Popolcová streda

Popolcová streda (Popolec, Škaredá streda, Krivá streda) je dňom, ktorým sa začína veľkonočný pôst. Je pohyblivým sviatkom, ktorý sa ráta podľa lunárneho kalendára. Pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou a nasleduje bezprostredne po fašiangoch. Tvorí prechod medzi fašiangovým a pôstnym obdobím a je prvým pôstnym dňom.

Popolcová streda ako začiatok veľkopôstneho, predveľkonočného obdobia bola zavedená koncom 7. stor. a stala sa dňom pôstu a pokánia. Veriaci na prijatie sviatosti si v zmysle prvokresťanskej tradície obliekali kajúci odev a posypali sa popolom. Súčasťou liturgie tohto dňa je dodnes v katolíckych dedinách znamenie kríža popolom na čelo veriacich a formula prednášaná kňazom „Obráťte sa a verte evanjeliu (resp. staršia formula ..Memento mori").

Popolcová streda /popol je v duchovnej kultúre symbolom smútku, pokánia, pominuteľnosti a očisty známy v mnohých kultúrach sveta; zo starožidovskej tradície ho prevzalo aj kresťanstvo/ ako prvý deň pôstneho obdobia, priniesol zmeny hlavne do stravy, odevu, obradov. Už v skorých ranných hodinách sa všetok riad vyumýval od mastnoty fašiangových jedál popolom a lúhom. Najčastejším jedlom na Popolcovú stredu bola kyslá mliečna polievka. Cestoviny sa počas veľkonočného pôstu varili najmä v nedeľu. Čo sa týka odevu v období pôstu, bol ladení do smútočných farieb, do čiernej, bielej či fialovej. so skromnou výšivkou. Tento model tradičného smútočného odevu sa miestami dodržal aj dnes, a to hlavne ako odev, pri príležitosti odchodu do kostola.

Anna Séčová-Pintírová
Referencie: 

Kol.autorov: EĽKS I. a II. SAV, VEDA, Bratislava 1995. s. 62, 63, 72, 73.

Kol. autorov: Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Juhoslávii. SAV, Bratislava, MSJ, č. mapy 273, 274.