Národný kalendár 2017

Jedna strana na každý deň v roku

Aj tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017. Súhlasí s nami aj Vladimír Valentík, zostavovateľ kalendára a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, vydavateľa ročenky:

– Tohto roku sa mi podarilo, na rozdiel od uplynulých takmer 20 rokov, koľko túto robotu robím, relatívne dobre vyčerpať jubileá. Niekto mi možno bude zazlievať, ale vskutku je to tak: v budúcom roku veľa jubilujú práve maliari – insitní, aj akademickí. A to sa, samozrejme, vidí aj v kalendári. Nevyšiel mi jedine príspevok k šesťdesiatinám Martina Kizúra, ale kompenzujeme to výstavou, možno aj dvojitou: kovačickou a petrovskou, – tu už v spolubesedníkovi redaktorovi prevládol výtvarný komisár... Nastolili sme rýchlo tému literatúry, ktorou sa obvykle kalendár aj začína: tentoraz básňou Kataríny Hricovej k jej 50. narodeninám.

– Dobre sme zastúpení s literatúrou. Dokonca máme aj báseň Zuzany Kuglerovej, ktorá vznikla počas jej pobytu v Petrovci. Je to teda jej svetová premiéra. Sú tu i príspevky k blížiacim sa narodeninám Pavla Grňu, Márie Kotvášovej-Jonášovej a mnohé literárne okienka, – povedal nám V. Valentík.

Listujeme v kalendári a kvitujeme dva pomerne veľké texty, ktoré nie sú o jubileách: príspevok Jána Gubu o dejinách cirkevného školstva v Pivnici a novej členky redakcie kalendára Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej o ženskom ľudovom odeve Slovákov v Jánošíku. Pridávame im trvalú hodnotu k poznaniu našej minulosti a predpokladáme, že po nich siahnu ďalší bádatelia. Nemenej sú vzácne aj texty k výročiam Lutherovej reformácie, Jozefa Miloslava Hurbana, Miloša Krnu.

NADŠTANDARD A NOVINKA

Pri tejto príležitosti pochvaľujeme portréty troch päťdesiatnikov, inžinierov agronómie – Dr. Jána Turana, Dr. Vladimíra Sýkoru a Dr. Janka Červenského a ich odborné texty. Aj vďaka týmto medailónikom je rubrika venovaná poľnohospodárstvu v porovnaní s uplynulými ročníkmi nadštandardná. Šport je síce „trochu tenší“, ale Detský kútik je bohatý. Tiež i vďaka výročiam detských spisovateľov a narodeninám jubilujúcich autorov.

Aj tento kalendár predovšetkým avizuje to, čo prináša rok 2017, ale ponúka aj možnosť na súvahu uplynulého roku. Okrem bežných súvah, prehľadov a dosť obsiahlej Kroniky nášho národného života kvitujeme novinku, ktorá sa možno stane súčasťou ďalších ročníkov: zmapované všetky podstatnejšie vystúpenia a prezentácie slovenskej vojvodinskej kultúry v roku 2016 na Slovensku.

Nemáme v úmysle prerozprávať celý obsah najnovšieho Národného kalendára, skutočne stojí za to, zadovážiť si ho. Sú tam materiály, ktoré majú nielen ročnú hodnotu a budeme ich istotne vyhľadávať aj neskoršie. Môžeme len konštatovať, že i keď je dosť textov z Petrovca a o Petrovci, predsa sú relatívne dobre vyvážené väčšie slovenské vojvodinské prostredia. Keď ide o rozsah, periodikum v našich rukách je štandardnej veľkosti. Ako zvykne náš spolubesedník povedať: jedna strana na každý deň v roku, teda bez inzercie má vyše 360 strán. A ešte slovko zostavovateľa na záver.

– Niečo sa nám podarí lepšie dotiahnuť, niečo slabšie, ale keď sa to všetko dá dokopy a podčiarkne, dúfam, že sme v pluse a že sa kalendár čitateľom bude páčiť.

A my dokladáme, že v redakcii okrem nášho spolubesedníka V. Valentíka (tiež jubilanta, lebo ako zostavovateľ sa v imprese prvýkrát spomína v príprave kalendára na rok 1997) boli Michal Ďuga, Ján Hlaváč, Mária Lučetincová a už spomenutá K. Mosnáková-Bagľašová.

Z titulnej strany sa usmievajú sestry Andrea a Aneta Lomenové z Kysáča

 

Anna Francistyová

Release Date: 
2017

Ústav odporúča

Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte

Dejiny niektorých z našich slovenských vojvodinských obcí ešte stále nie sú dostatočne preskúmané. Zaoberajú sa nimi jednotlivci, ako i odborníci historici a nápomocnú ruku často podajú aj externí spolupracovníci, odborníci zo zahraničia, ktorí preskúmajú dané prostredie a zo svojho zorného uhla, objektívne, podajú prehľad dejín a kultúrnych dejín určitej lokality. Tak tomu bolo i pri vytvorení najnovšej monografie vojvodinských Slovákov Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte.

Motýľ Gašková

Výtvarná monografia Mária Gašková / Marija Gaško / Maria Gasko

Motýľ. Mária Gašková svojimi kolorovanými krídlami pristála na obálke knihy. Aká je ona sama, taká jej aj publikácia o jej výtvarnej ceste na lúkach slovenského výtvarného umenia. Kniha o Márii Gaškovej vstúpila do života na mieste, kde sú knihy doma. Vydavatelia ju uviedli v apríli 2015 na Knižnom veľtrhu v Novom Sade. Veľké dielo už na pohľad vyzerá veľkolepo aj vďaka olejomaľbe, ktorá determinuje celú knihu o „motýľovi“ Gaškovej. Na obálke je reprodukcia jej obrazu z roku 2005 s názvom Motýľ.

Pokrčené verše, Miroslava Dudková

Pokrčené verše, Miroslava Dudková

(Miroslava DUDKOVÁ: Pokrčené verše. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2014)

Národný kalendár 2015

Národný kalendár 2015

Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca vydalo Národný kalendár na rok 2015. Čitatelia si tu okrem kalendára na bežný rok môžu nájsť aj príspevky o významných jubileách osobností slovenskej vojvodinskej kultúry, tiež príspevky o činnosti našich ustanovizní a inštitúcii a portréty osobností, ktoré nás v roku 2014 a 2013 navždy opustitli (Ján Starkúšek, Kvetoslava Benková, Pavel Mučaji, Andrej Čelovský, Štefan Pavelka). Potom nasledujú rubriky Z našej minulosti, Poľnohospodárstvo, Kuchárka, Šport, Detský kútik a Kronika.

Jednozubý úsmev

Knižná prvotina Kataríny Mosnákovej Bagľašovej pod názvom Jednozubý úsmev je zbierka poviedok pre deti, ktorú v roku 2014 vydalo Slovenské vydavateľské centrum v edícii Včielka. Knihu ilustroval Đula Šanta, recenzentom je Tomáš Čelovský a lektorský posudok napísala Jarmila Hodoličová.

Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí

Publikáciu pod názvom Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí pripravila autorská dvojica Jana Pohaničová a Matúš Dulla. Autori poukazujú na zabudnuté príbehy tridsiatich stavieb Michala Milana Harminca od Prietrže na Záhorí po Krásnu nad Hornádom na východe a od oravskej Rabče na severe po juhoslovenskú Šaľu. Kniha obsahuje 184 strán, vyše 250 farebných a čiernobielych fotografií vrátane 38 pôvodných výkresov.

Príbehy za oponou

Vlatko Miksád sa narodil 30. 1. 1957 v Iloku. S rodičmi sa v roku 1969 odsťahoval do Austrálie, kde ukončil jeden školský rok v Prahran technical school v Melbourne. Roku 1972 sa vrátili do Iloku, kde dokončil základnú školu a gymnázium. V rokoch 1977-1983 študoval slovenský jazyk a literatúru na Univerzite Komenského v Bratislave.

Medovník

Medovník

Výber z diela viacerých vojvodinských autorov, ktorej autorkou je  univerzitná profesorka, literárna kritička a historička  Jarmila Hodoličová, na 496. stranách obsahuje tvorbu spisovateľov od obdobia druhej polovice 18. storočia až po súčasnú dobu, počnúc od významných mien akými sú Juraj Rohoň (1773 – 1931), Michal Godra (1801 – 1874), Jozef Podhradský (1823 – 1915), Albert Martiš (1855 – 1918), Ján Čajak (1863 – 1944) Michal Babinka (1927 – 1974), Pavel Mučaji (1929), Michal Ďuga (1951), Zoroslav Spevák Jesenský (1956), Ladislav Čáni (1961) a iní.