Slovenský svetový kalendár

Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť. Nadväzujeme tak na bohatú tradíciu vydávania kalendárov tak na Slovensku, ako i v slovenskom zahraničí.

Kalendár, ako tlačený dokument, či už vo forme jednolistovej, nástennej, alebo ako ročné periodikum vznikol po vynájdení knihtlače. Od začiatku obsahoval zoznam dní, týždňov a mesiacov v roku a postupom času sa začal obohacovať o náučné a zábavné texty. Vtedy kalendár začal plniť aj inú funkciu okrem časovej a ňou boli osvetová, ľudovovývchovná, národnobuditeľská, informačná a vzdelávacia. Takéto kalendáre sa menovali ľudové, resp. národné kalendáre a boli jedným zo základných zdrojov poučenia a najrozšírenejšou a najobľúbenejšou knihou medzi pospolitým ľudom.

Podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska prvý kalendár na území Slovenska vyšiel v Trenčíne v roku 1638 z dielne českých exulantov. Najstarším slovenským kalendárom je NovýStarý kalendář z roku 1640. Vyššiu kultúrno-literárnu úroveň získali kalendáre v prvej polovici 18. storočia za redigovania Jána Chrastinu a Juraja Palkoviča a najviac kalendárov bolo publikovaných v 19. storočí. Najznámejšie boli Domová pokladnica a Slovenský kalendár Daniela Licharda a Slovenský domový kalendár, ktorého redaktorom bol Karol Salva. Veľmi obľúbený bol i Nový a Starý vlastenecký kalendár (1830 – 1874), ktorý redigoval Gašpar Fejérpataky-Belopotocký[1]. Okrem ľudových kalendárov vychádzali aj kalendáre tematické, ktoré mali vedecký ráz (napr. astronimický kalendár) alebo obsahovali príspevky o osobnostiach, jubileách, jednotlivých regiónoch a pod. V roku 1894 začal vychádzať Tranovského kalendár, ktorý bol veľmi populárny aj medzi Slovákmi evanjelikmi na Dolnej zemi a ktorý vychádza aj dodnes.

Zahraniční Slováci tiež vydávali a vydávajú takéto kalendáre a to už od konca 19. storočia. Okrem uvedených funkcií, kalednáre zahraničných Slovákov mali predovšetkým funkciu pestovania slovenského jazyka, povzbudzovania národnej identity a zachovávania kultúrnych a iných tradícií.

Prvou slovenskou knihou na americkom kontinente, ktorá bola tlačená z litier sádzaných strojom bol Kalendár Jednota, ktorý vydávala Prvá katolícka slovenská jednota od roku 1896[2]. V 90. rokoch 19. storočia v USA okrem Kalendáru Jednota vychádzali aj Prvý slovenský americký národný kalendár pre kaltolíkov, evanjelikov a grékokatolíkovNárodný kalendár. Vydávali ich ústredné krajanské spolky. Potom možno v dejinách amerických Slovákov sledovať spústu kalendárov tak spolkových, ako i nezávislých, cirkevných, zábavných a i. Na začiatku 20. storočia svoje kalendáre vydávali aj novinové spoločnosti, ktoré mali vlastné tlačiarne: Kalendár denníka Slovák v Amerike (od roku 1919), Kalendár Národného slovenského denníka (od roku 1915), ktorý vydávala Účastinárska tlačiarska spoločnosť Národného slovenského denníka v Chicagu, Obrana – Národný kalendár (od roku 1922) vo vydaní Novín Obrana v Scrantone, Kalendár Živena (od roku 1924) popri časopise Spolku slovenských žien Živena. Od roku 1890 dodnes vyšlo v Amerike okolo 40 kalendárov, z čoho si periodicitu, i keď nepravidelnú zachoval len Národný kalendár vo vydaní Národného slovenského spolku v Pittsburghu. Gabriela Hamranová v príspevku Slovenské kalendáre vydávané v zahraničí v knižniciach na Slovensku píše, že v Amerike do dnešných čias pretrvalo vydávanie len jedného kalendára: Kalendár – Almanac National Slovak Society of the USA for Year of... Určený je pre potomkov Slovákov v USA a slovenčina sa v ňom vyskytuje iba minimálne[3]. Tieto kalendáre zo začiatku odoberali i kanadskí Slováci až si v roku 1934 vydali svoj vlastný kalendár v Montreale pod názvom Prvý kalendár kanadských Slovákov. Tiež tu vychádzal Kalendár Kanadskej slovenskej ligyKalendár Kanadského slovenského podporného spolku.

Dlhú a kontinuovanú tradíciu vydávania kalendárov má i dnešné Srbsko. V roku 1920, po založení slovenskej kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci, vyšiel prvý ročník Národného kalendára (menil názov aj na Ľudový kalendár), ktorý aj v súčasnosti patrí medzi obľúbené rodinné čítanie vojvodinských Slovákov. Okrem toho v tomto prostredí vychádzali aj Banátsky slovenský kalendár v Kovačici a Slovenský hospodársky kalendár v Báčskom Petrovci. Najnovšie bol v roku 2002 založený Pazovský kalendár, ktorý dodnes vychádza v Starej Pazove.

V roku 1920 sa začali písať i dejiny vydávania kalendárov Slovákov v Maďarsku. Bol to Čabiansky kalendár, ktorý vychádzal do roku 1948 a potom bol v roku 1991 obnovený. Jeho prispievatelia sú predovšetkým Slováci z Maďarska, ale aj autori zo Slovenska, Rumunska a Srbska. Najstarším nepretržite vychádzajúcim slovenským periodikom v Maďarsku je ročenka Náš kalendár, ktorej prvé číslo vyšlo v roku 1950.

Okrem toho slovenské kalendáre možno nájsť i v Argentíne (Kalendár Slovenského kultúrneho spolku v Argentíne, vydavateľ: Slovenský kultúrny spolok v Buenos Aires), Austrálii (Kalendár austrálskych Slovákov, vydavateľ: Združenie austrálskych Slovákov v Sydney), Rumunsku (Malý kalendár pre dolnozemských Slovákov vydávaný v Nadlaku), tiež na Ukrajine (Náš kultúrno-historický kalendár vydávaný v Užhorode).

Z takejto bohatej tradícii vydávania krajanských kalendárov a pri príležitosti osláv 90. výročia založenia Čabianskeho kalendára v Maďarsku a Národného kalendára v Srbsku, kutúrna dejateľka Anna Ištvánová organizovala konferenciu na tému slovenské ľudové kalendáre. Príspevky z konferencie vydala Čabianska organizácia Slovákov – Dom slovenskej kultúry, nie v podobe zborníka, ale v podobe Svetového kalendára Slovákov na rok 2011 (redaktorka Anna Ištvánová a zodpovedná redaktorka Alžbeta Hollerová-Račková). Idea dozrela a založený bol nový Slovenský svetový kalendár na rok 2017, ktorý plánuje byť dlhoročným a kontinuovaným projektom. Jeho zakladateľom a šéfredaktorom je Vladimír Valentík, zástupkyňou šéfredaktora je Katarína Mosnáková-Bagľašová a vydávajú ho Slovenský kultúrny klub v Srbsku a Centrum – slovenská kultúrna koordinácia. K utvoreniu prvého čísla Slovenského svetového kalendára prispeli aj redakční spolupracovníci: JÁN BOTÍK – Argentína, MARTA KAPUSTOVÁ, ELENA LOMENOVÁ a JÁN KULÍK – Austrália, MONIKA NECPÁLOVÁ a VLADIMÍR SKALSKÝ – Česko, MICHAL SPEVÁK – Čierna Hora, DANIEL COMPAGNON a LUKÁŠ HREHA – Francúzsko, BOŽENKA DASOVIĆOVÁ, SANDRA KRÁĽOVÁ-VUKŠIĆOVÁ a MIROSLAVA GRŽINIĆOVÁ – Chorvátsko, DUŠAN TÓTH, JOZEF STAROSTA, MÁRIA VRABČEKOVÁ a IRENA TIMKOVÁ – Kanada, ALŽBETA HOLLEROVÁ-RAČKOVÁ, ANNA KOVÁČOVÁ, HAJNALKA KRAJČIOVÁ a JÁN BENČÍK – Maďarsko, RADKA RUSŇÁKOVÁ – Malta, VERONIKA GBÚRIKOVÁ, JARMILA BUCHOVÁ, MARTIN VÁLOVEC a JURAJ BARTOŠ – Nemecko, MILICA MAJERÍKOVÁ-MOLITORIS – Poľsko, BIANCA UNC, IVAN MIROSLAV AMBRUŠ a PAVEL HLÁSNIK – Rumunsko, MILINA SKLABINSKÁ – Srbsko, EVA SOLMOŠIOVÁ – Švajčiarsko, DUŠAN DAUČÍK – Švédsko, IVAN LATKO – Ukrajina, MILAN ČUBA, JOZEPH JÁNEK a ALEXANDRA LANE – USA, JULIANA SERSENOVÁ a JOZEFÍNA KOVALČÍKOVÁ – Veľká Británia. Kalendár obsahuje rubriky Kalendárium, Slováci vo svete, Krajania na Slovensku a Krajanská téma. Na bezmála 300 strán krajania poukazujú ako im je príjemne spolu, tak v prítomnosti, ako aj v budúcnosti, ktorá na nich čaká. Zanechávajú stopy a šíria povedomie o spolupatričnosti.

Cieľom tohto projektu je prispieť k prezentácií dejín, kultúry a všeobecne života krajanov roztrúsených v rôznych kútoch sveta, podporiť vzájomnú spoluprácu, nadviazať kontakty a v neposlednom rade aj vytvoriť platformu, ktorá predstavuje príklady dobrej praxe v zachovávaní, rozvoji a zaveľaďovaní slovenského jazyka, slovenských tradícií, identity a integrity našich komunít.

Budúcnosť Slovenského svetového kalendára závisí od nás samych. Od našej dobrej vôle, ochoty a snahy dávať vedieť o sebe nie len v rámci svojej komunity a svojho štátu, ale aj v širšom svetovom kontexte a najmä na Slovensku, v našej pravlasti. Z toho dôvodu redakcia Slovenského svetového kalendára plánuje spustiť webovú stránku, ktorá bude v prvom rade v digitálnej forme dokumentovať obsahy každého ročníka Kalendára, ale aj vytvorí možnosť na prezentáciu ďalších krajanských aktivít, ktoré sa konajú behom celého roka, ako aj na výmenu názorov, skúseností a praktických znalostí prostredníctvom elektronického fóra. Všetko to za účelom vzájomnej podpory a šírenia dobrého mena zahraničných Slovákov.

Prvý ročník Kalendára sme venovali predovšetkým mapovaniu krajanských spolkov, združení a organizácií. Už teraz môžeme povedať, že by sme v nasledujúcom čísle chceli upriamiť pozornosť na významné osobnosti z dejín a súčasneho života našich komunít, ktoré sa významne príčinili o rozvoj spoločenského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Preto vás vyzývame, aby ste nám Vaše príspevky zasielali najneskôr do 15. augusta 2017 na adresu svetovykalendar@gmail.com. Radi uvítame aj články o významných jubileách na rok 2018, ako aj informácie a fotografie z iných oblastí života vašej komunity, ktoré posvietia na čulú činnosť slovenských krajanských organizácií. V budúcich ročníkoch by sme si priali obzvláštniť Kalendárium našej ročenky tematickými fotografiami a najbližšie by to mohli byť ukážky sakrálnej architektúry, resp. kostoly, ktoré vo väčšine prípadov boli a zostali našou významnou oporou a miestom, ktoré chráni našu národnosť a nábožnosť. Najlepších dvanásť záberov slovenských kostolov v zahraničí, ktoré nám zašlete na horeuvedenú adresu, zverejníme so stručným popisom pri jednotlivých mesiacoch Kalendária na rok 2018.

Starajme sa teda o našu identitu a nech nám diaľka nie je prekážkou, aby sme si boli stále blízki.

 

Vladimír Valentík a 

Katarína Mosnáková-Bagľašová

 



[1] Kolektív autorov: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1, s.225

[2] Bartalská, Ľubica: Kalendáre Slovákov na Americkom kontinente, In: Svetový kalendár Slovákov na rok 2011, s. 33.

[3] Harmanová, Gabriela: Slovenské kalendáre vydávané v zahraničí v knižniciach na Slovensku, In: Svetový kalendár Slovákov na rok 2011, s. 49

Release Date: 
2016

Ústav odporúča

Zborník z 13. muzikologickej konferencie ÚKVS

Napriek tomu, že v slovenských vojvodinských kultúrnych rámcoch dominuje hudba ľudová, v rôznych časových úsekoch a v rôznych spoločenských kontextoch nachádzame aj tvorbu umeleckú, arteficiálnu, ktorá hudobný a scénický prejav umeleckých súborov a osobností z radov našej komunity posúvala na inú interpretačnú a hodnotovú úroveň. Aj z tohto podnetu sme sa rozhodli 13. muzikologickú konferenciu Slovenská hudba vo Vojvodine, ktorá sa uskutočnila 25.

Do nového roku s najnovším číslom Slovenského svetového kalendára

Ak by vás zaujímalo prečo, v mexickom meste Guadalajara stojí veľký neónový nadpis „Slovensko” a ako sa po deväťdesiatych rokoch našiel stratený rod Holohlavských, ak by ste si chceli prečítať o tom, aké stretnutia organizujú austrálski Slováci, aké slovenské podujatia usporiadajú v Libanone, čo si z ľudového odevu zachovali Slováci v Srbsku, ak chcete spoznať slovenského misionára v Ekvádore, známu umelkyňu vo Francúzsku, či súčasného akademického maliara v Mníchove, ale aj všeobecne sa dozvedieť o významných osobnostiach, jubileách, slovenských školách, organizáciách a iný

Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine - Juraj Súdi

Doktorská dizertácia Juraja Súdiho

Meno Juraja Súdiho a jeho účinkovanie na hudobnom javisku nielen v slovenskej Vojvodine, Srbsku, v Slovinsku, na Slovensku a inde za hranicami štátu je pre našinca dávno známe. Sledovali sme jeho nezištnú lásku k hudbe, jeho obetavú prácu a záľubu vo všetkých žánroch hudobného umenia a poznali ho ako entuziastu. Píše skladby pre deti, angažované skladby, lyrické, tanečné a národné skladby. Práve táto vedecká monografia je výsledkom autorovho dlhoročného aktívneho účinkovania na poli hudby medzi vojvodinskými Slovákmi.

Maják 9/2017

Vážení čitatelia,

do rúk sa Vám dostalo 9. číslo ročenky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov – Maják. V tomto čísle sa zmieňujeme o podujatiach, ktoré sme zorganizovali, podporili alebo sme na akýkoľvek spôsob prispeli k ich organizácii a realizácii v roku 2017. Na všetky podujatia Vás pozývame, avizujeme ich a o ich priebehu širšiu verejnosť informujeme prostredníctvom médií a nášho portálu.

Bibliografia Pavla Mučajiho

(Boženka Bažíková: Bibliografia Pavla Mučajiho. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2017)

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v novembri roku 2010 zažila nová edícia. Ako 1. zväzok v novozaloženej edícii Bibliografie vyšla tlačou Bibliografia Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca. Táto edícia, ktorá komplexne zachytáva tvorbu našich spisovateľov a umelcov, pretrváva aj dodnes.

Slovenský svetový kalendár na rok 2018

Ročenka na 324. stranách prináša informácie o Slovákoch žijúcich v 22. krajinách sveta. A nie iba to. Ponúka aj príspevky o krajanských inštitúciách a podujatiach na Slovensku, či originálne a podnetné názory slovenských osobností o prvom ročníku tohto periodika, fotografie slovenských kostolov z rôznych kútov sveta a iné zaujímavosti. Vhodný darček pod stromček pre všetkých zahraničných Slovákov, z ktorého sa na titulnej strane na vás pozerá dievčatko menom Zora Suleiman z Nového Zelandu zvečnené fotografom Martinom Holíkom.

Vyšla 8. ročenka ÚKVS Maják 2016

Vážení čitatelia, milí priatelia,

pred Vami je ďalšie číslo ročenky Maják, z ktorého sa dozviete, čomu sme venovali pozornosť v roku 2016 a čo tvorilo náplň Programu práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v tomto kalendárnom roku. Aj o programovej činnosti sa dozviete viac na stranách, ktoré sú pred Vami.

Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela.

Slováci vo Vojvodine, premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva

SLOVO O VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOCH

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia vydali v roku 2017 MC Box z Nového Sadu a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca. Zostavili ho Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová.