Národná galéria predstaví osobnosť a tvorbu Želibskej

Slovenská národná galéria predstaví od piatka 30. novembra známu umelkyňu Janu Želibskú. Výstavu "Jana Želibská. Zákaz dotyku" slávnostne otvoria vo štvrtok o 18:00 na dvoch poschodiach Esterházyho paláca. Ako ďalej agentúru SITA informovala galéria, "retrospektívna výstava a monografický katalóg Jany Želibskej je pokračovaním výskumného programu SNG osobností dejín slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Názov je odvodený zo Želibskej videoinštalácie Zákaz dotyku (1992) a vzťahuje sa na širšie spektrum tém, ktorými (nežne a elegantne) porušuje tabu. Vo svojej tvorbe preto často používa motív cenzúry, zákazu, vyjadrený preškrtnutím, zábranou či značkou." Bližšie sa zoznámiť s dielom výtvarníčky sa možno v sídle SNG v Bratislave na Námestí Ľudovíta Štúra do 17. marca.

Na výstave prinesú jej kurátorky Lucia Gregorová a Vladimíra Büngerová niekoľko premiér. Časť priestorových diel Želibskej - environmenty a inštalácie, je na Slovensku známa iba z fotografií a publikovaných záberov v katalógoch. Veľké priestorové diela Jany Želibskej ako Možnosť odkrývania (1967), Kandarya - Mahadeva (1969), Chuť raja (1973), Amatér kontra renesancia (1989), Posledné kŕmenie (1992), She is Everywhere (2003) predstaví výstava v rozsahu, v akom doteraz ešte neboli realizované. Prehliadku doplnia dokumentácie performancií a akcií Jany Želibskej v krajine, ale aj fotografie, grafiky, kresby, objekty, inštalácie a videotvorba autorky.

Jana Želibská (1941, Olomouc) patrí k progresívnej generácii akčných a konceptuálnych umelcov, ktorí vstúpili na československú výtvarnú scénu v 60. rokoch 20. storočia. Vo svojej ranej tvorbe ju ovplyvnil pop-art a francúzsky Nový realizmus. Jeho teoretik Pierre Restany v roku 1973 otvoril autorkinu samostatnú výstavu v Paríži a v katalógu príznačne nazval Janu Želibskú 'večnou snúbenicou jari'. V rokoch 1959 až 1965 študovala Jana Želibská na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch grafiky a monumentálnej maľby a v roku 1968 získala štipendijný pobyt v Paríži.

Po návrate domov ju zastihli udalosti augusta 1968. V novembri rovnakého roka spolu s Alexom Mlynárčikom a Karolom Lackom na protest odriekli svoju účasť na medzinárodnom bienále súčasného umenia Danuvius v Bratislave. To vylúčilo Želibskú v období normalizácie z oficiálneho výstavného života. Stála pri zrode environmentu a objektu v 60. rokoch, akcie a konceptu v 70. rokoch, postmoderného objektu a inštalácie na konci 80. rokov a videoumenia v 90. rokoch 20. storočia. Ako jediná vo svojej generácii otvorene tematizovala intimitu, vzťahy mužov a žien a oslávila ženské telo. Želibská tvrdí, že sa nikdy nehlásila k feministickému programu. "Môj pohľad na ženu je rovnaký ako na muža, od úsmevno-kritického až po sarkastický," cituje Želibskej vyjadrenie z roku 1997 SNG v tlačovej správe k výstave.

K výstave pripravila Slovenská národná galéria v spolupráci s autorkou rozsiahly 240-stranový katalóg s bohatým obrazovým materiálom a viacerými odbornými textami v grafickom spracovaní Borisa Meluša. K výstave sa už v stredu 5. decembra o 17:00 uskutoční kurátorský výklad a ďalší výklad je naplánovaný na nedeľu 9. decembra o 15:00. Inšpirovať sa výstavou môžu 13. decembra aj účastníci tvorivých dielní pre dospelých. Podrobnosti o programe a sprievodných podujatiach k výstavám v národnej galérii možno nájsť na jej webstránke - http://www.sng.sk.