je dobre, že píšu ,,živý o živých“ a že tak treba aj pokračovať.

Ďula Šanta

 

Ďulu Šantu by sme s čistým svedomím mohli nazvať spoluautorom tejto monografie, lebo jeho ,,titulná strana, dizajn a pre press“ skutočne môžu poslúžiť ako (ne)dosiahnuteľná paradigma ako knižky graficky majú vyzerať dnes.

Źivko Popović

 

Od Živka Popovića, Makanovho rovesníka z réžijného ročníka z novosadskej Akadémie, sme sa mohli dozvedieť o pikoškách ich spoločného študovania, o Makanovom reflektovaní spoločenských dianí, jeho sebavedomí a sebaistosti, diplómovom TV-filme Jeseň Djuku Dražetića, o režirovaní prvého a (zatiaľ) jediného slovenského TV-filmu Mišo...

Aby táto kniha, ktorá vyšla za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a NRSNM, kniha vyzerala perfektne aj po jazykovej stránke prispel a vyjadril sa k nej jej lektor a korektor Ján Širka, vedúci rozhlasovej rubrike RT Vojvodiny, ktorý vyzdvihol ,,ľahkosť štýlu, ktorým je napísaná.“

Ján Širka

 

Na konci, ako sa aj patrí, k slovu sa dostal osobne Ján Makan, ktorý okrem poďakovania medziiným povedal aj: ,,Táto monografia je symbolické zavraždenie, ale každá smrť je svojrázne znovuzrodenie.... Táto kniha je koncipovaná aby bola absolútne nepoužiteľná pre slovenskú filmovú a divadelnú historiografiu vo Vojvodine (bez uvádzania presných dát, mien, faktov etc.). Koncipovaná je podľa princípu ,,montáža atrakcií“.

Anna Chrťanová Leskovac a Ján Makan

 

Aby sa potvrdilo, že sa toho 1. apríla nič neudialo náhodou a (ne)malo nádych žartu, Makan prečítal motto monografie, zo slova literárneho na dnes a navždy, Danila Ivanoviča Charmsa: Bol raz jeden ryšavý človek, ktorý nemal oči ani uši. Ani vlasy nemal, takže ryšavým ho nazývali len formálne. Nemohol rozprávať, lebo nemal ústa. Ani nos nemal. Nemal ani ruky a nohy. Ani brucho nemal, ani chrbticu nemal a ani nijaké vnútornosti nemal. Nemal nič! Takže sa nevie, o kom je reč. Tak už o ňom radšej viac ani nebudeme hovoriť, ktoré bolo úvodom do záverečnej piesne večierka. Iba klavír, hlas a Arsen Dedić: Balada o prolaznosti...

Enigma Makan pokračuje...  

Pm

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V nedeľu sa zavreli brány 16. ročníka Divadelného festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči, ktorý organizuje Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypísal výzvu na podávanie návrhov na programovú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za rok 2020.
Dnes v Kysáči začína 16. ročník festivalu ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti v organizácii Kultúrneho centra Kysáč.
Slováci v Srbsku si od 27.09. do 1.10. sériou podujatí pripomenuli 100.výročie založenia najstaršej vzdelávacej inštitúcie Slovákov v zahraničí - Gymnázia Jána Kollára.
U petak 27. septembra je u galeriji ZKVS otvorena nesvakidašnja izložba šestorice naivnih umetnika, predstavnika kovačičke škole naivne umetnosti i istaknutich srpskih naivnih slikara.
U petak, 27. septembra, u Centru slovenskih kulutura pri Narodnoj biblioteci Srbije u Beogradu, održana je promocija časopisa za književnosti i kulturu „Novi život“.
U petak 27. septembra 2019. godine u 18h, u galeriji ZKVS biće svečano otvorena izložba slika pod nazivom SLOVAČKO-SRPSKO PRIJATELJSTVO.
U subotu 21. septembra 2019. godine održan je 4. Festival narodnih nošnji Slovaka u organizaciji Kulturnog centra Kisač.
24. Petrovački pozorišni dani u Bačkom Petrovcu
Slovačko vojvođansko pozorište u Bačkom Petrovcu u petak, 6. septembra 2019. godine u 20,30 h u velikoj sali predstavlja reprizu nove pozorišne predstave pod nazivom SVÆTY ZA DEDINOU.