ROZPRÁVAJ MI O SLOVENKÁCH

Monika Necpalová
7. mája 2015

Koľko sŕdc sa zmestí do jednej knihy? Koľko sa ich podpísalo do knihy s názvom Slovenky a podtitulom Životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine! Počítať by bolo takmer zbytočné, lebo všetky nespočítame. Ale predsa, okrem vydavateľského kolektívu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý knihu vydal v Novom Sade v roku 2014, je tu čisto dámsky autorský kolektív. Knihu pripravili Dr. Jarmila Hodoličová, Anna Jašková, Antónia Ferková a Anna Šilerová.

Kniha vyšla ako druhé doplnené vydanie. Prvá publikácia bola vydaná v roku 2003 pod titulom Životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine a podpisovalo sa pod ňu občianske združenie Ženské štúdie z Nového Sadu. Aj podľa dodatku v aktuálnom vydaní “ženské štúdie sú skrátka alternatívnym, interdisciplinárnym vzdelávacím programom, určeným tým, ktorí chcú vedieť viac o problematike spoločenskej podmienenosti rodu a princípu rovnosti u nás a vo svete”. V poznámke k druhému vydaniu riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov uvádza, že podnetom k reedícii bol nízky náklad prvého vydania a popularita podobných kníh u čitateľskej verejnosti. V prvom rade ide aj v tejto publikácii o dokumentačný cieľ, ktorý zachytáva život Slovákov na Dolnej zemi v rokoch minulých. A to rovnomerne, pretože približuje osudy žien z Báčky, Banátu aj Sriemu. Dostávame tak prehľad značnej dokumentačnej hodnoty o spôsobe života takmer od začiatku 20. storočia. V druhom doplnenom vydaní okrem pôvodných jedenástich textov nájdeme aj dva texty navyše.

V súčasnej dobe sa gendrová rovnosť, teda rovnosť v právach, povinnostiach a príležitostiach medzi mužmi a ženami stáva stále akútnejšou otázkou, a to predovšetkým, ak sa na ňu pozeráme z globálneho hľadiska. V tejto chvíli je azda potrebné aj v súvislosti s knihou povedať, že si netreba zamieňať slová “rovnosť” a “rovnakosť”. Naopak slovo slovo “rovnakosť” treba zameniť za slovo “rozdielnosť”, lebo práve rozdielnosť medzi pohlaviami prináša krásu, dynamiku, premenu a progres do života, v konečnom dôsledku aj samotný život. Kniha Slovenky vyzdvihuje svojím spôsobom rozdiely medzi mužmi a ženami a originalitu žien, ktorá spočíva práve v ich inakosti. Opisuje ženy v ich jednoduchosti a komplikovanosti zároveň a vyberá na to ten najlepší spôsob: Spôsob príkladu. Na životných príbehoch žien, na vtipných historkách, na spomienkach votkaných do rozhovorov spoznávame tradície z pohľadu nás súčasníkov aj každodennosť domáckeho života z minulosti.

Kniha o Slovenkách prináša informácie formou výpovedí, ktoré zachytili štyri spoluautorky. Výpovede sú súčasťou dokumentácie, ktorá ilustruje spoločenské, politické a kultúrne pomery vo Vojvodine. Kniha je písaná formou oral history, teda formou životných príbehov. Táto metóda má na zreteli, že osudy jednotlivcov prispievajú k obrazu celej spoločnosti. Publikácia, ktorá sa čitateľovi predkladá, približuje aj techniku, akou bol materiál o životných príbehoch Sloveniek získavaný a následne zhromaždený do jedného knižného diela. V úvode publikácie sa dozvedáme o metodologickom spôsobe a výskume Ženských štúdií v roku 2013, dostávame sa i k výsledkom vedecko-výskumnej činnosti združenia Ženské štúdiá. Celkový materiál v publikácii obsahuje teda 13 príbehov, pri ktorých sa stretli vždy jedna výskumníčka a jedna respondentka, pri čom vznikal audiozáznam výpovede. Autorom výpovede je teda vždy tá-ktorá žena a zostavovateľky, ktoré viedli rozhovory, do týchto výpovedí prakticky nezasahujú. So ženami z Kysáča a Nového Sadu sa stretla Antónia Ferková, v Kovačici nahrávala Anna Jašková. V Starej Pazove pripravila rozhovory profesorka Anna Šilerová, v Petrovci, Hložanoch a Pivnici profesorka Jarmila Hodoličová.

Ako vyzerá samotná výpoveď žien? Mária, Anna, Katarína, Maca, Anna, Anna, Julka, Eva, Terézia, Alžbeta, Mária, Anna, Marka. Ženské mená bez priezviska vytlačené boldom predstavujú názov pomyselných kapitol. Za menom nasleduje v zátvorke rok narodenia a miesto. Výpoveď, neraz citovaná v nárečí, je pretrhávaná len hrubovytlačenými otázkami: “Porozprávajte mi niečo o Vašom detstve; Do školy ste koľko rokov chodili? Ako ste sa hrávali? A kde ste sa zoznámili? Porozprávajte mi o tej konfiškácii. Koľko detí ste mali? A kto tam bol gazda vtedy? Tie hrnčeky ste kupovali a potom ste ich maľovali? Delili ste doma robotu na mužskú a ženskú? Vy chodíte do spevokolu? Čo Vás viedlo k tomu, že ste si začali písať denník?

Na tieto i mnoho iných otázok nám verne odpovedajú ženy z celej Vojvodiny. Rozhovor tak môže asi najlepšie priblížiť pravosť, autenticitu a intimitu chvíľ, kedy sa stretli s vojvodinskou ženskou krásou nielen zostavovateľky knihy, ale kedy sa s touto dosiaľ tichou a zatajenou krásou slovenských vojvodinských žien stretáva čitateľ.

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.