Slovenský svetový kalendár na rok 2018

Ročenka na 324. stranách prináša informácie o Slovákoch žijúcich v 22. krajinách sveta. A nie iba to. Ponúka aj príspevky o krajanských inštitúciách a podujatiach na Slovensku, či originálne a podnetné názory slovenských osobností o prvom ročníku tohto periodika, fotografie slovenských kostolov z rôznych kútov sveta a iné zaujímavosti. Vhodný darček pod stromček pre všetkých zahraničných Slovákov, z ktorého sa na titulnej strane na vás pozerá dievčatko menom Zora Suleiman z Nového Zelandu zvečnené fotografom Martinom Holíkom.

Na vzniku najnovšieho ročníka Kalendára sa podieľal veľký počet redakčných spolupracovníkov: FABIANA DATKO, EDUARDO E. KABAT – Argentína, JÁN KULÍK, ELENA LOMENOVÁ, ANDREJ BUČKO – Austrália, KATARÍNA PUCOVSKÁ – Bosna a Hercegovina, PETER LIPTÁK, VLASTIMIL FABIŠIK – Česko, MICHAL SPEVÁK – Čierna Hora, VIERA D’AGOSTINI, ZUZANA COLINET-FODOROVÁ – Francúzsko, SANDRA KRÁĽOVÁ-VUKŠIĆOVÁ, VLATKO MIKSÁD – Chorvátsko, STANISLAV GONSENICA – Írsko, JÁN KUKUČKA – Kambodža, JOZEF STAROSTA – Kanada, HAJNALKA KRAJCSOVICSOVÁ, IMRICH FUHL – Maďarsko, MILICA MAJERIKOVÁ-MOLITORIS, DOROTA MOŠ, MÁRIA BRAWIAK – Poľsko, PAVEL HLÁSNIK – Rumunsko, SAMUEL BOLDOCKÝ (1943 – 2015) – Srbsko, MONIKA ŠVAJLENOVÁ, MONIKA MAREKOVÁ – Švajčiarsko, MILICA MAJERIKOVÁ-MOLITORIS – Švédsko, LUCIA KUBICOVÁ, MAJA STRAKOVÁ – Taliansko, IVAN LATKO – Ukrajina, LENA LAMB – USA, JULIANA SERSENOVÁ, INGRID KELSALL-MARENČÁKOVÁ, SYLVIA FIFIKOVÁ-FOSTER – Veľká Británia. Zo Slovenska to boli: MILINA SKLABINSKÁ, ĽUDO POMICHAL, GUSTÁV MURÍN, MARTA DOBROTKOVÁ, MIROSLAV KMEŤ, ZUZANA DRUGOVÁ, JARMILA GERBOCOVÁ, IGOR VÁLEK, ZUZANA PAVELCOVÁ, GABRIELA HAMRANOVÁ, PAVOL PARENIČKA. Projekt finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Republika Srbsko, Autonómna pokrajina Vojvodina, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny.

Šéfredaktor Vladimír Valentík a jeho zástupkyňa Katarína Mosnáková-Bagľašová sa v druhom čísle Kalendára čitateľom prihovárajú takto:

Slovenský svetový kalendár uzrel svetlo sveta 25. októbra 2016 na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade a premiéry sa dožil pred krajanmi z celého sveta na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí v Bratislave 28. októbra 2016.

Na novú periodickú publikáciu boli početné kladné ohlasy a dostala sa v krátkom čase do všetkých kútov sveta, kde žijú Slováci. Listy a reagovania prichádzali z celého sveta. Keď týždenník Jednota v USA 7. decembra 2016 oboznámil svojich čitateľov, že začal vychádzať celosvetový slovenský kalendár, dočítali sa o tom napríklad aj v Buenos Aires, z čoho sa vyvinula ďalšia vzorná spolupráca v prospech nášho predsavzatia. Podobne bolo aj inde.

Slovenský svetový kalendár bol dobre prijatý aj na Slovensku, kde sme uskutočnili niekoľko verejných prezentácií, najmä na Detve a v Bratislave. V polovici roka, presnejšie 5. júla 2017 pri príležitosti Pamätného dňa Slovákov v zahraničí sme spustili webovú stránku www.slovenskykalendar.com, vďaka ktorej sme našim krajanom vo svete bližšie a ktorá nám umožní komunikovať v priebehu celého roka. Zoskupené mienky a názory popredných slovenských spisovateľov, vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov sme uverejnili úvodom do druhého ročníka nášho svetového kalendára.

Po prvom kroku nasleduje ďalší. Úloha kalendára, ktorú si nastolil, je náročná, ale šľachetná. Šíriť povedomie o spolupatričnosti medzi krajanmi v celom svete a približovať ich život a skúsenosti vzájomne je veľká výzva, ktorá si vyžaduje predovšetkým zanietenie. S chuťou sme pristúpili k príprave druhého ročníka, v ktorom sa nám podarilo rozšíriť počet spolupracovníkov tak zo sveta, ako aj zo Slovenska. Prvýkrát hovoríme o Slovákoch v Taliansku, Írsku, Bosne a Hercegovine, tiež prinášame správy a dojmy o tom, ako žijú naši krajania ojedinele v ďalekých krajinách Ázie, akými sú Kambodža, Čína a India. Žánrový a tematický vejár príspevkov v druhom ročníku kalendára sa rozšíril a je pestrejší. Okrem krajanského organizovania sa vo svete pozreli sme sa aj na osudy jednotlivcov. Dozvieme sa niečo o minulosti krajanských komunít v jednotlivých krajinách, ale aj o ich súčasných aktivitách.

Dúfame, že druhý ročník nášho Slovenského svetového kalendára splní svoj cieľ a poslanie a zachová kontinuitu v začatom.

Zdroj: www.slovenskykalendar.com

Release Date: 
2018

Ústav odporúča

Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine

Za horami, za dolami lúčka zelená,

zamiloval som si dievča, čierne oči má.

 

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského národa. Od prisťahovania v 18. storočí až do dnes, Slováci zanechali hlbokú stopu v dejinách a kultúre Vojvodiny.

Národný kalendár 2017

Jedna strana na každý deň v roku

Aj tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017.

Dramaturgia a manažment hudobných podujatí - Zborník z 11. muzikologickej konferencie

Konferencie venované slovenskej hudbe vo Vojvodine vstúpili v roku 2015 do novej dekády. Podobne ako počas prvých desiatich rokov plánujeme aj v ďalších ročníkoch otvárať nové témy a pozývať odborníkov zo Srbska a zo zahraničia, aby prispievali k lepšiemu poznaniu našej hudobnej tradície a súčasného hudobného umenia. Doterajšie konferencie sa venovali zatiaľ spracovaným témam nedostatočne. Konferencie sú zároveň aj o kontaktoch, o ľuďoch, ktorí priamo či nepriamo môžu ovplyvniť našu hudobnú prax a prispieť tak k jej skvalitňovaniu.

Slovenský svetový kalendár

Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť.

Rádio Kysáč 1965 – 2015

Zborník prác Rádio Kysáč 1965 – 2015 vyšiel ako výsledok projektu, ktorý bol realizovaný pri príležitosti osláv 50 rokov od založenia Rádia Kysáč, prvej lokálnej rozhlasovej stanice vo Vojvodine. Zhrnuté sú tu príspevky z konferencie, ktorá sa konala 8. mája 2015 vo vtedajšom Kultúrno-informačnom stredisku Kysáč, v rámci ktorého rozhlas pôsobil. Konferencia mala názov Rádio Kysáč – minulosť, súčasnosť a budúcnosť.

Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929

Publikácia Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovíncov 1918-1929 autorky Gabriely Gubovej Červenej vyšla ako 3. zväzok edície Doktorské dizertácie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

V roku 2015 ju spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Za slnkom napoludnie

Pred nami je najnovšia komplexná publikácia o presídľovaní sa Slovákov na Dolnú zem, ktorá je výsledkom dlhoročných výskumov a snažení DrSc. Jána Babiaka, kulpínskeho rodáka, univerzitného profesora, historika, autora početných odborno-vedeckých prác z oblasti telesnej kultúry, no zrovna tak i z oblasti dejín slovenských vojvodinských obcí, spolkov, združení a organizácií. DrSc.

Slovenská hudba vo Vojvodine 2014, Zborník prác 10. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je vydavateľ muzikologických zborníkov, ktoré sú výsledkom medzinárodných konferencií muzikológov a hudobných odborníkov na tému Slovenská hudba vo Vojvodine. Konferencia sa koná každoročne v Novom Sade, v priestoroch ÚKVS.

Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi - prvá slovenská kniha v Hajdušici

 

Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné prace

V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v rámci edície Korene vydalo publikáciu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce, pod ktorú sa ako zostavovateľka podpisuje prof. A. Marićová. Dielo vyšlo ako Zväzok 8. Súborneho diela Vladimíra Hurbana Vladimírova.