Narodni kalendar 2017

Jedna strana na každý deň v roku

Aj tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017. Súhlasí s nami aj Vladimír Valentík, zostavovateľ kalendára a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, vydavateľa ročenky:

– Tohto roku sa mi podarilo, na rozdiel od uplynulých takmer 20 rokov, koľko túto robotu robím, relatívne dobre vyčerpať jubileá. Niekto mi možno bude zazlievať, ale vskutku je to tak: v budúcom roku veľa jubilujú práve maliari – insitní, aj akademickí. A to sa, samozrejme, vidí aj v kalendári. Nevyšiel mi jedine príspevok k šesťdesiatinám Martina Kizúra, ale kompenzujeme to výstavou, možno aj dvojitou: kovačickou a petrovskou, – tu už v spolubesedníkovi redaktorovi prevládol výtvarný komisár... Nastolili sme rýchlo tému literatúry, ktorou sa obvykle kalendár aj začína: tentoraz básňou Kataríny Hricovej k jej 50. narodeninám.

– Dobre sme zastúpení s literatúrou. Dokonca máme aj báseň Zuzany Kuglerovej, ktorá vznikla počas jej pobytu v Petrovci. Je to teda jej svetová premiéra. Sú tu i príspevky k blížiacim sa narodeninám Pavla Grňu, Márie Kotvášovej-Jonášovej a mnohé literárne okienka, – povedal nám V. Valentík.

Listujeme v kalendári a kvitujeme dva pomerne veľké texty, ktoré nie sú o jubileách: príspevok Jána Gubu o dejinách cirkevného školstva v Pivnici a novej členky redakcie kalendára Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej o ženskom ľudovom odeve Slovákov v Jánošíku. Pridávame im trvalú hodnotu k poznaniu našej minulosti a predpokladáme, že po nich siahnu ďalší bádatelia. Nemenej sú vzácne aj texty k výročiam Lutherovej reformácie, Jozefa Miloslava Hurbana, Miloša Krnu.

NADŠTANDARD A NOVINKA

Pri tejto príležitosti pochvaľujeme portréty troch päťdesiatnikov, inžinierov agronómie – Dr. Jána Turana, Dr. Vladimíra Sýkoru a Dr. Janka Červenského a ich odborné texty. Aj vďaka týmto medailónikom je rubrika venovaná poľnohospodárstvu v porovnaní s uplynulými ročníkmi nadštandardná. Šport je síce „trochu tenší“, ale Detský kútik je bohatý. Tiež i vďaka výročiam detských spisovateľov a narodeninám jubilujúcich autorov.

Aj tento kalendár predovšetkým avizuje to, čo prináša rok 2017, ale ponúka aj možnosť na súvahu uplynulého roku. Okrem bežných súvah, prehľadov a dosť obsiahlej Kroniky nášho národného života kvitujeme novinku, ktorá sa možno stane súčasťou ďalších ročníkov: zmapované všetky podstatnejšie vystúpenia a prezentácie slovenskej vojvodinskej kultúry v roku 2016 na Slovensku.

Nemáme v úmysle prerozprávať celý obsah najnovšieho Národného kalendára, skutočne stojí za to, zadovážiť si ho. Sú tam materiály, ktoré majú nielen ročnú hodnotu a budeme ich istotne vyhľadávať aj neskoršie. Môžeme len konštatovať, že i keď je dosť textov z Petrovca a o Petrovci, predsa sú relatívne dobre vyvážené väčšie slovenské vojvodinské prostredia. Keď ide o rozsah, periodikum v našich rukách je štandardnej veľkosti. Ako zvykne náš spolubesedník povedať: jedna strana na každý deň v roku, teda bez inzercie má vyše 360 strán. A ešte slovko zostavovateľa na záver.

– Niečo sa nám podarí lepšie dotiahnuť, niečo slabšie, ale keď sa to všetko dá dokopy a podčiarkne, dúfam, že sme v pluse a že sa kalendár čitateľom bude páčiť.

A my dokladáme, že v redakcii okrem nášho spolubesedníka V. Valentíka (tiež jubilanta, lebo ako zostavovateľ sa v imprese prvýkrát spomína v príprave kalendára na rok 1997) boli Michal Ďuga, Ján Hlaváč, Mária Lučetincová a už spomenutá K. Mosnáková-Bagľašová.

Z titulnej strany sa usmievajú sestry Andrea a Aneta Lomenové z Kysáča

 

Anna Francistyová

Release Date: 
2017

Zavod preporučuje

Esteticko-hudobné práce Martina Kmeťa

Dizertačná práca Mgr. art. Miliny Sklabinskej – Esteticko-hudobné práce Martina Kmeťa je zameraná na analýzu, interpretáciu a čiastočne aj hodnotenie esteticko-hudobných a hudobných prác významného slovenského etnomuzikológa, hudobného skladateľa a pedagóga z radov slovenskej národnostnej enklávy v Srbsku, Mr. Martina Kmeťa.

Put između tradicionalnog i modernog (činjenice i veze)

Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka je svoju izdavačku produkciju obogatio još jednim značajnim izdanjem – zbornikom radova sa teatrološkog skupa posvećenog 150. godišnjici pozorišta u Petrovcu.

Pavel Pop: Senzitivna likovna misao

Autori: Vladimir Valenćik, Sava Stepanov

Fotografije: Milovan Ulićević, Vladimir Zubac

Graficka obrada: Vladimir Suđicki, Miroslav Šuster

Izdavač: Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka

Broj strana: 224

ISBN: 978-86-87947-44-3

 

BÁSNICI 2018

Spolok slovenských spisovateľov pri svojom 95. výročí založenia vydal reprezentačnú antológiu poézie svojich členov Básnici 2018. Do antológie boli zaradení aj predstavitelia poézie vojvodinských Slovákov.

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskom Petrovci v roku 2018 vydal knihu pod názvom Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista autorov Milana S. Breberina a Nemanju M. Breberina, a v preklade Kataríny Melegovej-Melichovej. Kniha vyšla v edícii Z našej minulosti ako 1. zväzok za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Zbornik radova sa 13. muzikološke konferencije

Iako u slovačkim vojvođanskim kulturnim okvirima dominiraju forme narodne muzike, u raznim vremenskim periodima i u raznim društvenim kontekstima nailazimo i na forme umetničkog stvaralaštva, te umetničku i artificijelnu muziku koja je muzičkom i scenskom izvođenju ansambala i pojedinaca davala novu interpretacijsku i vrednosnu ravan. Upravo iz tog razloga smo 13. Muzikološku konferenciju „Slovačka muzika u Vojvodini“, koja je organizovana 25. novembra 2017. u Novom Sadu, posvetili temi „Slovački kompozitori koji su delovali u Vojvodini“.

Do nového roku s najnovším číslom Slovenského svetového kalendára

Ak by vás zaujímalo prečo, v mexickom meste Guadalajara stojí veľký neónový nadpis „Slovensko” a ako sa po deväťdesiatych rokoch našiel stratený rod Holohlavských, ak by ste si chceli prečítať o tom, aké stretnutia organizujú austrálski Slováci, aké slovenské podujatia usporiadajú v Libanone, čo si z ľudového odevu zachovali Slováci v Srbsku, ak chcete spoznať slovenského misionára v Ekvádore, známu umelkyňu vo Francúzsku, či súčasného akademického maliara v Mníchove, ale aj všeobecne sa dozvedieť o významných osobnostiach, jubileách, slovenských školách, organizáciách a iný

Delatnost i uticaj slovačke horske kulture na razvoj i širenje interkulturalnosti u Vojvodini - Juraj Suđi

Doktorska disertacija Juraja Suđija

Meno Juraja Súdiho a jeho účinkovanie na hudobnom javisku nielen v slovenskej Vojvodine, Srbsku, v Slovinsku, na Slovensku a inde za hranicami štátu je pre našinca dávno známe. Sledovali sme jeho nezištnú lásku k hudbe, jeho obetavú prácu a záľubu vo všetkých žánroch hudobného umenia a poznali ho ako entuziastu. Píše skladby pre deti, angažované skladby, lyrické, tanečné a národné skladby. Práve táto vedecká monografia je výsledkom autorovho dlhoročného aktívneho účinkovania na poli hudby medzi vojvodinskými Slovákmi.

Majak 9/2017

Poštovani čitaoci,

u Vašim rukama imate 9. broj godišnjaka Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka – „Majak“. U ovom broju razmatramo događaje koje smo organizovali, podržali, ili na bilo koji način doprineli njihovoj organizaciji i realizaciji u 2017. godini. Pozivamo Vas na sve manifestacije, promovišemo ih i informišemo širu javnost o njihovom toku dešavanja putem medija i našeg portala.

Bibliografija Pavela Mučajija

(Boženka Bažíková: Bibliografia Pavla Mučajiho. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2017)

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v novembri roku 2010 zažila nová edícia. Ako 1. zväzok v novozaloženej edícii Bibliografie vyšla tlačou Bibliografia Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca. Táto edícia, ktorá komplexne zachytáva tvorbu našich spisovateľov a umelcov, pretrváva aj dodnes.