Slovenský svetový kalendár

Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť. Nadväzujeme tak na bohatú tradíciu vydávania kalendárov tak na Slovensku, ako i v slovenskom zahraničí.

Kalendár, ako tlačený dokument, či už vo forme jednolistovej, nástennej, alebo ako ročné periodikum vznikol po vynájdení knihtlače. Od začiatku obsahoval zoznam dní, týždňov a mesiacov v roku a postupom času sa začal obohacovať o náučné a zábavné texty. Vtedy kalendár začal plniť aj inú funkciu okrem časovej a ňou boli osvetová, ľudovovývchovná, národnobuditeľská, informačná a vzdelávacia. Takéto kalendáre sa menovali ľudové, resp. národné kalendáre a boli jedným zo základných zdrojov poučenia a najrozšírenejšou a najobľúbenejšou knihou medzi pospolitým ľudom.

Podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska prvý kalendár na území Slovenska vyšiel v Trenčíne v roku 1638 z dielne českých exulantov. Najstarším slovenským kalendárom je NovýStarý kalendář z roku 1640. Vyššiu kultúrno-literárnu úroveň získali kalendáre v prvej polovici 18. storočia za redigovania Jána Chrastinu a Juraja Palkoviča a najviac kalendárov bolo publikovaných v 19. storočí. Najznámejšie boli Domová pokladnica a Slovenský kalendár Daniela Licharda a Slovenský domový kalendár, ktorého redaktorom bol Karol Salva. Veľmi obľúbený bol i Nový a Starý vlastenecký kalendár (1830 – 1874), ktorý redigoval Gašpar Fejérpataky-Belopotocký[1]. Okrem ľudových kalendárov vychádzali aj kalendáre tematické, ktoré mali vedecký ráz (napr. astronimický kalendár) alebo obsahovali príspevky o osobnostiach, jubileách, jednotlivých regiónoch a pod. V roku 1894 začal vychádzať Tranovského kalendár, ktorý bol veľmi populárny aj medzi Slovákmi evanjelikmi na Dolnej zemi a ktorý vychádza aj dodnes.

Zahraniční Slováci tiež vydávali a vydávajú takéto kalendáre a to už od konca 19. storočia. Okrem uvedených funkcií, kalednáre zahraničných Slovákov mali predovšetkým funkciu pestovania slovenského jazyka, povzbudzovania národnej identity a zachovávania kultúrnych a iných tradícií.

Prvou slovenskou knihou na americkom kontinente, ktorá bola tlačená z litier sádzaných strojom bol Kalendár Jednota, ktorý vydávala Prvá katolícka slovenská jednota od roku 1896[2]. V 90. rokoch 19. storočia v USA okrem Kalendáru Jednota vychádzali aj Prvý slovenský americký národný kalendár pre kaltolíkov, evanjelikov a grékokatolíkovNárodný kalendár. Vydávali ich ústredné krajanské spolky. Potom možno v dejinách amerických Slovákov sledovať spústu kalendárov tak spolkových, ako i nezávislých, cirkevných, zábavných a i. Na začiatku 20. storočia svoje kalendáre vydávali aj novinové spoločnosti, ktoré mali vlastné tlačiarne: Kalendár denníka Slovák v Amerike (od roku 1919), Kalendár Národného slovenského denníka (od roku 1915), ktorý vydávala Účastinárska tlačiarska spoločnosť Národného slovenského denníka v Chicagu, Obrana – Národný kalendár (od roku 1922) vo vydaní Novín Obrana v Scrantone, Kalendár Živena (od roku 1924) popri časopise Spolku slovenských žien Živena. Od roku 1890 dodnes vyšlo v Amerike okolo 40 kalendárov, z čoho si periodicitu, i keď nepravidelnú zachoval len Národný kalendár vo vydaní Národného slovenského spolku v Pittsburghu. Gabriela Hamranová v príspevku Slovenské kalendáre vydávané v zahraničí v knižniciach na Slovensku píše, že v Amerike do dnešných čias pretrvalo vydávanie len jedného kalendára: Kalendár – Almanac National Slovak Society of the USA for Year of... Určený je pre potomkov Slovákov v USA a slovenčina sa v ňom vyskytuje iba minimálne[3]. Tieto kalendáre zo začiatku odoberali i kanadskí Slováci až si v roku 1934 vydali svoj vlastný kalendár v Montreale pod názvom Prvý kalendár kanadských Slovákov. Tiež tu vychádzal Kalendár Kanadskej slovenskej ligyKalendár Kanadského slovenského podporného spolku.

Dlhú a kontinuovanú tradíciu vydávania kalendárov má i dnešné Srbsko. V roku 1920, po založení slovenskej kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci, vyšiel prvý ročník Národného kalendára (menil názov aj na Ľudový kalendár), ktorý aj v súčasnosti patrí medzi obľúbené rodinné čítanie vojvodinských Slovákov. Okrem toho v tomto prostredí vychádzali aj Banátsky slovenský kalendár v Kovačici a Slovenský hospodársky kalendár v Báčskom Petrovci. Najnovšie bol v roku 2002 založený Pazovský kalendár, ktorý dodnes vychádza v Starej Pazove.

V roku 1920 sa začali písať i dejiny vydávania kalendárov Slovákov v Maďarsku. Bol to Čabiansky kalendár, ktorý vychádzal do roku 1948 a potom bol v roku 1991 obnovený. Jeho prispievatelia sú predovšetkým Slováci z Maďarska, ale aj autori zo Slovenska, Rumunska a Srbska. Najstarším nepretržite vychádzajúcim slovenským periodikom v Maďarsku je ročenka Náš kalendár, ktorej prvé číslo vyšlo v roku 1950.

Okrem toho slovenské kalendáre možno nájsť i v Argentíne (Kalendár Slovenského kultúrneho spolku v Argentíne, vydavateľ: Slovenský kultúrny spolok v Buenos Aires), Austrálii (Kalendár austrálskych Slovákov, vydavateľ: Združenie austrálskych Slovákov v Sydney), Rumunsku (Malý kalendár pre dolnozemských Slovákov vydávaný v Nadlaku), tiež na Ukrajine (Náš kultúrno-historický kalendár vydávaný v Užhorode).

Z takejto bohatej tradícii vydávania krajanských kalendárov a pri príležitosti osláv 90. výročia založenia Čabianskeho kalendára v Maďarsku a Národného kalendára v Srbsku, kutúrna dejateľka Anna Ištvánová organizovala konferenciu na tému slovenské ľudové kalendáre. Príspevky z konferencie vydala Čabianska organizácia Slovákov – Dom slovenskej kultúry, nie v podobe zborníka, ale v podobe Svetového kalendára Slovákov na rok 2011 (redaktorka Anna Ištvánová a zodpovedná redaktorka Alžbeta Hollerová-Račková). Idea dozrela a založený bol nový Slovenský svetový kalendár na rok 2017, ktorý plánuje byť dlhoročným a kontinuovaným projektom. Jeho zakladateľom a šéfredaktorom je Vladimír Valentík, zástupkyňou šéfredaktora je Katarína Mosnáková-Bagľašová a vydávajú ho Slovenský kultúrny klub v Srbsku a Centrum – slovenská kultúrna koordinácia. K utvoreniu prvého čísla Slovenského svetového kalendára prispeli aj redakční spolupracovníci: JÁN BOTÍK – Argentína, MARTA KAPUSTOVÁ, ELENA LOMENOVÁ a JÁN KULÍK – Austrália, MONIKA NECPÁLOVÁ a VLADIMÍR SKALSKÝ – Česko, MICHAL SPEVÁK – Čierna Hora, DANIEL COMPAGNON a LUKÁŠ HREHA – Francúzsko, BOŽENKA DASOVIĆOVÁ, SANDRA KRÁĽOVÁ-VUKŠIĆOVÁ a MIROSLAVA GRŽINIĆOVÁ – Chorvátsko, DUŠAN TÓTH, JOZEF STAROSTA, MÁRIA VRABČEKOVÁ a IRENA TIMKOVÁ – Kanada, ALŽBETA HOLLEROVÁ-RAČKOVÁ, ANNA KOVÁČOVÁ, HAJNALKA KRAJČIOVÁ a JÁN BENČÍK – Maďarsko, RADKA RUSŇÁKOVÁ – Malta, VERONIKA GBÚRIKOVÁ, JARMILA BUCHOVÁ, MARTIN VÁLOVEC a JURAJ BARTOŠ – Nemecko, MILICA MAJERÍKOVÁ-MOLITORIS – Poľsko, BIANCA UNC, IVAN MIROSLAV AMBRUŠ a PAVEL HLÁSNIK – Rumunsko, MILINA SKLABINSKÁ – Srbsko, EVA SOLMOŠIOVÁ – Švajčiarsko, DUŠAN DAUČÍK – Švédsko, IVAN LATKO – Ukrajina, MILAN ČUBA, JOZEPH JÁNEK a ALEXANDRA LANE – USA, JULIANA SERSENOVÁ a JOZEFÍNA KOVALČÍKOVÁ – Veľká Británia. Kalendár obsahuje rubriky Kalendárium, Slováci vo svete, Krajania na Slovensku a Krajanská téma. Na bezmála 300 strán krajania poukazujú ako im je príjemne spolu, tak v prítomnosti, ako aj v budúcnosti, ktorá na nich čaká. Zanechávajú stopy a šíria povedomie o spolupatričnosti.

Cieľom tohto projektu je prispieť k prezentácií dejín, kultúry a všeobecne života krajanov roztrúsených v rôznych kútoch sveta, podporiť vzájomnú spoluprácu, nadviazať kontakty a v neposlednom rade aj vytvoriť platformu, ktorá predstavuje príklady dobrej praxe v zachovávaní, rozvoji a zaveľaďovaní slovenského jazyka, slovenských tradícií, identity a integrity našich komunít.

Budúcnosť Slovenského svetového kalendára závisí od nás samych. Od našej dobrej vôle, ochoty a snahy dávať vedieť o sebe nie len v rámci svojej komunity a svojho štátu, ale aj v širšom svetovom kontexte a najmä na Slovensku, v našej pravlasti. Z toho dôvodu redakcia Slovenského svetového kalendára plánuje spustiť webovú stránku, ktorá bude v prvom rade v digitálnej forme dokumentovať obsahy každého ročníka Kalendára, ale aj vytvorí možnosť na prezentáciu ďalších krajanských aktivít, ktoré sa konajú behom celého roka, ako aj na výmenu názorov, skúseností a praktických znalostí prostredníctvom elektronického fóra. Všetko to za účelom vzájomnej podpory a šírenia dobrého mena zahraničných Slovákov.

Prvý ročník Kalendára sme venovali predovšetkým mapovaniu krajanských spolkov, združení a organizácií. Už teraz môžeme povedať, že by sme v nasledujúcom čísle chceli upriamiť pozornosť na významné osobnosti z dejín a súčasneho života našich komunít, ktoré sa významne príčinili o rozvoj spoločenského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Preto vás vyzývame, aby ste nám Vaše príspevky zasielali najneskôr do 15. augusta 2017 na adresu svetovykalendar@gmail.com. Radi uvítame aj články o významných jubileách na rok 2018, ako aj informácie a fotografie z iných oblastí života vašej komunity, ktoré posvietia na čulú činnosť slovenských krajanských organizácií. V budúcich ročníkoch by sme si priali obzvláštniť Kalendárium našej ročenky tematickými fotografiami a najbližšie by to mohli byť ukážky sakrálnej architektúry, resp. kostoly, ktoré vo väčšine prípadov boli a zostali našou významnou oporou a miestom, ktoré chráni našu národnosť a nábožnosť. Najlepších dvanásť záberov slovenských kostolov v zahraničí, ktoré nám zašlete na horeuvedenú adresu, zverejníme so stručným popisom pri jednotlivých mesiacoch Kalendária na rok 2018.

Starajme sa teda o našu identitu a nech nám diaľka nie je prekážkou, aby sme si boli stále blízki.

 

Vladimír Valentík a 

Katarína Mosnáková-Bagľašová

 



[1] Kolektív autorov: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1, s.225

[2] Bartalská, Ľubica: Kalendáre Slovákov na Americkom kontinente, In: Svetový kalendár Slovákov na rok 2011, s. 33.

[3] Harmanová, Gabriela: Slovenské kalendáre vydávané v zahraničí v knižniciach na Slovensku, In: Svetový kalendár Slovákov na rok 2011, s. 49

Release Date: 
2016

Ústav odporúča

Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela.

Slováci vo Vojvodine, premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva

SLOVO O VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOCH

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia vydali v roku 2017 MC Box z Nového Sadu a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca. Zostavili ho Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová.

Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine

Za horami, za dolami lúčka zelená,

zamiloval som si dievča, čierne oči má.

 

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského národa. Od prisťahovania v 18. storočí až do dnes, Slováci zanechali hlbokú stopu v dejinách a kultúre Vojvodiny.

Národný kalendár 2017

Jedna strana na každý deň v roku

Aj tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017.

Dramaturgia a manažment hudobných podujatí - Zborník z 11. muzikologickej konferencie

Konferencie venované slovenskej hudbe vo Vojvodine vstúpili v roku 2015 do novej dekády. Podobne ako počas prvých desiatich rokov plánujeme aj v ďalších ročníkoch otvárať nové témy a pozývať odborníkov zo Srbska a zo zahraničia, aby prispievali k lepšiemu poznaniu našej hudobnej tradície a súčasného hudobného umenia. Doterajšie konferencie sa venovali zatiaľ spracovaným témam nedostatočne. Konferencie sú zároveň aj o kontaktoch, o ľuďoch, ktorí priamo či nepriamo môžu ovplyvniť našu hudobnú prax a prispieť tak k jej skvalitňovaniu.

Slovenský svetový kalendár

Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť.

Rádio Kysáč 1965 – 2015

Zborník prác Rádio Kysáč 1965 – 2015 vyšiel ako výsledok projektu, ktorý bol realizovaný pri príležitosti osláv 50 rokov od založenia Rádia Kysáč, prvej lokálnej rozhlasovej stanice vo Vojvodine. Zhrnuté sú tu príspevky z konferencie, ktorá sa konala 8. mája 2015 vo vtedajšom Kultúrno-informačnom stredisku Kysáč, v rámci ktorého rozhlas pôsobil. Konferencia mala názov Rádio Kysáč – minulosť, súčasnosť a budúcnosť.

Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929

Publikácia Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovíncov 1918-1929 autorky Gabriely Gubovej Červenej vyšla ako 3. zväzok edície Doktorské dizertácie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

V roku 2015 ju spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Za slnkom napoludnie

Pred nami je najnovšia komplexná publikácia o presídľovaní sa Slovákov na Dolnú zem, ktorá je výsledkom dlhoročných výskumov a snažení DrSc. Jána Babiaka, kulpínskeho rodáka, univerzitného profesora, historika, autora početných odborno-vedeckých prác z oblasti telesnej kultúry, no zrovna tak i z oblasti dejín slovenských vojvodinských obcí, spolkov, združení a organizácií. DrSc.