Jozef má hebrejský pôvod a význam mena je "Boh pridá, rozhojní". Nositeľov tohto u nás zaužívaného mena oslovujeme Jožko, Jojo, Dodo, Dodko.

Sv. Jozef bol hlavou Svätej rodiny. To je bezpochyby jedinečná hodnosť, pre ktorú si sv. Jozef zasluhuje osobitnú úctu. Radi by sme vedeli čo najviac o jeho živote, no nemáme dosť údajov. To, čo vieme, nachádzame takmer všetko v prvých kapitolách Matúšovho a Lukášovho evanjelia. Sv. Jozef tu vystupuje ako potomok kráľa Dávida, ženích Panny Márie a zákonitý pestún Pána Ježiša. Jozefovým rodovým mestom bol Betlehem, no býval v galilejskom Nazarete, kde bol chudobným tesárom. Tam sa i zasnúbil s devou, ktorá sa volala Mária. Mnohé obrazy predstavujú Jozefa ako starého muža pri mladej Márii, ale bez vážneho opodstatnenia. Skôr sa dá predpokladať, že Jozef bol pri zasnúbení mladý muž, vekove primeraný snúbenici. Celkove sa zdá, že Jozef nebol veľmi iniciatívny. Evanjeliá neuvádzajú ani jedno jeho slovo. Jozef bol tichý a ostával v pozadí. Keď bolo treba, vedel bez prieťahov urobiť to, čo od neho žiadal Boh. A obyčajne to boli neľahké veci. Ani spôsob, akým sa Jozef dozvedel Božie rozhodnutia, nebol veľmi hmatateľný. Boh mu často zjavoval svoju vôľu kôli anjela "vo sne". Niektorí vysvetľovatelia Svätého písma sa nazdávajú, že išlo o zvláštny druh zjavenia, ktorý sa zreteľne líšil od obyčajného sna. Prvé takéto zjavenie sa vzťahovalo na Jozefove pochybnosti o Máriinom prekvapujúcom materstve - "Jozef, syn Dávidov, neboj sa vziať k sebe svoju manželku Máriu, lebo čo sa v nej počalo je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš…" A tak sa konala skromná svadba.

Keď sa zdalo, že je už všetko vyriešené, situáciu skomplikovalo rímske vládne nariadenie o sčítaní ľudu. Izraelčania sa mali zapísať v meste alebo obci svojho rodu. Tak sa aj Jozef musel odobrať s Máriou do Betlehema, odkiaľ pochádzal Dávidov rod. Obrazy Kristovho narodenia obyčajne predstavujú Jozefa, ako sa spokojne opiera o palicu a pozerá na malého Ježiška. V skutočnosti však Jozef sotva mohol postávať, ak chcel v núdzových podmienkach zaistiť všetko potrebné novorodeniatku a jeho matke. No vo chvíľach ticha a odpočinku sa iste pozorne zahľadel na Božské Dieťa a v hĺbke srdca rozmýšľal o udalosti, ktorej sa tešilo nebo i zem.

Na ôsmy deň po narodení sa uskutočnila obriezka chlapčeka a po štyridsiatich dňoch jeho obetovanie v chráme. V oboch prípadoch Jozef vystupoval ako hlava rodiny. Z jeruzalemského chrámu sa Svätá rodina vrátila do Betlehema, možno chcela zostať v meste, kde ju pútali rodové korene.

Udalosti po zvláštnej návšteve východných mudrcov spôsobili Jozefovi veľa starostí a vyžadovali od neho rozhodné činy na záchranu jemu zvereného Ježiša. Podrobnosti sa dozvedáme z Matúšovho evanjelia. "Keď mudrci odišli, anjel Pánov sa zjavil vo sne Jozefovi a vyzval ho: Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a uteč do Egypta! A zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem: lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zahubil." Jozef nestrácal ani chvíľu: hneď vstal, zobudil Máriu a Ježiša a ešte tej noci sa vydali na cestu. Bola to ťažká cesta, nejestvovali turistické mapy, orientačné tabule. Preto sa jednoduchí ľudia pripájali zvyčajne k nejakej karaváne. Evanjelium nehovorí nič bližšie o tom, kde našla Svätá rodina prístrešie. V Egypte boli viaceré židovské kolónie, ktoré mohli poskytnúť utečencom pohostinstvo. Pobyt Sv. rodiny v Egypte trval do smrti kráľa Herodesa. Anjel Pánov sa zjavil vo sne Jozefovi a vyzval ho: "Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a vráť sa do izraelskej krajiny, lebo pomreli tí, čo číhali dieťaťu na život!" Tak sa po niekoľkých rokoch Jozef s Máriou a Ježišom vrátil do Nazaretu, odkiaľ kedysi odišli. Pre Nazaretčanov to nebolo nič nápadné, pre nich bol jednoducho Ježiš syn tesára Jozefa a Márie. Poslednú správu o Jozefovi podáva Lukášovo evanjelium v súvislosti s púťou dvanásťročného Ježiša do jeruzalemského chrámu - Ježiš neodišiel s Jozefom a Máriou z Jeruzalema. Museli sa vrátiť a hľadať ho. Našli ho v chráme. Evanjelista mlčí o citoch Sv. Jozefa. Iba poznamenáva, že sa celá rodina vrátila do Nazareta. Ježiš sa vyučil v remesle svojho pestúna, takže ho evanjelium na jednom mieste nazýva tesárom. Kedy a ako zomrel sv. Jozef? Evanjelium o tom nič nehovorí. Z náznakov sa dá usudzovať, že to bolo už v období Ježišovej plnej dospelosti, isto pred jeho verejným vystúpením, to znamená, že zomrel v blízkosti alebo priamo v objatí Spasiteľa sveta, preto ho kresťanské generácie oprávnene uctievajú ako patróna dobrej smrti. Všeobecne sa svätý Jozef uctieva ako ochranca rodín, robotníkov a Cirkvi.

Jozef bol vyhlásený za svätca pre svoju mravnosť a kresťanské správanie a zároveň je považovaný za paróna celej kresťanskej cirkvi.

V tradičnej kultúre sa dňom Jozefa viazali zábavy, vinšovanie menovcom, spievanie pod oknami. Na mnohých mestách sa tento deň považoval za prvý jarný deň, kedy gazdovia obchádzali polia, prinášali zeleň a prútom šibali zem, aby sa vraj prebudila.

Niekde sa na tento deň končili zábavy mládeže uskutočňované v prenajatých izbách a uzavretých priestoroch. Keďže počasie sa zmenilo, zima sa končila a prichádzala dlhoočakávaná jar, miesto zábav sa presunulo von pod obloke.

S dňom Jozefa sa viažu pranostiky o úrode: Ak je Jozefa pekne, bude úrodný rok, ak je mráz, bude veľa ovocia, a o počasí: Ak na Jozefa vietor fúka, aj týždne potrvá.

Anna Séčová Pintírová
Osobnosti: 
Jozef Klátik (životopis)
Pavel Jozef Šafárik (životopis)