Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine

Za horami, za dolami lúčka zelená,

zamiloval som si dievča, čierne oči má.

 

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského národa. Od prisťahovania v 18. storočí až do dnes, Slováci zanechali hlbokú stopu v dejinách a kultúre Vojvodiny.

Hlavným cieľom viacročného projektu Múzea Vojvodiny bolo, prostredníctvom multidisciplinárnej výstavy, predstaviť tie charakteristiky Slovákov vo Vojvodine, ktoré reprezentujú ich identitu. Spoločnou prácou tímu kustódov, etnológov, historikov a kunsthistorikov sa na výstave prezentuje slovenské hmotné, duchovné a kultúrne dedičstvo. Expozíciou muzeálnych predmetov, archívnych materiálov a výtvarných diel sa v širších kultúrno-historických súvislostiach znázorňuje život slovenskej etnickej skupiny vo Vojvodine od prisťahovania po súčasnosť.

Historický úsek výstavy začína témami prisťahovania a organizovania náboženského života a školstva počas 18. storočia. Trojstoročné časové rozpätie reprezentujú tematické celky, ktoré vypovedajú o rozvoji kultúrnych, hospodárskych či národnostných inštitúcií a tiež poukazujú na významné osobnosti z akademického, politického, kultúrneho a umeleckého života slovenského národnostného spoločenstva. Dôležitú zložku výstavy tvorí objasňovanie politických a kultúrnych stykov Slovákov so Srbmi na území dnešnej Vojvodiny.

Prvky tradičnej kultúry znázorňujú muzeálne predmety, ktoré pochádzajú z konca 19. a začiatku 20. storočia a ktoré sa uchovávajú v etnologických zbierkach Múzea Vojvodiny. Prostredníctvom ukážok z hmotnej kultúry, zakotvenej do kontextu javov podstatných pre uchovávanie a pestovanie etnickej a lokálnej identity Slovákov, sú predstavené niektoré aspekty hospodárstva, akými sú napríklad pestovanie chmeľu a konopí, duchovná a obyčajová prax v ročnom a životnom cykle či tradičný odev a domáca textilná výroba. Výstavou reprezentatívnych predmetov sme sa usilovali o zmenu stereotypov, ktoré sa dnes bežne viažu na ponímanie identity slovenského etnického spoločenstva vo Vojvodine.

Slovenské insitné umenie je  súčasťou zvláštnej zložky výstavy, ktorá uvádza exponáty z Galérie insitného umenia v Kovačici. Diela insitných maliarov tvoria významnú oblasť kultúry, ktorou sa slovenské národnostné spoločenstvo zviditeľňuje nielen vo Vojvodine, ale aj na medzinárodnej umeleckej scéne.

 

Mgr. Anna Séčová-Pintírová

Release Date: 
2017

Ústav odporúča

Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné prace

V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v rámci edície Korene vydalo publikáciu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce, pod ktorú sa ako zostavovateľka podpisuje prof. A. Marićová. Dielo vyšlo ako Zväzok 8. Súborneho diela Vladimíra Hurbana Vladimírova.

Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné prace

V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v rámci edície Korene vydalo publikáciu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce, pod ktorú sa ako zostavovateľka podpisuje prof. A. Marićová. Dielo vyšlo ako Zväzok 8. Súborneho diela Vladimíra Hurbana Vladimírova.

Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte

Dejiny niektorých z našich slovenských vojvodinských obcí ešte stále nie sú dostatočne preskúmané. Zaoberajú sa nimi jednotlivci, ako i odborníci historici a nápomocnú ruku často podajú aj externí spolupracovníci, odborníci zo zahraničia, ktorí preskúmajú dané prostredie a zo svojho zorného uhla, objektívne, podajú prehľad dejín a kultúrnych dejín určitej lokality. Tak tomu bolo i pri vytvorení najnovšej monografie vojvodinských Slovákov Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte.

Motýľ Gašková

Výtvarná monografia Mária Gašková / Marija Gaško / Maria Gasko

Motýľ. Mária Gašková svojimi kolorovanými krídlami pristála na obálke knihy. Aká je ona sama, taká jej aj publikácia o jej výtvarnej ceste na lúkach slovenského výtvarného umenia. Kniha o Márii Gaškovej vstúpila do života na mieste, kde sú knihy doma. Vydavatelia ju uviedli v apríli 2015 na Knižnom veľtrhu v Novom Sade. Veľké dielo už na pohľad vyzerá veľkolepo aj vďaka olejomaľbe, ktorá determinuje celú knihu o „motýľovi“ Gaškovej. Na obálke je reprodukcia jej obrazu z roku 2005 s názvom Motýľ.

Pokrčené verše, Miroslava Dudková

Pokrčené verše, Miroslava Dudková

(Miroslava DUDKOVÁ: Pokrčené verše. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2014)

Národný kalendár 2015

Národný kalendár 2015

Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca vydalo Národný kalendár na rok 2015. Čitatelia si tu okrem kalendára na bežný rok môžu nájsť aj príspevky o významných jubileách osobností slovenskej vojvodinskej kultúry, tiež príspevky o činnosti našich ustanovizní a inštitúcii a portréty osobností, ktoré nás v roku 2014 a 2013 navždy opustitli (Ján Starkúšek, Kvetoslava Benková, Pavel Mučaji, Andrej Čelovský, Štefan Pavelka). Potom nasledujú rubriky Z našej minulosti, Poľnohospodárstvo, Kuchárka, Šport, Detský kútik a Kronika.

Jednozubý úsmev

Knižná prvotina Kataríny Mosnákovej Bagľašovej pod názvom Jednozubý úsmev je zbierka poviedok pre deti, ktorú v roku 2014 vydalo Slovenské vydavateľské centrum v edícii Včielka. Knihu ilustroval Đula Šanta, recenzentom je Tomáš Čelovský a lektorský posudok napísala Jarmila Hodoličová.

Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí

Publikáciu pod názvom Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí pripravila autorská dvojica Jana Pohaničová a Matúš Dulla. Autori poukazujú na zabudnuté príbehy tridsiatich stavieb Michala Milana Harminca od Prietrže na Záhorí po Krásnu nad Hornádom na východe a od oravskej Rabče na severe po juhoslovenskú Šaľu. Kniha obsahuje 184 strán, vyše 250 farebných a čiernobielych fotografií vrátane 38 pôvodných výkresov.

Príbehy za oponou

Vlatko Miksád sa narodil 30. 1. 1957 v Iloku. S rodičmi sa v roku 1969 odsťahoval do Austrálie, kde ukončil jeden školský rok v Prahran technical school v Melbourne. Roku 1972 sa vrátili do Iloku, kde dokončil základnú školu a gymnázium. V rokoch 1977-1983 študoval slovenský jazyk a literatúru na Univerzite Komenského v Bratislave.

Medovník

Medovník

Výber z diela viacerých vojvodinských autorov, ktorej autorkou je  univerzitná profesorka, literárna kritička a historička  Jarmila Hodoličová, na 496. stranách obsahuje tvorbu spisovateľov od obdobia druhej polovice 18. storočia až po súčasnú dobu, počnúc od významných mien akými sú Juraj Rohoň (1773 – 1931), Michal Godra (1801 – 1874), Jozef Podhradský (1823 – 1915), Albert Martiš (1855 – 1918), Ján Čajak (1863 – 1944) Michal Babinka (1927 – 1974), Pavel Mučaji (1929), Michal Ďuga (1951), Zoroslav Spevák Jesenský (1956), Ladislav Čáni (1961) a iní.