Slovenský svetový kalendár na rok 2018

Ročenka na 324. stranách prináša informácie o Slovákoch žijúcich v 22. krajinách sveta. A nie iba to. Ponúka aj príspevky o krajanských inštitúciách a podujatiach na Slovensku, či originálne a podnetné názory slovenských osobností o prvom ročníku tohto periodika, fotografie slovenských kostolov z rôznych kútov sveta a iné zaujímavosti. Vhodný darček pod stromček pre všetkých zahraničných Slovákov, z ktorého sa na titulnej strane na vás pozerá dievčatko menom Zora Suleiman z Nového Zelandu zvečnené fotografom Martinom Holíkom.

Na vzniku najnovšieho ročníka Kalendára sa podieľal veľký počet redakčných spolupracovníkov: FABIANA DATKO, EDUARDO E. KABAT – Argentína, JÁN KULÍK, ELENA LOMENOVÁ, ANDREJ BUČKO – Austrália, KATARÍNA PUCOVSKÁ – Bosna a Hercegovina, PETER LIPTÁK, VLASTIMIL FABIŠIK – Česko, MICHAL SPEVÁK – Čierna Hora, VIERA D’AGOSTINI, ZUZANA COLINET-FODOROVÁ – Francúzsko, SANDRA KRÁĽOVÁ-VUKŠIĆOVÁ, VLATKO MIKSÁD – Chorvátsko, STANISLAV GONSENICA – Írsko, JÁN KUKUČKA – Kambodža, JOZEF STAROSTA – Kanada, HAJNALKA KRAJCSOVICSOVÁ, IMRICH FUHL – Maďarsko, MILICA MAJERIKOVÁ-MOLITORIS, DOROTA MOŠ, MÁRIA BRAWIAK – Poľsko, PAVEL HLÁSNIK – Rumunsko, SAMUEL BOLDOCKÝ (1943 – 2015) – Srbsko, MONIKA ŠVAJLENOVÁ, MONIKA MAREKOVÁ – Švajčiarsko, MILICA MAJERIKOVÁ-MOLITORIS – Švédsko, LUCIA KUBICOVÁ, MAJA STRAKOVÁ – Taliansko, IVAN LATKO – Ukrajina, LENA LAMB – USA, JULIANA SERSENOVÁ, INGRID KELSALL-MARENČÁKOVÁ, SYLVIA FIFIKOVÁ-FOSTER – Veľká Británia. Zo Slovenska to boli: MILINA SKLABINSKÁ, ĽUDO POMICHAL, GUSTÁV MURÍN, MARTA DOBROTKOVÁ, MIROSLAV KMEŤ, ZUZANA DRUGOVÁ, JARMILA GERBOCOVÁ, IGOR VÁLEK, ZUZANA PAVELCOVÁ, GABRIELA HAMRANOVÁ, PAVOL PARENIČKA. Projekt finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Republika Srbsko, Autonómna pokrajina Vojvodina, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny.

Šéfredaktor Vladimír Valentík a jeho zástupkyňa Katarína Mosnáková-Bagľašová sa v druhom čísle Kalendára čitateľom prihovárajú takto:

Slovenský svetový kalendár uzrel svetlo sveta 25. októbra 2016 na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade a premiéry sa dožil pred krajanmi z celého sveta na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí v Bratislave 28. októbra 2016.

Na novú periodickú publikáciu boli početné kladné ohlasy a dostala sa v krátkom čase do všetkých kútov sveta, kde žijú Slováci. Listy a reagovania prichádzali z celého sveta. Keď týždenník Jednota v USA 7. decembra 2016 oboznámil svojich čitateľov, že začal vychádzať celosvetový slovenský kalendár, dočítali sa o tom napríklad aj v Buenos Aires, z čoho sa vyvinula ďalšia vzorná spolupráca v prospech nášho predsavzatia. Podobne bolo aj inde.

Slovenský svetový kalendár bol dobre prijatý aj na Slovensku, kde sme uskutočnili niekoľko verejných prezentácií, najmä na Detve a v Bratislave. V polovici roka, presnejšie 5. júla 2017 pri príležitosti Pamätného dňa Slovákov v zahraničí sme spustili webovú stránku www.slovenskykalendar.com, vďaka ktorej sme našim krajanom vo svete bližšie a ktorá nám umožní komunikovať v priebehu celého roka. Zoskupené mienky a názory popredných slovenských spisovateľov, vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov sme uverejnili úvodom do druhého ročníka nášho svetového kalendára.

Po prvom kroku nasleduje ďalší. Úloha kalendára, ktorú si nastolil, je náročná, ale šľachetná. Šíriť povedomie o spolupatričnosti medzi krajanmi v celom svete a približovať ich život a skúsenosti vzájomne je veľká výzva, ktorá si vyžaduje predovšetkým zanietenie. S chuťou sme pristúpili k príprave druhého ročníka, v ktorom sa nám podarilo rozšíriť počet spolupracovníkov tak zo sveta, ako aj zo Slovenska. Prvýkrát hovoríme o Slovákoch v Taliansku, Írsku, Bosne a Hercegovine, tiež prinášame správy a dojmy o tom, ako žijú naši krajania ojedinele v ďalekých krajinách Ázie, akými sú Kambodža, Čína a India. Žánrový a tematický vejár príspevkov v druhom ročníku kalendára sa rozšíril a je pestrejší. Okrem krajanského organizovania sa vo svete pozreli sme sa aj na osudy jednotlivcov. Dozvieme sa niečo o minulosti krajanských komunít v jednotlivých krajinách, ale aj o ich súčasných aktivitách.

Dúfame, že druhý ročník nášho Slovenského svetového kalendára splní svoj cieľ a poslanie a zachová kontinuitu v začatom.

Zdroj: www.slovenskykalendar.com

Release Date: 
2018

Ústav odporúča

Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929

Publikácia Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovíncov 1918-1929 autorky Gabriely Gubovej Červenej vyšla ako 3. zväzok edície Doktorské dizertácie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

V roku 2015 ju spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Za slnkom napoludnie

Pred nami je najnovšia komplexná publikácia o presídľovaní sa Slovákov na Dolnú zem, ktorá je výsledkom dlhoročných výskumov a snažení DrSc. Jána Babiaka, kulpínskeho rodáka, univerzitného profesora, historika, autora početných odborno-vedeckých prác z oblasti telesnej kultúry, no zrovna tak i z oblasti dejín slovenských vojvodinských obcí, spolkov, združení a organizácií. DrSc.

Slovenská hudba vo Vojvodine 2014, Zborník prác 10. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je vydavateľ muzikologických zborníkov, ktoré sú výsledkom medzinárodných konferencií muzikológov a hudobných odborníkov na tému Slovenská hudba vo Vojvodine. Konferencia sa koná každoročne v Novom Sade, v priestoroch ÚKVS.

Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi - prvá slovenská kniha v Hajdušici

 

Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné prace

V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v rámci edície Korene vydalo publikáciu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce, pod ktorú sa ako zostavovateľka podpisuje prof. A. Marićová. Dielo vyšlo ako Zväzok 8. Súborneho diela Vladimíra Hurbana Vladimírova.

Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné prace

V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v rámci edície Korene vydalo publikáciu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce, pod ktorú sa ako zostavovateľka podpisuje prof. A. Marićová. Dielo vyšlo ako Zväzok 8. Súborneho diela Vladimíra Hurbana Vladimírova.

Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte

Dejiny niektorých z našich slovenských vojvodinských obcí ešte stále nie sú dostatočne preskúmané. Zaoberajú sa nimi jednotlivci, ako i odborníci historici a nápomocnú ruku často podajú aj externí spolupracovníci, odborníci zo zahraničia, ktorí preskúmajú dané prostredie a zo svojho zorného uhla, objektívne, podajú prehľad dejín a kultúrnych dejín určitej lokality. Tak tomu bolo i pri vytvorení najnovšej monografie vojvodinských Slovákov Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte.

Motýľ Gašková

Výtvarná monografia Mária Gašková / Marija Gaško / Maria Gasko

Motýľ. Mária Gašková svojimi kolorovanými krídlami pristála na obálke knihy. Aká je ona sama, taká jej aj publikácia o jej výtvarnej ceste na lúkach slovenského výtvarného umenia. Kniha o Márii Gaškovej vstúpila do života na mieste, kde sú knihy doma. Vydavatelia ju uviedli v apríli 2015 na Knižnom veľtrhu v Novom Sade. Veľké dielo už na pohľad vyzerá veľkolepo aj vďaka olejomaľbe, ktorá determinuje celú knihu o „motýľovi“ Gaškovej. Na obálke je reprodukcia jej obrazu z roku 2005 s názvom Motýľ.

Pokrčené verše, Miroslava Dudková

Pokrčené verše, Miroslava Dudková

(Miroslava DUDKOVÁ: Pokrčené verše. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2014)

Národný kalendár 2015

Národný kalendár 2015

Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca vydalo Národný kalendár na rok 2015. Čitatelia si tu okrem kalendára na bežný rok môžu nájsť aj príspevky o významných jubileách osobností slovenskej vojvodinskej kultúry, tiež príspevky o činnosti našich ustanovizní a inštitúcii a portréty osobností, ktoré nás v roku 2014 a 2013 navždy opustitli (Ján Starkúšek, Kvetoslava Benková, Pavel Mučaji, Andrej Čelovský, Štefan Pavelka). Potom nasledujú rubriky Z našej minulosti, Poľnohospodárstvo, Kuchárka, Šport, Detský kútik a Kronika.