Katarína

Meno Katarína je gréckeho pôvodu a znamená "čistá", "mravná". Medzi Slovákmi je toto meno bežné a jeho deminutívne formy sú Katka, Katarínka, Katuška.

Katarína – svätica, patrónka baníkov, študentov, kolárov, knihtlačiarov, povozníkov, slobodných dievčat. Pochádza z Alexandrie, zomrela 307 roku n.l.. Podľa legendy pochádzala z kráľovského rodu, vyznačovala sa krásou, múdrosťou a takou výrečnosťou, že dokázala presvedčiť päťdesiatich filozofov o správnosti kresťanskej viery. Odmietala polyteistický náboženský kult, preto ju Maximin II. väznil o hlade, neskôr mala byť usmrtená na štyroch ozubených kolesách, ktoré zničil nebeský plameň, napokon bola sťatá mečom. Sv. Katarína bola v renesancii obľúbeným motívom umeleckého stvárnenia. Jej znakmi sú: ozubené koleso, koruna na hlave, palma v ruke-znak víťazstva, meč. znak mučeníctva, niekedy kniha- znak múdrosti.

V ľudových predstavách sa deň Kataríny chápal ako prvý zimný deň (Na sv. Katarínu skrývame sa pod perinu). Platí preň zákaz ženských prác (pradenie, šitie) a ranných návštev žien, lebo osoba ženského pohlavia na tento deň prináša domu škodu, a to aj vtedy, ak vôbec nemala takýto úmysel. V poverovom myslení nedodržanie zákazov malo za následok zbieranie sa prstov v čase letných prác, resp. rozbíjanie riadu po celý rok. V posledných storočiach sa rozšírilo púčkovanie konárikov, za pomoci ktorých si dievčatá veštili skorý vydaj, ženy úrodu ovocia alebo splnenie iného želania za predpokladu, že halúzka rozkvitla do Štedrého dňa.

Na Katarínu sa konali posledné tanečné zábavy, pretože štyri týždne pred Vianocami sa začína advent, počas ktorého na základe uznesenia cirkevnej synody v Cáchach roku 922 boli prísne zakázané akékoľvek zábavy a svadby. Vojvodinskí Slováci dodnes usporadúvajú Katarínaske tanečné zábavy.

V ľudových predstavách sa tento deň chápal ako stridží deň. Stridžie dni je názov dní, v ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Viazali sa na významné dni zimného slnovratu na Katarínu, Ondreja, Barboru, Mikuláša, Luciu, Tomáša. Podľa mýtického myslenia sa predlžovanie nocí a krátenie dní stotožňovalo s víťazstvom tmy - zla nad dobrom – svetlom. Za stridžie dni sa považovali aj dni okolo Veľkej noci, 1. máj, deň letného slnovratu (21. jún), všetky dni, v ktorých sa konali obrady prechodu (krst, svadba, pohreb a i.) a významné dni v hospodárskej činnosti (kúpa a predaj dobytka). Podľa predstáv ľudu sa strigy usilovali vniknúť predovšetkým do stajní, aby odobrali kravám mlieko. V spomínané dni nikto nikomu nič nepredal, aby rodine nikto neuškodil. Tiež predstava o prvom návštevníkovi bola prítomná po tieto dni. Vítanejší bol ako hosť muž a po ňom už mohol prísť ktokoľvek, na osud domácnosti nemohol mať žiaden vplyv.

 

Anna Séčová Pintírová