Šíd

Zemepisná charakteristika a demografia

Mestečko Šíd sa nachádza v západnej časti Sriemu na 19° 13′ 21" východnej zemepisnej dĺžky a 45° 07′ 25" severnej zemepisnej šírky. Leží na okrajových juhozápadných svahoch Fruškej hory v nadmorskej výške 113 m n. m., asi 70 km juhozápadne od Nového Sadu a asi 100 km západne od Belehradu. V blízkosti mesta je hraničný priechod z Chorvátskom.

Žije tu 12 825 obyvateľov, predovšetkým Srbov. Z toho je 899 Slovákov, čo z celkového počtu tvorí 5,51 %. Šíd obýva aj značný počet Chorvátov (4,43%) a Rusínov (4,17 %). Priemerná veková hranica je 38,1 rokov (36,5 u mužov a 39,6 u žien). Nachádza sa tu 5510 domácností a priemerný počet členov jednej domácnosti je 2,96.

Foto: Marijan Pavlov

Špecifiká Šídu

Historické fakty ukazujú, že obyvatelia žijúci v oblasti Šídu pravdepodobne patrili ku kmeňu Breukov, ktorý bol pod nadvládou Rimanov. Na území mesta Šíd bolo niekoľko poľnohospodárskych usadlostí, ktoré vlastnili rímski veteráni. Vďaka tomu Šíd je bohatý na mnohé archeologické exponáty, ako hlinené nádoby, ohnisko s črepinami keramiky a tri sarkofágy, ktoré sú sprístupnené na výstave archeologických vykopávok. Jeden zo sarkofágov bol prevezený do Viedenského múzea.

Šíd bol známy početnými mlynmi, ktoré sa tu začali stavať na začiatku 20. storočia ako mlyny vodné a suché, tzv. suvače. Zvyšky niektorých mlynov existujú dodnes.

Historické fakty a súčasnosť Šídu

Prvé slovenské rodiny sa sťahovali do Šídu počas 18. a začiatkom 19. storočia. Príchod prvých slovenských rodín možno datovať do roku 1810, o čom svedčia prvé písomné záznamy. Išlo o rodinu Jarábkovú, Baranovú, Majerovú, Vargovú. Prisťahovali sa pravdepodobne zo Selenče a z Hložian. Roku 1815 boli zaevidované ďalšie slovenské rodiny, a to Potočnikovci, Vaničekovci a Bajzovci. Od roku 1860 počet Slovákov v Šíde nepretržite stúpal až do konca 19. storočia.

Fotografiu poskytol Stanislav Stupavský

Podľa súpisu obyvateľstva z roku 1880 žilo v Šíde 3444 obyvateľov. Medzi nimi bolo 431 katolíkov a 40 evanjelikov. Z celkového počtu obyvateľstva sa deväťdesiati štyria vyjadrili, že ich materinský jazyk je slovenčina.

Roku 1929 tu Slováci založili Slovenskú sporiteľňu, ktorá neskôr prerástla do Slovenskej banky. Vďaka jej kapitálu a darom šídskych Slovákov kúpili budovu, ktorá sa neskôr stala sídlom Slovenskej čitárne a potom aj spolku Beseda. V tom istom roku do Šídu prišiel prvý slovenský učiteľ Michal Thýr z Pivnice, ktorý aktívne pracoval s divadelnou skupinou v Slovenskej čitárni. Slovenskú školu tu otvorili roku 1934 a jej prvým učiteľom bol Martin Krasko. Koncom štyridsiatych rokov minulého storočia činnosť rozprúdil Slovenský spolok Beseda a neskôr Miestny odbor Matice slovenskej a na mieste, kde bola Slovenská čitáreň, postavili budovu Slovenského národného domu. Roku 1965 zanikla slovenská škola a odvtedy sa slovenský jazyk na šídskych základných školách vyučuje len fakultatívne. Rádio stanica Šíd začína vysielať v roku 1969 a časť programu je aj v slovenskom jazyku.

Náboženský život šídskych Slovákov sa začína založením Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Šíde roku 1894. Najprv tu vykonávali služby binguľskí kňazi. Prvým šídskym kňazom bol Július Herstein. Kostol posvätili roku 1910 za úradovania farára Jána M. Lacka.

Tak ako v minulosti aj dnes je cirkevný život nositeľom početných aktivít na poli slovenského kultúrneho života. Konajú sa tu okrem služieb Božích aj náboženské večierky, stretnutia mládeže a nácvik spevokolu. Náboženskú výchovu v slovenskom jazyku navštevuje spolu dvadsaťsedem žiakov. Pre zbor je príznačná ekumenická spolupráca s inými šídskymi kresťanskými zbormi, najčastejšie s baptistickou a metodistickou cirkvou.

Foto: Marijan Pavlov

Slovenský jazyk a písmo sa dnes vyučuje fakultatívne na dvoch základných školách v Šíde, a to na ZŠ Sriemskeho frontu a ZŠ Branka Radičevića. Počet detí navštevujúcich tieto hodiny je asi šesťdesiat – v oboch školách od prvej do ôsmej triedy. Za úspech považujú aj to, že sa na Gymnáziu Savu Šumanovića od septembra 2009 vyučuje fakultatívne aj slovenský jazyk.

Pri príležitosti dvojstého výročia príchodu Slovákov do tohto mesta uverejnil Stanislav Stupavský komplexnú monografickú publikáciu pod názvom Slováci v Šíde 1810 – 2010. Na vyše štyristo stranách popisuje historické údaje, duchovný a kultúrny život tunajších Slovákov, tiež vzdelávanie a informovanie občanov v slovenskom jazyku, ako aj ďalšie témy, súvisiace s históriou a súčasnosťou šídskych Slovákov. Publikácia obsahuje aj bohatý fotografický archív, ktorý texty dopĺňa.

Foto: Marijan Pavlov

Foto: Marijan Pavlov

Kultúrny život v Šíde

Prvý šídsky slovenský kultúrny spolok bol založený roku 1913 pod názvom Slovenský čítací spolok. Zakladateľ a prvý predseda spolku bol farár Ján Lacko. Pri zakladaní mal k dispozícii stopäťdesiat kníh. Kultúrny život sa rozprúdil v dvadsiatych rokoch 20. storočia založením Československej besedy. Beseda a Čítací spolok mali svoju knižnicu s dvesto päťdesiatimi publikáciami a bola tu aj divadelná sekcia, ktorá sa každý rok predstavila niekoľkými premiérami.

V období rokov 1945 až 1948 v Šíde existovali a vyvíjali činnosť tri slovenské spolky: Slovenský čítací spolok, Československá beseda a Miestny odbor Matice slovenskej, ktorý vznikol roku 1945.

V oblasti kultúry treba vyzdvihnúť úspešnú činnosť knižnice. Činnosť divadelnej sekcie bola tiež významná, lebo za rok pripravila aj tri premiérové predstavenia a pravidelne sa zúčastňovala na všetkých prehliadkach dramatickej tvorby. Okrem toho sa začala formovať folklórna sekcia, ktorá sa stala neskôr základom všetkých aktivít.

Slovenský kultúrno-osvetový spolok, neskôr Slovenský kultúrno-osvetový spolok Jednota Šíd vznikol na základoch troch slovenských kultúrnych spolkov v roku 1948. Prvým predsedom spolku bol Juraj Denďúr. Sídlo spolku bolo v Slovenskom národnom dome a patril mu aj fond s päťsto knihami, z ktorých viaceré pochádzajú z 19. storočia. Spolok mal rádioprijímač, ktorý v tom čase malo iba niekoľko rodín v Šíde, takže ľudia prichádzali sem počúvať správy, a vlastnil tiež jeden z prvých troch televíznych prijímačov v Šíde.

Foto: Ján Špringeľ

Divadelné aktivity pokračujú aj v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Režisérmi predstavení sú učitelia Anna Havranová, Jozef Farkaš, Božena Škuľcová, Jozef Vanek, Zuzana Chrčková a Katarína Šuleková. Aktivity divadelnej sekcie zanikajú roku 1963. V krátkom období rokov 1967 až 1971 divadelný život nakrátko ožil, keď režisérmi boli Stanislav Stupavský a Samuel Zorian.

V Slovenskom parku v Šíde sa v rokoch 1946 až 1960 v auguste usporadúvali Slovenské národné slávnosti. Ich organizátorom bol najprv Miestny odbor Matice slovenskej v Šíde, neskôr SKOS Jednota a organizáciou týchto podujatí sa začína folklórna činnosť Slovákov v Šíde.

Výtvarná sekcia, do ktorej sa zapojilo asi desať výtvarníkov, prevažne insitných, ale aj akademických maliarov, usporiadala roku 1980 výstavu výtvarných a ručných prác. Táto výstava sa tešila veľkej pozornosti nielen v Šíde, ale aj v celej obci. Jednotliví výtvarní umelci sa potom presťahovali do novozaloženého výtvarného klubu Savu Šumanovića a časť výtvarníkov pokračovala v tvorbe individuálne. Mnohí z nich sú aj dnes veľmi aktívni, treba vyzdvihnúť najmä dvoch maliarov: Jána Kukučku a Ondreja Holuba, ktorí svoje práce vystavujú na mnohých výstavách.

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota po roku 2000 prebral na seba úlohu nositeľa všetkých akcií, súvisiacich s kultúrnymi aktivitami a pestovaním tradícií šídskych Slovákov. Spolok spolu s matičiarmi a evanjelickou cirkvou v Šíde roku 2002 úspešne zorganizoval festival Rozospievaný Sriem ako aj folklórny festival Tancuj, tancuj...

Fotografiu poskytol Stanislav Dierčan

V súčasnosti je aktívna tak tanečná ako aj divadelná skupina tohto spolku, ktoré sa obecenstvu príležitostne predstavujú. Ide o kultúrno-umelecké podujatia na konci školského roku a pri oslave cirkevných sviatkov, najmä Vianoc a Veľkej noci.

Prečo by ste mali navštíviť Šíd?

Kultúrnym strediskom Šídu je jednoznačne Galéria Sávu Šumanovića. Šídsky rodák Sava Šumanović (1896 – 1942) patrí k najvýznamnejším srbským maliarom, ktorý svojimi obrazmi zvečnil Šíd a jeho obyvateľov. Okrem tejto galérie pôsobí tu aj čoraz populárnejšia galéria insitného umenia Ilianum, ktorá vystavuje obrazy ďalšieho významného šídskeho maliara – insitného umelca Iliju Bašičevića Bosilja (1895 – 1972).

V Šíde je Slovenský park. Názov je zaužívaný aj v srbskom obyvateľstve a pôvod má v minulosti, keď bola celá časť mesta, v ktorej sa park nachádza, obývaná Slovákmi. V tomto kraji je aj teraz značná časť obyvateľov slovenského pôvodu.

Foto: Marijan Pavlov