Esteticko-hudobné práce Martina Kmeťa

Dizertačná práca Mgr. art. Miliny Sklabinskej – Esteticko-hudobné práce Martina Kmeťa je zameraná na analýzu, interpretáciu a čiastočne aj hodnotenie esteticko-hudobných a hudobných prác významného slovenského etnomuzikológa, hudobného skladateľa a pedagóga z radov slovenskej národnostnej enklávy v Srbsku, Mr. Martina Kmeťa. Doktorandka sa vo svojej dizertačnej práci zamerala na bohatú a relatívne širšie zameranú Kmeťovu činnosť: podrobila esteticko-hudobnej analýze vyše päťdesiat Kmeťových teoretických prác, ktoré sú spravidla tematicky zamerané na slovenskú ľudovú pieseň v enklávnej oblasti Vojvodina v dnešnom severnom Srbsku, ďalej reflektovala jeho aktivity na poli zberateľskej činnosti, ako aj na poli vlastnej skladateľskej tvorby.

Martin Kmeť iste patrí k najvýznamnejším kultúrnym pracovníkom z radov vojvodinských Slovákov, ktorých kultúra aktívne žije už takmer tristo rokov mimo materskej krajiny. V oblasti hudobnej kultúry Martin Kmeť je iste najvýraznejšou osobnosťou tohto kontextu a jeho činnosť si zasluhuje náležitú analýzu, odbornú reflexiu a zaradenie do širších súvislosti slovenskej a stredoeurópskej vedy a umenia. Prítomná dizertačná práca Mgr.art. Miliny Sklabinskej toto predsavzatie a výzvu naplnila: jej práca je dôstojným odborným a vedeckým zosumarizovaním Kmeťovej bohatej a do istej miery aj rôznorodej činnosti.

Doktorandka svoju prácu rozdelila do štyroch hlavných kapitol; v prvej kapitole (Vymedzenie skúmanej problematiky) sa zamerala na priblíženie spoločenského a kultúrneho kontextu života a pôsobenia Martina Kmeťa, ako aj na jeho odborné etnomuzikologické a hudobné vzdelanie a podnety, ktoré prijímal z viacerých prameňov zo Srbska, Chorvátska a Slovenska a ktoré formovali jeho erudovaný a na širší horizont zameraný profil. V druhej kapitole (Esteticko-hudobné a muzikologické práce Martina Kmeťa) sa doktorandka zamerala na analýzu Kmeťových teoretických prác; v tejto kapitole systematicky vymedzila hlavné línie Kmeťovho esteticko-hudobného uvažovania: kontext slovenských ľudových piesní vo Vojvodine, ich muzikologická analýza a systematizácia, kontext pentatoniky a jeho variant v piesňach Slovákov zo Starej Pazovy, komparatívny aspekt slovenských ľudových piesní z Vojvodiny (najmä s prihliadnutím na sociálne a kultúrne prostredie Vojvodiny) a slovenské piesne, ktoré vznikali počas antifašistického odboja. V tretej kapitole svojej práce sa doktorandka zamerala na Kmeťovu vlastnú umeleckú tvorbu a na jeho úpravy slovenských ľudových piesní. Záverečná štvrtá kapitola je reflexiou Kmeťovho diela v kontexte kultúry vojvodinských Slovákov, ako aj presahy jeho názorov do širších muzikologických reflexií (najmä smerom ku problematike pentatoniky v slovenskom a stredoeurópskom regióne).

Dizertačná práca Mgr.art. Miliny Sklabinskej je významným prínosom k poznaniu diela Martina Kmeťa, ale má aj širší esteticko-hudobný a kulturologický rozmer: prináša nové poznatky o hudobnej kultúre jednej slovenskej enklávy, na základe analýzy ktorej poukazuje na rad špecifík, ktoré nebývajú predmetom výskumu v užšom kontexte národnej kultúry, resp. cez prizmu nazerania na isté variantné podoby umeleckých artefaktov, ak o aj ich odbornú a vedeckú reflexiu, prispieva k poznaniu nových elementov v kontexte predpokladaného umeleckého invariantu – hudobnej kultúry na Slovensku.

Doktorandka prácu napísala s vysokou mierou autonómneho uvažovania, jej analýzy sú precízne, logické, vychádzajú z jednak z bohatého materiálového výskumu, ako ja z relevantného kontextu odbornej a vedeckej literatúry a závery, ku ktorým sa dopracovala predstavujú významný posun v reflektovaní nastolenej témy.

V Bratislave 10. mája 2017

 

Doc. PhDr. Michal Babiak, Mr.

 

 

 

 

Release Date: 
2019

Ústav odporúča

Do nového roku s najnovším číslom Slovenského svetového kalendára

Ak by vás zaujímalo prečo, v mexickom meste Guadalajara stojí veľký neónový nadpis „Slovensko” a ako sa po deväťdesiatych rokoch našiel stratený rod Holohlavských, ak by ste si chceli prečítať o tom, aké stretnutia organizujú austrálski Slováci, aké slovenské podujatia usporiadajú v Libanone, čo si z ľudového odevu zachovali Slováci v Srbsku, ak chcete spoznať slovenského misionára v Ekvádore, známu umelkyňu vo Francúzsku, či súčasného akademického maliara v Mníchove, ale aj všeobecne sa dozvedieť o významných osobnostiach, jubileách, slovenských školách, organizáciách a iný

Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine - Juraj Súdi

Doktorská dizertácia Juraja Súdiho

Meno Juraja Súdiho a jeho účinkovanie na hudobnom javisku nielen v slovenskej Vojvodine, Srbsku, v Slovinsku, na Slovensku a inde za hranicami štátu je pre našinca dávno známe. Sledovali sme jeho nezištnú lásku k hudbe, jeho obetavú prácu a záľubu vo všetkých žánroch hudobného umenia a poznali ho ako entuziastu. Píše skladby pre deti, angažované skladby, lyrické, tanečné a národné skladby. Práve táto vedecká monografia je výsledkom autorovho dlhoročného aktívneho účinkovania na poli hudby medzi vojvodinskými Slovákmi.

Maják 9/2017

Vážení čitatelia,

do rúk sa Vám dostalo 9. číslo ročenky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov – Maják. V tomto čísle sa zmieňujeme o podujatiach, ktoré sme zorganizovali, podporili alebo sme na akýkoľvek spôsob prispeli k ich organizácii a realizácii v roku 2017. Na všetky podujatia Vás pozývame, avizujeme ich a o ich priebehu širšiu verejnosť informujeme prostredníctvom médií a nášho portálu.

Bibliografia Pavla Mučajiho

(Boženka Bažíková: Bibliografia Pavla Mučajiho. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2017)

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v novembri roku 2010 zažila nová edícia. Ako 1. zväzok v novozaloženej edícii Bibliografie vyšla tlačou Bibliografia Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca. Táto edícia, ktorá komplexne zachytáva tvorbu našich spisovateľov a umelcov, pretrváva aj dodnes.

Slovenský svetový kalendár na rok 2018

Ročenka na 324. stranách prináša informácie o Slovákoch žijúcich v 22. krajinách sveta. A nie iba to. Ponúka aj príspevky o krajanských inštitúciách a podujatiach na Slovensku, či originálne a podnetné názory slovenských osobností o prvom ročníku tohto periodika, fotografie slovenských kostolov z rôznych kútov sveta a iné zaujímavosti. Vhodný darček pod stromček pre všetkých zahraničných Slovákov, z ktorého sa na titulnej strane na vás pozerá dievčatko menom Zora Suleiman z Nového Zelandu zvečnené fotografom Martinom Holíkom.

Vyšla 8. ročenka ÚKVS Maják 2016

Vážení čitatelia, milí priatelia,

pred Vami je ďalšie číslo ročenky Maják, z ktorého sa dozviete, čomu sme venovali pozornosť v roku 2016 a čo tvorilo náplň Programu práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v tomto kalendárnom roku. Aj o programovej činnosti sa dozviete viac na stranách, ktoré sú pred Vami.

Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela.

Slováci vo Vojvodine, premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva

SLOVO O VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOCH

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia vydali v roku 2017 MC Box z Nového Sadu a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca. Zostavili ho Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová.

Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine

Za horami, za dolami lúčka zelená,

zamiloval som si dievča, čierne oči má.

 

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského národa. Od prisťahovania v 18. storočí až do dnes, Slováci zanechali hlbokú stopu v dejinách a kultúre Vojvodiny.