Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi - prvá slovenská kniha v Hajdušici

 

V októbri roku 2015 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a Miestny odbor Matice slovenskej v Hajdušici vydali knihu Emila Koléniho Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi, ktorú zostavil Vladimír Hudec. Je to prvá publikácia, ktorú ako vydavatelia spoločne podpisujú tieto dve organizácie, ale aj prvá kniha, ktorá vychádza v Hajdušici po slovensky. Už aj tento fakt,  poukazuje na významný edičný počin, ktorý si určite zaslúži nemalú pozornosť, tak odborníkov z radov vojvodinských Slovákov, ako i širšej čitateľskej verejnosti.

Na svojich 108. stranách kniha mapuje texty, články a cestopisy evanjelického farára, národovca, kultúrneho dejateľa a publicistu Emila Koléniho, ktorý v rokoch 1869 až 1909 úradoval v Hajdušici, v evanjelickom cirkevnom zbore. Zverejnené články zostavovateľ knihy čerpal z časopisov Dolnozemský Slovák, Národný hlásnik, Obzor, Slovenské pohľady a z cirkevného časopisu Korouhev na Sionu, pokým záverečný text - autobiografiu Emila Koléniho, pripravil a upravil farár evanjelického cirkevného zboru v Kulpíne Jaroslav Javorník, podľa rukopisu z kanonickej vizitácie  cirkevného zboru v Hajdušici z roku 1887. 

Po úvodníku Vladimíra Hudeca, ktorý prináša biografické údaje o Emilovi Kolénimu ako významnej osobnosti z dejín vojvodinských Slovákov, čitateľovi sa prestiera rad zaujímavých článkov z histórie Hajdušice, ale aj iných slovenských dedín na Dolnej zemi. Tak sa napríklad tu môžeme informovať o slovenských školách v Hajdušici, počnúc od prvej školy, ktorá sa vybudovala hneď po založení Hajdušice v roku 1809, až po slovenskú školu, ktorá bola vystavaná roku 1878 a ktorá dnes slúži ako podnikateľský priestor v Hajdušici. Tu sa dozvieme stručne aj o založení Hajdušice, o činnosti cirkevného zboru a iných reáliách. Veľmi zaujímavý článok je Príchod do Hajdušice (Za 33 rokov pri poľnom hospodárstve čo za premena?), kde v podobe spomienky Emil Koléni hovorí o svojom prvom stretnutí s Hajdušičanmi, o dojmoch z príchodu do osady, ale aj o primitívnom spôsobe života, ktorý sa snažil pozmeniť, vylepšiť a všeobecne povzdyhnúť ľud. Okrem toho sú tu aj informácie o tom ako Hajdušičania robili zbierky na Dom v Turčianskom Sv. Martine a Dom Matice, tiež o včelárstve, záplavách a úrode v dedine.               

Otázky národnej uvedomelosti a ako to Koléni hovorí „národného prebúdzania“ podáva a priam s nadšením analyzuje v príspevku Dojmy zo stretnutia s petrovskou mládežou, no rovno tak s poľutovaním konštatuje, že tunajších Slovákov pochytila „vysťahovalecká horúčka“ do Ameriky v rovnomennom článku tejto knihy. 

V druhej polovici publikácie sú zaradené príspevky, ktoré očami Emila Koléniho dokumentujú život Slovákov nie len v Hajdušici, ale aj širšie - v Banáte a všeobecne na Dolnej zemi a tiež aj vzťahy Slovákov so Srbmi, s Rumunmi, Maďarmi a inými národmi žijúcimi na tomto území. Tieto údaje môžeme čítať v článkoch O ľudových zhromaždeniach, O pekných a menej pekných javoch na našich dedinách, ako aj v cestopisoch Črty z cesty po Dolnej zemi, Z Banátu na Segedín, Banátski Slováci a pod. Koléni si tak povšimol Kovačicu, Hložany, Padinu, Boľovce, Starú Pazovu, Slovenský Komloš, Selenču, Čabu a iné dediny a mestá obývané Slovákmi. Pre banátskych Slovákov, vrátane aj rumunskeho Banátu, spracoval vzácne demografické údaje a k tomu pridal i stručné texty o Aradáči, Lízike, Šándore, Vojlovici a iné. Banátski Slováci a niektoré iné texty majú veľmi dôležitý historiografický význam. 

Knihu dopĺňa primeraný fotografický materiál a resumé v srbskom jazyku, ktoré knihe dávajú ešte väčšiu hodnotu už aj tým, že sa o živote Hajdušičanov a Slovákov na Dolenj zemi v minulosti budú môcť informovať aj Neslováci. Bibliografické údaje textov zaradených do knihy si čitateľ môže nájsť v závere tejto publikácie. 

Ako taká, kniha je vzácnym dokumentom doby a môže byť zaujímavá tak výskumným pracovníkom a historikom, ako aj širej čitateľskej verejnosti a najmä Hajdušičanom, ktorí sa po prvýkrát môžu pochváliť dielom z vlastného prostredia a vlastnej histórie. Za to vďaka predovšetkým patrí zostavovateľovi Vladimírovi Hudecovi, ktorí vydaním tejto publikácie prispel nie len k lepšiemu poznaniu jednej, takmer zabudnutej osobnosti z minulosti vojvodinských Slovákov, ale i k dotvoreniu mozaiky dejín Slovákov žijúcich v Hajdušici a na Dolnej zemi.

Katarína Mosnáková Bagľašová

úradujúca riaditeľka

Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

 

Release Date: 
2015

Ústav odporúča

Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela.

Slováci vo Vojvodine, premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva

SLOVO O VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOCH

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia vydali v roku 2017 MC Box z Nového Sadu a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca. Zostavili ho Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová.

Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine

Za horami, za dolami lúčka zelená,

zamiloval som si dievča, čierne oči má.

 

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského národa. Od prisťahovania v 18. storočí až do dnes, Slováci zanechali hlbokú stopu v dejinách a kultúre Vojvodiny.

Národný kalendár 2017

Jedna strana na každý deň v roku

Aj tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017.

Dramaturgia a manažment hudobných podujatí - Zborník z 11. muzikologickej konferencie

Konferencie venované slovenskej hudbe vo Vojvodine vstúpili v roku 2015 do novej dekády. Podobne ako počas prvých desiatich rokov plánujeme aj v ďalších ročníkoch otvárať nové témy a pozývať odborníkov zo Srbska a zo zahraničia, aby prispievali k lepšiemu poznaniu našej hudobnej tradície a súčasného hudobného umenia. Doterajšie konferencie sa venovali zatiaľ spracovaným témam nedostatočne. Konferencie sú zároveň aj o kontaktoch, o ľuďoch, ktorí priamo či nepriamo môžu ovplyvniť našu hudobnú prax a prispieť tak k jej skvalitňovaniu.

Slovenský svetový kalendár

Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť.

Rádio Kysáč 1965 – 2015

Zborník prác Rádio Kysáč 1965 – 2015 vyšiel ako výsledok projektu, ktorý bol realizovaný pri príležitosti osláv 50 rokov od založenia Rádia Kysáč, prvej lokálnej rozhlasovej stanice vo Vojvodine. Zhrnuté sú tu príspevky z konferencie, ktorá sa konala 8. mája 2015 vo vtedajšom Kultúrno-informačnom stredisku Kysáč, v rámci ktorého rozhlas pôsobil. Konferencia mala názov Rádio Kysáč – minulosť, súčasnosť a budúcnosť.

Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929

Publikácia Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovíncov 1918-1929 autorky Gabriely Gubovej Červenej vyšla ako 3. zväzok edície Doktorské dizertácie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

V roku 2015 ju spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Za slnkom napoludnie

Pred nami je najnovšia komplexná publikácia o presídľovaní sa Slovákov na Dolnú zem, ktorá je výsledkom dlhoročných výskumov a snažení DrSc. Jána Babiaka, kulpínskeho rodáka, univerzitného profesora, historika, autora početných odborno-vedeckých prác z oblasti telesnej kultúry, no zrovna tak i z oblasti dejín slovenských vojvodinských obcí, spolkov, združení a organizácií. DrSc.