Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela. Svoje príspevky na konferencii referovali siedmi odborníci, a hold svojmu dlhodobému členovi vzdali aj členovia speváckeho zboru Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika v Novom Sade, ktorí na začiatku podujatia predniesli jeho skladbu Božská iskra.

Zborník prác prináša príspevky o diele Martina Kmeťa zamerané na aspekty muzikologické, skladateľské, pedagogické, estetické, či vedecko-výskumné. Každý z nich nasvedčuje, že sme v našich radoch mali nesmierne tvorivého a horlivého hudobného odborníka, ktorý sa staral o úroveň prezentácie slovenskej hudby a jej interpretácie vo vedeckých kruhoch. To znamená, že v príspevkoch nájdeme zhrnutie jeho hudobných a estetických štúdií, zoznam autorských skladieb, recepciu jeho diela v médiách, ale aj ukážku toho, ako ovplyvnil ďalšiu výskumnú činnosť, konkrétne keď ide o pazovské piesne. Na konferencii zazneli aj ukážky jeho skladieb, uložených v archíve Novosadského rozhlasu. S cieľom sprístupniť tieto skladby širšej verejnosti a so súhlasom Novosadského rozhlasu zvukové nahrávky sme uložili aj na portáli Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov do kategórie, v ktorej sa nachádzajú biografické údaje o M. Kmeťovi.

Konferenciu sme venovali osobnosti a dielu Martina Kmeťa predovšetkým zato, aby sme sa mu aj týmto spôsobom verejne poďakovali za všetko, čo pre našu slovenskú komunitu vykonal. Z druhej strany, konferencia má aj ďalšie poslanie a tým je ovplyvňovať kvalitu hudobného života vojvodinských Slovákov v dnešnej dobe. Keď sa zamyslíme nad odkazmi, ktoré nám necháva vo svojich štúdiách, tak nemôžeme zostať ľahostajní k tomu, že sme si ako menšina dlhú dobu zachovali piesne predharmonického štýlu. Sú jedinečné, svojím charakterom a obsahom unikátne, a sú výnimočnými skvostmi nášho nehmotného kultúrneho dedičstva. Aj vďaka M. Kmeťovi sú tieto piesne zapísané vo vojvodinskom múzeu, neskôr v roku 2006 aj digitalizované, zapísané sú v našich

kapitálnych zbierkach, a obsahuje ich aj register, ktorý zostavil M. Kmeť. Keď je tomu tak, položme si logickú otázku, prečo po nich nesiahať a častejšie ich neinterpretovať na našich festivaloch a rôznych hudobných podujatiach? Chce to síce trochu viac námahy, ale výsledky iste budú mnohonásobné. Veď register obsahuje až 2700 piesní, čo môžeme pokladať za naše veľké kultúrne bohatstvo.

Kmeťova fascinácia pazovským spievaním bola do veľkej miery podmienená aj tým, na čo upozorňoval B. Bartók, J. Kresánek a aj V. Žganec – podobnosťou týchto piesní s tými z chorvátskeho Medzimuria. Aj keď sa nikomu z nich nepodarilo dokázať vlastnú teóriu, každý podal veľmi fundované zdôvodnenie a každý má svoj podiel pravdy. To však, čo môžeme urobiť my sami, je vyhľadať také piesne, nadviazať spoluprácu s podobnými spevákmi alebo telesami z Medzimuria a zaoberať sa týmto fenoménom prakticky. Iste by sme prispeli k zveľadeniu cezhraničnej spolupráce, k čomu dnes existujú aj patričné fondy podpory. Kvalita a rôznorodosť kultúrnej a hudobnej prezentácie by podstatne stúpla, iste by sa z nej zrodili aj ďalšie komparatívne štúdie.

Najväčšou výzvou zostáva publikovanie skladieb Martina Kmeťa. Ukázalo sa, že stopy po jeho skladbách nachádzame v archíve Novosadského rozhlasu, kde sú uložené zvukové nahrávky. S notovým materiálom je to zložitejšie a žiaľ, zatiaľ mnoho toho nie je nájdené. Konferencia si dala za cieľ zhromaždiť aspoň notové materiály klavírnych miniatúr, prípadne jeho kantáty, ako aj zborové piesne, avšak v čase konania konferencie sa k organizátorom dostal iba zlomok z jeho tvorby. Nepotešila ani odpoveď z vojvodinského múzea, že skladby M. Kmeťa vo svojom archíve uložené nemajú. Ako to aj z príspevkov v tomto zborníku vyplýva, Kmeťov prísny vzťah k slovenskej veci sa prejavoval v jeho neustálom reagovaní na tep hudobného života. Bol pri zrode slovenského programu Novosadského rozhlasu, pri veľkom projekte vojvodinského múzea, ktoré nahrávalo ľudové piesne vo Vojvodine, bol pri definovaní najväčších hudobných festivalov vojvodinských Slovákov, aktívne pôsobil v slovenskom spolku P. J. Šafárika v Novom Sade, hodnotil, apeloval, kritizoval, chválil, povzbudzoval… Slovom, mal nadhľad, vedel, čo je potrebné urobiť a snažil sa usmerňovať javy a spolupracovníkov tak, aby sa dosiahli tie najušľachtilejšie ciele v oblasti hudby.

Doprajme si, aby dielo Martina Kmeťa bolo aj vďaka našim muzikologickým konferenciám dôkladne spracované, zosystematizované a následne vhodne interpretované, propagované, a aby ako také ovplyvňovalo ďalších hudobníkov z radov vojvodinských Slovákov.  



Milina Sklabinská

Release Date: 
2017

Ústav odporúča

Bibliografia Pavla Mučajiho

(Boženka Bažíková: Bibliografia Pavla Mučajiho. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2017)

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v novembri roku 2010 zažila nová edícia. Ako 1. zväzok v novozaloženej edícii Bibliografie vyšla tlačou Bibliografia Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca. Táto edícia, ktorá komplexne zachytáva tvorbu našich spisovateľov a umelcov, pretrváva aj dodnes.

Slovenský svetový kalendár na rok 2018

Ročenka na 324. stranách prináša informácie o Slovákoch žijúcich v 22. krajinách sveta. A nie iba to. Ponúka aj príspevky o krajanských inštitúciách a podujatiach na Slovensku, či originálne a podnetné názory slovenských osobností o prvom ročníku tohto periodika, fotografie slovenských kostolov z rôznych kútov sveta a iné zaujímavosti. Vhodný darček pod stromček pre všetkých zahraničných Slovákov, z ktorého sa na titulnej strane na vás pozerá dievčatko menom Zora Suleiman z Nového Zelandu zvečnené fotografom Martinom Holíkom.

Vyšla 8. ročenka ÚKVS Maják 2016

Vážení čitatelia, milí priatelia,

pred Vami je ďalšie číslo ročenky Maják, z ktorého sa dozviete, čomu sme venovali pozornosť v roku 2016 a čo tvorilo náplň Programu práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v tomto kalendárnom roku. Aj o programovej činnosti sa dozviete viac na stranách, ktoré sú pred Vami.

Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela.

Slováci vo Vojvodine, premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva

SLOVO O VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOCH

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia vydali v roku 2017 MC Box z Nového Sadu a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca. Zostavili ho Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová.

Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine

Za horami, za dolami lúčka zelená,

zamiloval som si dievča, čierne oči má.

 

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského národa. Od prisťahovania v 18. storočí až do dnes, Slováci zanechali hlbokú stopu v dejinách a kultúre Vojvodiny.

Národný kalendár 2017

Jedna strana na každý deň v roku

Aj tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017.

Dramaturgia a manažment hudobných podujatí - Zborník z 11. muzikologickej konferencie

Konferencie venované slovenskej hudbe vo Vojvodine vstúpili v roku 2015 do novej dekády. Podobne ako počas prvých desiatich rokov plánujeme aj v ďalších ročníkoch otvárať nové témy a pozývať odborníkov zo Srbska a zo zahraničia, aby prispievali k lepšiemu poznaniu našej hudobnej tradície a súčasného hudobného umenia. Doterajšie konferencie sa venovali zatiaľ spracovaným témam nedostatočne. Konferencie sú zároveň aj o kontaktoch, o ľuďoch, ktorí priamo či nepriamo môžu ovplyvniť našu hudobnú prax a prispieť tak k jej skvalitňovaniu.

Slovenský svetový kalendár

Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť.